Dňa 10. septembra sa v obci Osadné konalo podujatie s názvom Medzi troma hranicami. Jeho ťažiskovú časť tvoril turistický výstup k miestu, kde sa v rokoch 1939-1945 spájali hranice troch štátov a kde bol postavený hraničný stĺp, ktorý sa tu zachoval dodnes – svojho druhu ide o slovenskú raritu. Ide o historickú obdobu trojhraničného stĺpa umiestneného na Kremenci. Názov podujatia symbolizuje jednak tri geografické hranice formujúce oblasť východného Slovenska, jednak hranice troch najsilnejších vierovyznaní, v pozadí ktorých sa v minulosti odvíjali osudy tu žijúcej židovskej komunity. Súčasťou podujatia bol seminár, ktorý sa konal po absolvovaní pochodu v sále obecného úradu v Osadnom. Na seminári zazneli tri prednášky v podaní Mgr. Jána Bocana, Jozefa Nováka a prot. ThDr. Petra Soroku PhD. Záver podujatia venovaný pamiatke tunajším židovským obyvateľom, ktorí počas vojny zahynuli v koncentračných táboroch, prebiehal v modlitebnom duchu. S obsahmi jednotlivých prednášok, ktoré zazneli v rámci semináru, Vás budeme oboznamovať postupne. Pri príležitosti konania podujatia bola vydaná aj rovnomenná pamätná publikácia, pričom texty prednášok sa nachádzajú aj v jej prílohe. Prednášku s názvom Zberateľstvo, história a turistika v regióne prinášame už dnes.
Zberateľstvo predstavuje určitú formu aktivity, výsledkom ktorej je vytvorenie zbierky. Zmysel zberateľskej činnosti nespočíva v hromadení vecí, ale skôr v prejavovaní záujmu o štúdium určitého druhu zberateľského materiálu. Za zberateľa sa nemusí nutne považovať človek, ktorý vytvára obrovské zbierky, práve naopak, môže ním byť aj človek, ktorý vlastní iba zopár predmetov, ktoré dráždia jeho pozornosť natoľko, že ich študuje, a tým odhaľuje ich historické pozadie. Ak sa na zbierku pozeráme ako na umelecký výtvor určitým spôsobom odzrkadľujúci osobnosť zberateľa, je nutné uvedomiť si, že zberateľstvo je jedným z prejavov ľudskej kreativity úzko súvisiacej s umením a umeleckou činnosťou. Pozor! Nie každý zberateľ dokáže vytvoriť zbierku, ktorú by bolo možné považovať za umelecký výtvor v pravom význame tohto slova. Predmetom zberateľstva sa zväčša stávajú rôzne starožitnosti, ktoré po správnom ošetrení a uskladnení majú všetky predpoklady na to, aby dokázali poskytnúť podnety a inšpiráciu pre ďalšie generácie bádateľov. Zberateľskou činnosťou sa zaoberajú predovšetkým pracovníci múzeí, no zberateľstvo je pomerne rozšírené aj medzi bežnými ľuďmi. V mnohých prípadoch sú súkromné zbierky oveľa pestrejšie a zaujímavejšie ako tie, ktoré sú prezentované múzeami. Najrozšírenejšou formou zbierok sú zbierky zostavené podľa jednotlivých zberateľských disciplín. Špecializácia v zberateľstve predstavuje určité obmedzenia, no zbierať čokoľvek bez špecializácie je prakticky nemožné a reálne neuskutočniteľné. Zberateľských disciplín existuje veľké množstvo. Ich obsahy sa v určitých bodoch prelínajú, v iných diferencujú.
Jedným z kľúčových momentov, úzko súvisiacim so samotnou zberateľskou činnosťou, je okamih vzniku potreby zaradenia zbierkového predmetu do správneho historického obdobia. Poznávanie histórie skrz zbierkový materiál je vo všeobecnosti jednou z najsilnejších motivácií zberateľa. Práve história dokáže odhaliť mnoho okolností, podnety a motivácie, ktoré stáli za vytvorením artiklu, o ktorý zberateľ prejavuje záujem. K poznávaniu a bližšiemu určovaniu zberateľského materiálu napomáhajú rôzne pomocné historické vedy, akými sú napríklad archivistika, genealógia, heraldika, sfragistika a mnohé ďalšie. Tak ako história i zberateľstvo je v mnohých prípadoch viazané na určitú geografickú oblasť, región. Dejiny predstavujú zložitý mechanizmus ľudského myslenia, správania sa i konania, úlohou historiografie je podchytiť podstatné črty dejín, ich špecifiká a správne ich interpretovať. Od poznávania všeobecných dejín je iba malý krôčik k poznávaniu dejín regionálnych. Pojmom regionálna história je možné v širšom zmysle chápať históriu jednotlivých krajín alebo národov, v užšom zmysle históriu krajov, žúp, okresov, obcí alebo ich častí. Regionálna história pozostáva z konkrétnych udalostí a príbehov konkrétnych ľudí, ktoré sa určitým spôsobom odzrkadľujú na histórii v širšom ponímaní. Históriu jednotlivých regiónov nie je možné chápať ako nejaké izolované útvary, ale skôr ako časti, z ktorých je vytvorený väčší všeobecnejší celok. Regionálne zberateľstvo kráča ruka v ruke s regionálnou históriou, jeho úlohou je objavovanie a poznávanie produktov ľudskej činnosti miestnych ľudí so zreteľom na ich kultúrnu a historickú hodnotu.
Mgr. Ján Bocan počas prednášky.
Pozornosť zberateľa by sa mala uberať smerom k umeleckým výtvorom ľudských rúk a odhaľovaniu historických osudov starožitností. Zbierať je možné asi naozaj všetko, pre zbieranie čoho sa konkrétny zberateľ rozhodne, závisí iba od jeho fantázie a často aj od finančných možností. Iste existujú jednotlivci, či inštitúcie, ktoré v sfére zberateľstva zašli o kúsok ďalej, ako je štandardné a rozhodli sa zbierať, reštaurovať a uchovávať architektonické prvky historických budov, ako napríklad štukové ozdoby, tehly, či obkladačky alebo iné dekoratívne prvky rôznych stavieb. Okrem budov a ich častí, ktoré sú taktiež výsledkom činnosti a práce ľudských rúk a umeleckého ducha, sú to taktiež rôzne sochy, pomníky, či pamätníky a iné monumenty, ktoré sú zasadené v teréne a ten, kto ich túži vidieť, musí sa za nimi osobne vybrať. Obdivovateľov kultúrnych a historických pamiatok je v radoch zberateľov pomerne mnoho. Snaha uchopiť a privlastniť si niečo, čo v skutočnosti nie je možné, sa odzrkadlila v zbieraní iného typu zberateľského materiálu ako napríklad v zbieraní starých fotografií, pohľadníc alebo kníh, ktoré zachytávajú obrazy spomínaných pamiatok. Mnohí zberatelia však v prvom rade túžia navštíviť miesto a uvidieť konkrétnu pamiatku na vlastné oči. Kvôli fotografii objektu a zážitku spojeného s cestovaním sú neraz ochotní podstúpiť i rôzne dobrodružstvá. Z tohto titulu chápem vstup združenia organizujúceho zberateľskú činnosť v regióne na pole turistiky za viac ako logický. Plánovanie a podpora regionálnej turistiky vedie jednak k rozšíreniu pôsobnosti združenia a jednak k rozšíreniu obzorov a skvalitneniu práce regionálneho zberateľa.
Spätosť zberateľstva, histórie a turistiky v regióne by bolo možné demonštrovať práve podujatím Medzi troma hranicami. Verím, že program podujatia a jeho celkový zámer predstavoval príjemne strávený čas tak pre zberateľov, záujemcov o poznávanie histórie i radových turistov. A pokiaľ dnešné podujatie obohatí jeho účastníkov aspoň o štipku poznania, môžeme smelo konštatovať, že splnilo svoj účel. Historický trojhraničný stĺp týčiaci sa v lesoch nad Osadným označuje presné miesto spojenia niekdajších hraníc Generálneho gubernátu zriadeného Nemcami po obsadení poľského územia, Slovenského štátu a Maďarmi okupovanej Karpatskej Ukrajiny v období druhej svetovej vojny. Stĺp sa zachoval do dnešných dní a je hmatateľným dôkazom udalostí, ktoré sa tu odohrali pred necelými osemdesiatimi rokmi. Hranica rozdeľujúca Sninský okres na dve časti viedla k rozdielnosti životných osudov tu žijúceho židovského obyvateľstva. Pokiaľ Slovensko bolo jedným z prvých a Maďarsko jedným z posledných štátov, ktoré pristúpili k deportáciám židov, výsledný efekt tohto rozhodnutia bol prakticky rovnaký. Pre väčšinu deportovaných, či už z východnej alebo západnej časti okresu, odsuny do koncentračných táborov predstavovali istú smrť. Aj takýmto spôsobom si pripomeňme históriu a pamätajme na jej najtemnejšie stránky, pretože práve história je jedným z fenoménov, ktorý má tendenciu neustále sa opakovať.
Spoločná fotografia (nie všetkých) zúčastnených turistov pri trojhraničnom kameni.
Hlavným organizátorom podujatia bolo občianske združenie Európska zberateľská spoločnosť, spoluorganizátorom občianske združenie Krypta a obec Osadné. Podujatie bolo uskutočnené pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017. Poďakovanie za podporu a ústretovosť pri plánovaní a príprave podujatia patrí najmä notárke JUDr. Ivete Bžánovej, oblastnej koordinátorke DEKD 2017 Ing. arch. Kataríne Palgutovej PhD., starostovi obce Osadné Mgr. Róbertovi Mikuláškovi , turistickému sprievodcovi Dušanovi Reiserovi a prednášajúcim Jozefovi Novákovi a prot. ThDr. Petrovi Sorokovi PhD. Výstupu sa zúčastnilo 46 turistov a na seminári sme napočítali 80 účastníkov. Všetkým zúčastneným ďakujem za prejavenú priazeň a podporu.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autor hornej fotografie: Vladimír Jacina
Autor dolnej fotografie: Ing. arch. Katarína Palgutová, PhD.