Dňa 22. septembra 2019 sa v Novej Sedlici uskutočnilo vyvrcholenie tretieho ročníka podujatia s názvom Medzi troma hranicami. Pri tejto príležitosti boli do života uvedené dve publikácie regionálneho charakteru, ktoré okrem hlavného textu obsahovali aj niekoľko príloh. Tieto prílohy budú v najbližšom období postupne uverejňované na našej stránke. Dnešný článok je prvou, doplnenou časťou prílohy, ktorá bola pod názvom Fragmenty vojnovej histórie uverejnená v publikácii Selo pod Beskydom: Nová Sedlica v zápiskoch Juraja Bigu.
Úplnou katastrofou pre obec Novú Sedlicu musela predstavovať prvá svetová vojna so začiatkom 28. júla 1914, v tom čase označovaná ako Veľká vojna. Takmer všetky obytné domy i hospodárske budovy boli zničené. Podľa pamätí ľudí ostali v obci stáť dve nepoškodené budovy – drevený kostolík archanjela Michala a roľnícky domček Juraja Batromija. Čo sa týka bývania, ľud býval veľmi jednoducho v drevených domčekoch, ktoré boli pokryté slamou, s dlážkou z udupanej hliny. Ťažko pracovali, deti hynuli podvýživou. Najbližší lekári boli v Snine alebo Veľkom Bereznom. Väčšina obyvateľov obce bola negramotná.
Zaujímavosťami sú zabudnuté cintoríny z 1. svetovej vojny v lokalite Vasilcova lúka. Počet hrobov nie je možné udať, nakoľko spomínané cintoríny sú zabudnuté a neošetrované.
V Novej Sedlici na lokalite Geborová na Zimovčakovej lúke sa nachádza hrob ruského vojaka. Nebol exhumovaný, ani štatisticky podchytený. Hrob udržiavala rodina Zimovčakova, pretože sa nachádzal na ich poli. Od 80. rokov 20. storočia bol neudržiavaný a celá lúka zarástla náletovými drevinami. V roku 2007 bol hrob osadený dreveným krížom.
Vojnové udalosti sa dnešného okresu Snina dotkli prakticky hneď po vypuknutí vojny. Dňa 20. novembra 1914 sa ruské vojska 48. divízie generála Kornilova dostali na územie dnešného Slovenska cez Ruské sedlo. Vojská generála Kornilova obsadili mestá Snina a Humenné. Po porážke Rakúsko-Uhorskou armádou v meste Humenné boli ruské vojská nútené ustúpiť späť na zasnežené hory Karpát.
Vojnové udalosti sa k obci priblížili na jar 1915, kedy sa frontová línia ustálila na línii kóty 929 Malý Bukovec, 934 Stolová, 1011 Veľký Bukovec, 646 Beskyd, 673 Bahno, obec Zboj, Bystriansky potok, 1093 Stinská. Obec Nová Sedlica bola obsadená Cárskou ruskou armádou. V marci 1915 pripravili ruské vojská ofenzívu s obrovskými ambíciami. Kládli si za cieľ definitívne vyradiť Rakúsko-Uhorsko z vojny. Táto ofenzíva v Karpatoch je dnes známa pod názvom Veľkonočná bitka. V marci a apríli podnikali ruské vojská zúrivé útoky na celej dĺžke Karpatského hrebeňa. V týchto bojoch zahynulo obrovské množstvo vojakov oboch bojujúcich strán.
Mementom týchto vojnových udalostí z roku 1915 je vojnový cintorín v susednej obci Zboj. Vojnový cintorín v Zboji sa nachádza na juhozápadnom okraji obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 203 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 1376 m² (43 x 32 m). Postupne splynul s obecným cintorínom.
Cintorín pozostáva zo 142 vojnových hrobov, z ktorých je 115 hrobov jednotlivých a 27 hrobov spoločných. Známych podľa mien je 7 vojakov, 6 rakúsko-uhorských a jeden ruský vojak. Neznámych je 206 ruských vojakov. Vojnový cintorín vznikol pravdepodobne v roku 1917. Dozor nad cintorínom v období prvej Česko-Slovenskej republiky zabezpečovala Žandárska stanica v Uliči. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Zboji.
Hroby sú usporiadane pozdĺž cestičky vedúcej k centrálnemu krížu. Okolo centrálneho kríža sa nachádza jeden rad hrobov usporiadaný v poloblúku. Pôvodne boli hroby označené drevenými krížmi. V strede cintorína sa nachádzal drevený centrálny kríž, na ktorom bola umiestnená tabuľka, z ktorej žandári v roku 1920 opísali nasledujúci text: „Tu odpočíva 190 vojakov padlých vo svetovej vojne v roku 1914 – 1915. Známych podľa mena 6, neznámych 184“. Celý cintorín bol pôvodne oplotený dreveným plotom. Výsadbu tvorili solitéry javorov, jaseňov a smrekov. Cintorín bol dlho udržiavaný, čo súviselo s tým, že sa nachádzal v blízkosti dreveného kostolíka sv. Mikuláša biskupa. Po druhej svetovej vojne bol udržiavaný žiakmi miestnej školy. V 80. rokoch 20. storočia však zarástol náletom krušiny jelšovej. V roku 1996 boli náletové kroviny vyrúbané a cintorín začal byť pravidelne vykášaný. Z pôvodnej výsadby cintorína sa zachovali solitéry javorov, jaseňov a smrekov. Pri údržbe cintorína sa našla smaltovaná ceduľka, ktorá sa nachádzala na hrobe ruského vojaka Pavla Gribovského (hrob č. 27). Tá bola v roku 2009 znovu osadená na pôvodnom hrobe. V súčasnosti sú hroby dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je dnes udržiavaný.
Po skončení prvej svetovej vojny obyvatelia obce Ulič vídavali na miestnom vojnovom cintoríne cudzincov, ktorí prichádzali k jednému z hrobov. Tradovalo sa, že to boli ruskí emigranti, ktorí sa sem prichádzali pokloniť pamiatke ruského generála Nikolaja Nikolajeviča Mirbacha. Generál Mirbach sa na územie Polonín dostal na jar roku 1915 počas ruskej ofenzívy na karpatskom fronte. Velil 11. husárskemu Izjumskému pluku, ktorý bol súčasťou 11. jazdeckej divízie. Pluk bol v zálohe v okolí mestečka Lesko v blízkosti poľského Sanoku, keď 13. apríla 1915 štáb divízie nariadil presun do obce Wetlina severne od obce Nová Sedlica na poľskej strane Karpát.
Pluk sa do Wetliny dostal 16. apríla 1915. Štáb a zabezpečovacie útvary zostali vo Wetline. Bojové útvary s tisíckou vojakov sa na ďalší deň presunuli cez hlavný hrebeň Karpát do Novej Sedlice, kde prenocovali. Ráno 18. apríla 1915 sa pluk presunul cez výšiny na súčasnej slovensko-ukrajinskej hranici do prvej línie a zaujal pozície pri obci Stužica východne od Novej Sedlice na území dnešnej Ukrajiny. Potom, ako pluk prevzal zverený úsek frontu, sa 21. apríla 1915 generál Mirbach v sprievode pobočníka a dvoch príslušníkov štábnej eskadróny vydal na osobnú prehliadku jeho pozícií. Na koňoch prešli do Novej Sedlice a pešo do kopcov pri Stužici, kde prenocovali. Do Novej Sedlice sa vracali ráno 22. apríla 1915. Dva kilometre pred obcou generál poslal dopredu svojho pobočníka, aby osedlal kone a mohli sa na nich vrátiť do Wetliny. Z dochovaného hlásenia generálovho pobočníka vyplýva, že do Novej Sedlice prišiel, ale Mirbacha a ďalších dvoch vojakov sa tam nedočkal. Okamžite po nich začali pátrať. V teréne zrejme stratili orientáciu.
Po dvoch dňoch k ruským postaveniam medzi Novou Sedlicou a obcou Zboj prišiel rakúsko-uhorský parlamentár s bielou vlajkou. Rusom odovzdal list od veliteľa 14. pešej divízie generálporučíka Maximiliana Csicsericsa. Stálo v ňom, že generál Mirbach narazil na rakúsko-uhorskú hliadku z 27. pešej brigády, ktorá bola tvorená vojakmi slovenského pôvodu (71. peší pluk z Trenčína a 72. peší pluk z Prešporku). Hliadka naň spustila paľbu. Pochopil, do akej situácie sa dostal a pokúsil sa o únik, ale zastrelili ho. Dvoch vojakov, ktorí generála sprevádzali, zajali. Jeden z nich bol ťažko zranený.
Generál mal v lesoch odbočiť doprava k Novej Sedlici, no odbočil doľava smerom k Zboju, kde na neho narazila rakúsko-uhorská hliadka. Svoj omyl pochopil až vo chvíli, keď na neho začali páliť a chcel sa vrátiť späť. Vojaci Sudnik a Jefimov sa ho pokúsili neúspešne kryť streľbou z revolverov.
Kde je teda generál Mirbach pochovaný? Významný slovenský historik Matúš Korba potvrdil, že existuje povojnový záznam československých žandárov, podľa ktorého sa Mirbachov hrob objavuje pri kostole v Uliči. V prvej polovici 20. rokov československí žandári registrovali vojnové cintoríny na celom území republiky. Z tohto obdobia pochádzajú aj schémy cintorínov v Zboji a Uliči s presne vyznačenými jednotlivými hrobmi.
Ak sa z náhrobného kríža dalo ešte prečítať meno tam pochovaného vojaka, tak ho žandári prepísali aj do schémy. Problém však spočíva v tom, že ani v schéme cintorína v Zboji, ani v schéme cintorína v Uliči nebolo meno generála Mirbacha pôvodne uvedené. Objavilo sa až dodatočne, keď ho žandári dopísali k hrobu č. 21, v ktorom na cintoríne v Uliči odpočíval rakúsko-uhorský vojak György Horváth z 18. pešieho pluku Honvédu, ktorý padol 25. apríla 1915. Táto schéma vojnového cintorína v Uliči z 20. rokov je jediným dokumentom, ktorý v protiklade k pôvodným rakúsko-uhorským a ruským dokumentom z roku 1915 uvádza, že generál Mirbach nie je pochovaný v Zboji.
Matúš Korba sa na tému načrtnutej problematiky vyjadruje slovami:
Skoro storočie po tejto udalosti tak stojíme pred výzvou, ako na základe protirečivých informačných zdrojov naformulovať hypotézu, ktorá by dokázala s čo najväčšou mierou pravdepodobnosti vysvetliť záhadu dvoch hrobov generála Mirbacha.
Matúš Korba
Autor článku: Ing. Radovan Vrabeľ