Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie dali do prudkého svahu Viničnej hory v prvej polovici 40. rokov 19. storočia postaviť predstavitelia významného rodu Rhollovcov ako svoju pohrebnú kaplnku. K vrchnému podlažiu kaplnky vedie dvojramenné kamenné schodisko. Spodné podlažie kaplnky stratilo svoju pôvodnú funkciu krypty a dnes je prakticky nevyužívané. V ústrednej kaplnke sa konajú príležitostné bohoslužby, spravidla na sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. september), na sviatok Všetkých svätých (1. november) a na sviatok Pamiatky zosnulých (2. november).
V druhej polovici 30. rokov minulého storočia pôsobil na poste riaditeľa meštianskej školy v Snine Vojtech Miko. Po jeho účinkovaní v našom meste sa zachoval zápis týkajúci sa miestnej kaplnky. Zápis je rozsahom skromný, no jeho obsah predstavuje akúsi autentickú sondu do čias spred vyše osemdesiatich rokov:
Rímskokatolícky cintorín leží na stráni pod Viničnou horou, nad západným cípom obce, hneď za traťou. Na cintoríne je niekoľko kapličiek miestnych občanov a kaplnka s hrobkou grófa Rholla, niekdajšieho majiteľa rozsiahleho panstva. Kaplnka a kostolík sú v pravom slova zmysle spustošené. Všetky okná sú rozbité, oltár silne poškodený, cenná olejomaľba roztrhaná, varhany úplne zničené. Ešte horšie je na tom hrobka. Tam sa zlosť votrelcov a či túžba po cenných predmetoch nezastavila ani pred posvätnosťou posmrtného kľudu. Výklenky, v ktorých boli zamurované rakve, ako aj rakve samé sú pootvárané a kosti poprehadzované. Nad výklenkami boli za sklom rakve grófa Rholla a jeho manželky. Taktiež tieto okná sú úplne dolámané, ťažké dubové okované rakvy a balzamované mŕtvoly vyhodené von. Jedna je medzi rakvami a druhá na dlážke. Pohľad na ňu dáva tušiť, ako s ňou bolo zachádzané. Z rúk a nôh sú len pahýle. Hlava je taktiež preč a je ťažké zistiť, či ostala v rakve alebo je zahodená v niektorom výklenku. Kto započal toto dielo skazy je dnes ťažké zistiť. Čo zaráža pri tom je nenútená radosť a nevysvetliteľné potešenie, s ktorým rozprávajú školské dietky o tom, ako bili palicami z večného spánku vyrušené mŕtve telo. Je to vina detskej nerozumnosti, či nevhodnej výchovy rodičovskej, či tých pomerov, následkom ktorých všetka starosť sústreďuje sa ku každodennému chlebíčku alebo konečne bezmedznej nenávisti, prenášanej tradíciou z rodičov na deti, voči nenávidenému zemepánovi, o ktorom kolujú najrozmanitejšie historky. Nesporne je to však prejav nižšej kultúrnej úrovne, ktorá je tunajšiemu obyvateľstvu všeobecne prisudzovaná. A žiaľ, že právom!
Vojtech Miko
V interiéri kaplnky sa donedávna nachádzal iba pohrebný drevený oltár a obraz Sedembolestnej Panny Márie, ktorý podľa pôvodnej zničenej predlohy (o ktorej sa medzi Sninčanmi dodnes traduje, že jej autorkou bola umelecky nadaná Klára Rhollová, dcéra Štefana a vnučka Jozefa Rholla) namaľoval Ján Vorek, človek zanietený pre históriu a to pomocou techník starých majstrov (farby miešal napríklad s vajíčkom alebo tvarohom). Ten sa taktiež zaslúžil o rekonštrukciu interiéru kaplnky začiatkom 90. rokov minulého storočia ako aj o rekonštrukciu ďalších sedemnástich kostolov na východnom Slovensku. Učinil tak s povolením Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
V roku 2019 bol interiér kaplnky doplnený o nové vybavenie vyrobené z dubového masívu – konkrétne ide o kazateľnicu, kreslo pre kňaza a jeho prísediacich, obetný stôl a desať lavíc na sedenie pre veriacich.
Pri navrhovaní bolo myslené i na dávne tradície a tak novodobé vybavenie nesie i vyobrazenie novšieho typu rodového erbu rodiny Rhollovcov.
Právo na používanie tohto erbu bolo udelené rímskym cisárom, uhorským českým a chorvátskym kráľom a rakúskym arcivojvodom Rudolfom II. z habsburskej dynastie Antonovi Rhollovi (1537-1612) v roku 1601. Anton Rholl bol predstaviteľom rodinnej vetvy Rhollovcov pôsobiacej v oblasti Spiša a neskôr i na Zemplíne. Vyobrazený armáles bol prijatý Spišskou stolicou počas generálnej kongregácie uskutočnenej dňa 28. apríla 1602, kedy jeho platnosť potvrdil notár Spišskej súdnej tabule, Wolfgang Mederi.
Brečkovci z niekdajších Sninských Hámrov sú v dochovaných dobových listinách spomínaní ako stavitelia dreveného kaštieľa rodiny Széchényiovcov v Remetských Hámroch. Práca s drevom nie je neznáma ani rodine Dušana Brečku, ktorá sa postarala o výrobu nového zariadenia kaplnky. Ich drevovýrobná firma Beky a. s. je svojou produkciou známa v západnej Európe viac ako na Slovensku.
Čo sa týka samotnej výroby nového zariadenia kaplnky, je potrebné spomenúť, že dubová výbava bola vyrobená tradičným spôsobom bez použitia akýchkoľvek kovových spojovacích prvkov, jednotlivé spoje sú prepojené na základe čapovania, dlabania a lepenia klasickým glejom. Spoje sú spevňované na princípe opačného vlhkostného rozdielu. Povrchová úprava bola realizovaná tradičným náterom – bezfarebnou politúrou. Presnosť a kvalita výroby je garantovaná najpresnejšími CNC strojmi, vďaka ktorým firma Beky a. s. garantuje dlhú životnosť vyrábaných produktov.
Snina oproti iným okresným mestám na Slovenku nedisponuje bohatým kultúrnym dedičstvom. Prakticky za najstaršie stavby v Snine je možné považovať klasicistický kaštieľ, rímskokatolícky kostol a kaplnku Sedembolestnej Panny Márie na starom cintoríne. Aj kvôli tomuto deficitu kultúrnych pamiatok v našom meste bolo v rámci prehlbovania kultúrno-spoločenských hodnôt v Snine, celé zariadenie kaplnky darované sninskej rímskokatolíckej farnosti osobami Bohu známymi.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autor foto: Ján Bogner