Na starom cintoríne v Snine sa nachádza kaplnka zasvätená Sedembolestnej Panne Márii. Jej spodné podlažie kedysi plnilo funkciu krypty určenej príslušníkom rodu Rhollovcov, ktorí dali kaplnku vystavať. Na vrchné podlažie vedie vonkajšie dvojramenné schodisko. Príležitostne sa tu konajú bohoslužby, spravidla na sviatok Všetkých svätých a na sviatok Pamiatky zosnulých. Medzi inventár kaplnky môžeme zaradiť pôvodný drevený oltár a obraz Sedembolestnej Panny Márie.
V roku 1953 prišiel do Sniny pán farár Ladislav Bartko, ktorý tu odslúžil deväť rokov. V čase jeho príchodu sa kaplnka nachádzala vo veľmi zlom stave – šindľová strecha bola miestami prehnitá a miestami úplne chýbala. Keď pršalo, napršalo aj dnu. Okrem toho pod funkčnými časťami strechy hniezdili netopiere. Farár sa hneď po príchode do Sniny začal zaujímať o chátrajúcu kaplnku a v tejto súvislosti aj o zničený obraz, ktorý sa v nej nachádzal. Obraz bol ťažko poškodený a na vytvorenie jeho reprodukcie sa podujal Ján Vorek. Bol to veľmi šikovný a umelecky nadaný človek.
Vedel fantasticky maľovať, najmä reprodukovať. Časti obrazu, ku ktorým mal predlohu realisticky premaľoval a pri zničených častiach improvizoval. Na reprodukcii pracoval doma – na pôjde. Mal totiž päť detí a inde nemal v tom čase priestor. Maľoval veľmi pekne. Maliarstvo dokonca študoval a zo školy dostával rôzne úlohy. Keď išiel okolo nášho domu, zvykol mi ukazovať to, čo namaľoval. Napríklad raz dostal za úlohu namaľovať hrnčeky – jeden porcelánový a druhý hlinený. Chcel sa ubezpečiť, či je rozdiel medzi ním namaľovanými hrnčekmi viditeľný. Keď som sa na tie jeho maľby pozrela, nebolo ani nad čím rozmýšľať. Zďaleka bolo vidieť rozdiel, ktorý hrnček je ktorý. Mali sme medzi sebou kamarátsky vzťah. S mojim manželom bol kedysi dávno spolužiakom – bolo to ešte v čase ľudovej školy.
Mária Harmaňošová (1927)
S obrazom v kaplnke sa mi vybavuje jedna humorná príhoda. Ján Vorek jedného dňa pozval farára Bartka, môjho manžela a mňa k nemu domov. Jeho dom sa nachádzal neďaleko kaštieľa. Zaujímavé bolo, že sme na pôjd liezli rebríkom z vonkajšej strany domu. Vyliezli sme hore, kde mal zavesenú pôvodnú predlohu, podľa ktorej dokončoval nový obraz. Už mal prakticky všetko namaľované okrem rúk. Nohy mal už tak perfektne namaľované, že vyzerali ako živé. Len tie ruky akosi nie a nie dokončiť. Jedna z jeho dcér musela hodnú chvíľu držať zopnuté ruky, pretože na pôvodnom obraze chýbali. A jemu sa stále nedarilo tie ruky dokončiť. Stratil trpezlivosť a skríkol: „Bohyňu!“ A farár Bartko hneď ako to začul, povedal: „Tak aby ste vedeli Vorek, tie ruky sa Vám nikdy nepodaria, keď tu tak hrešíte.“ A tak sa aj stalo. Dnes, keď sa na tie ruky pozorne pozriete, vyzerajú tak, ako keby bolo na nich viac prstov ako by malo byť, dodáva s úsmevom pani Mária.
Mária Harmaňošová (1927)
Pôvodný obraz a jeho reprodukcia od Jána Voreka, ktorá zdobí interiér kaplnky v súčasnosti.
V sninskom kostole pre reprodukciu nebolo dostatok miesta. V roku 1957 bol dokončený nový kostol v Zemplínskych Hámroch, v ktorom sa vľavo od vstupných dverí nachádzal výklenok, kde bol obraz umiestnený. Tam sa nachádzal až do doby, kým nedošlo k oprave kaplnky. Tá bola opravená až za pôsobenia farára Andreja Onderka, ktorý sa zaslúžil napríklad aj o vytvorenie hrobov pre farárov, ktorí v Snine v minulosti slúžili. Hroby sa dodnes nachádzajú pred vstupom do kaplnky.
Autor textu: Ján Bocan
Autor foto: Ján Bogner