Okres Snina: Najvýchodnejší cíp republiky

Snina v povojnovom období je téma, ktorou sa budeme v blízkej budúcnosti zaoberať. Vo februári minulého roku sme začali s uverejňovaním zápiskov pochádzajúcich z kartotéky miestneho notára Františka Müllera. V priebehu minulého roku sme celú pozostalosť dôkladne preštudovali a pretriedili. Dopracovali sme sa tak v množstvu nových poznatkov. Veľké množstvo materiálov z danej pozostalosti sa v priebehu uplynulých desaťročí roztratilo, o čom svedčia i prázdne priečinky s pôvodnými označeniami v maďarskom jazyku ako napríklad Birtoklás, Birtokosok, Birtokmegosztás (držba, vlastníci, rozdelenie majetku), Kúriák és Kastéliok (kúria a kaštieľ), Ipar és Kereskedelem (priemysel a obchod), Pénz és Árak (peniaze a ceny), Kivandorlás és Bevándorlás (emigrácia a vysťahovalectvo), Állatvilág és Állattenyésztét (fauna a chov zvierat), A Járás és Községek neve (okres a názvy obcí), Bíróságok (súd), Egyletek (združenia) a mnohé ďalšie, ktoré sa nám nepodarilo ani prečítať. Sninský okres bol v minulosti, podobne ako aj dnes, jedným z najmenej rozvinutých okresov. Či už hovoríme o období Rakúsko-Uhorska alebo prvej Česko-Slovenskej republiky, stál stále na periférii krajiny a záujmov. V poznámkach Františka Müllera sa nachádza napríklad takýto text, hovoriaci o hlade a krutej zime:

Ľudia nemali čo jesť a zomierali od hladu. V samej Snine nemali sedliaci lepší život ako ten pes, ale sto krát bolo to horšie na obciach obývaných ukrajinským obyvateľstvom. V sninskom chotári – opakujem len v sninskom chotári za jednu noc bolo nájdených v zime 14 od hladu zomretých a zamrznutých ľudí. Z tej Novej Sedlici, Kolbasova a podobne, vydali sa ľudia za kusom chleba, ale boli tak zoslabnutí, že padali po ceste a tak umierali. Boli to naši ľudia, naši predkovia.

Naopak veľké množstvo materiálov, týkajúcich sa histórie mesta a okresu Snina, sme v pozostalosti Františka Müllera objavili. Ide napríklad o celé state týkajúce sa obliekania, gréckokatolíkov na Zemplíne, pôsobenia rodu Drugethovcov v našom kraji a veľké množstvo informácií z histórie mesta Snina. Prakticky všetky tieto materiály je potrebné dať preložiť, pretože sú písané po maďarsky.

V pozostalosti sme objavili aj niekoľko slovenských textov z povojnového obdobia a rozhodli sme sa ich uverejniť vo forme článkov na pokračovanie. Ako prvé v poradí uvádzame úradné hlásenie Okresného národného výboru zo dňa 3. septembra 1947, ktoré nesie názov:

Okres Snina: Najvýchodnejší cíp republiky, stručná úradná kronika

Sninský okres je už od prírody jedným z najbiednejších krajov Československej republiky. Okres je vklinený medzi Karpatami a pohorím Vihorlat. Pôda je neúrodná a i tej je málo, takže nestačí vôbec k obžive obyvateľstva, ktoré sa živí hlavne chovom dobytka a spracovaním dreva.

Územie okresu bolo od 24. septembra 1944 do 26. novembra 1944 priamym dejiskom urputných bojov. Stáli tu proti sebe vojská hrdinskej IV. ukrajinskej fronty, ku ktorým boli pridelené aj jednotky I. armádneho zboru československého v Sovietskom zväze a vojská Hitlerovej okupačnej armády. Boje sa viedli hlavne pod Ruským priesmykom a pozdĺž rieky Cirocha. Dôsledky týchto bojov boli pre obyvateľstvo kruté. Bolo úplne zničených 918 príbytkov a ťažko poškodených 2277 domov. Jedenásť obcí bolo zničených na 90 % a 14 obcí bolo poškodených na 50 %.

Začiatkom novembra 1944 nemecké vojská nariadili núdzovú evakuáciu všetkého civilného obyvateľstva v okrese. Bola to pre náš ľud strašná a neopísateľná pohroma, na akú niet pamäti. Ženy a deti boli násilne odvlečené k Prešovu a odtiaľ ďalej do Liptova. Iba časť obyvateľstva sa zachránila pred týmito útrapami tým, že sa ukryla v horách. Sídlo okresu Snina opustilo v dôsledku nútenej evakuácie 2700 osôb z celkového počtu 4800 obyvateľov.

Hospodárska situácia obyvateľstva po oslobodení bola katastrofálna. Obyvateľstvo ostalo bez príbytkov a občania prišli aj o svoje šatstvo, obuv a vnútorné zariadenie. Za týchto neblahých pomerov začali sa v okrese v decembri 1944 organizovať národné výbory. Okresný národný výbor v Snine bol zvolený zástupcami všetkých miestnych národných výborov v okrese dňa 23. decembra 1944. Vedúci činitelia okresu podporovaní obyvateľstvom, ako aj ústrednými úradmi, dali sa do práce na obnovení normálnych pomerov v okrese. V poslednom roku dvojročný plán stal sa hnacou silou.

Najdôležitejším problémom ostáva ešte i dnes odstránenie dôsledkov vojny. A tu na prvom mieste stojí rekonštrukcia vojnou zničených obcí. Z 11 úplne zničených obcí doteraz len 5 je dosť uspokojivo opravených a to Stakčín, Starina, Veľká Poľana, Ruské a Pčoliné. V ostatných šiestich obciach, ktoré ležia na odľahlejších miestach, prebiehajú rekonštrukčné práce len veľmi pomaly. Rekonštrukciu brzdí nedostatok finančných prostriedkov, materiálu a odborných pracovníkov. Ďalším pálčivým problémom okresu je úhrada vojnových škôd, ktoré ešte stále vyžadujú obete na životoch a zdraví nášho ľudu. Vyše 200 osôb padlo za obeť mínam a 170 ľudí míny ťažko poranili.

Snina po prechode frontu v roku 1944.

Neutešené pomery sociálne a zdravotné sú dedičstvom z minulých čias a vojna narobila i tu nové škody. Životná úroveň obyvateľstva je nízka, ľudia žijú v úplne nevyhovujúcich podmienkach a nezdravých príbytkoch. Bývanie, šatenie a stravovanie nezodpovedá ani najprimitívnejším hygienickým predpisom. Infekčné choroby ako svrab, brušný a škvrnitý týfus sa vyskytujú pravidelne každý rok. V rámci dvojročného programu má byť v okrese vybudovaný dom národného zdravia a tým má byť položený základ na zlepšenie zdravotných a sociálnych pomerov v okrese.

Ani kultúrne pomery nie sú lepšie. Školské budovy sú v neopísateľne zlom stave. Jediná školská novostavba v okrese, a to budova pre slovenskú meštiansku školu v Snine, sa začala budovať pred desiatimi rokmi a dodnes nie je dokončená. V celom okrese niet ani jedného kultúrneho domu, ani čitárne, ani knižnice.

Cesty a mosty boli za vojny tiež ťažko poškodené. Železnica spája len štyri obce okresu. Dopravné pomery sú teda tiež veľmi zlé. Čiastočná náprava prišla zavedením autobusovej linky Snina-Kolonica-Ubľa-Ruský Hrabovec a linky Snina-Starina-Ulič-Zboj. V najbližších týždňoch má byť zahájená autobusová doprava na trati Snina-Ruské a Snina-Hostovice.

Povojnový autobus zavedený na linke Snina – Ruské.

Bezpečnosť a kľud v okrese bol narušený hlavne v jari 1947 banderovskými tlupami, ktoré sa regrutovali výlučne zo zahraničných dobrodruhov. Miestne obyvateľstvo neposkytovalo týmto tlupám v žiadnom prípade pomoc.

Dvojročný budovateľský plán vlády vniesol do okresu nový elán a obyvateľstvo ochotne a vďačne priložilo ruku k práci, aby boli odstránené nielen vojnové škody, ale aby sa pomery v našom okrese zlepšili. Obyvateľstvo sninského okresu je pracovité a disciplinované, oddané novej ľudovodemokratickej Československej republike. Svoju lásku k vlasti prejavilo činmi. Za prvej mobilizácie po oslobodení v decembri 1944 narukovalo z nášho okresu k I. československému armádnemu zboru 550 dobrovoľníkov. Za druhej mobilizácie vo februári 1945 a za mobilizácie v apríli 1945 narukovalo ďalších 1200 chlapcov. Mnohí z nich padli a mnohí sa vrátili z bojov ako ťažkí invalidi.

V roku 1945 obyvateľstvo konalo pre československú armádu množstvo úloh. Poskytovalo povozy a to i pre ďaleké cesty do Popradu, odovzdávalo seno, slamu, zemiaky, obilie, dobytok a iné. Okresný národný výbor všemožne sa snažil uľahčiť osud vdov, sirôt a vojnových poškodencov, ktorí dnes už dostávajú riadne renty. I pri udeľovaní živnostenských oprávnení vychádzalo sa týmto ľuďom v ústrety.

Náš kraj bol doteraz všetkými predošlými režimami prehliadaný, zanedbávaný a odstrčovaný. Pevne veríme, že dnešný režim odstráni všetky krivdy na našom ľude doteraz spáchané a tak, že sa podarí vybudovať i tu v tomto najvýchodnejšom cípe republiky pre náš ľud šťastný a spokojný život.

Snina dňa 3. september 1947

Pokračovanie nabudúce…

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.