Namiesto úvodu
Dňa 25. novembra 1944 bolo mesto Snina oslobodené jednotkami Červenej armády 318. horskej divízie generálmajora Vasilija Fjodoroviča Gladkova 3. horského streleckého zboru 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu. Život na oslobodenom území vzápätí ovplyvňovali poverené zložky sovietskej i československej armády, ktoré úzko spolupracovali s novovzniknutými orgánmi moci – národnými výbormi.
Prvý Miestny národný výbor v Snine bol ustanovený dňa 15. decembra 1944 a pôsobili v ňom Juraj Gerboc-Kolesár (predseda), Štefan Dunaj (podpredseda), Michal Ircha (tajomník-zapisovateľ), Adam Bajus, Jozef Copak, Štefan Čopik, Ján Dunaj, Michal Gabor, Jozef Galanda, Štefan Galanda, Štefan Gerboc, Ján Gič starší, Ján Gič mladší, Dr. Ladislav Hoffmann, Štefan Jarolim, Adam Kepič, Štefan Kepič, Štefan Kováč, Andrej Kračuník, Jozef Krupa, Michal Kuchta, Juraj Matis, Mikuláš Melník, Juraj Ondica, Michal Paľun, Karolína Pčolová, Július Semko, Ján Šalacha, Ján Špitalik, Michal Štofik, Anna Štofiková, Karolína Vološinová a Zoltán Waldhauser (členovia).
Bezpečnosť v celom okrese zabezpečovali milície tvorené dobrovoľníkmi. V januári 1945 boli tieto útvary zredukované a naďalej existovali iba v obciach, kde sa predtým nachádzali žandárske stanice. V apríli boli milície úplne zrušené a nahradené stanicami Národnej bezpečnosti – čo boli útvary podliehajúce novozriadenému Okresnému národnému výboru.
Vojna skončila
Dňa 8. mája 1945 došlo k oficiálnemu ukončeniu druhej svetovej vojny. Úrady pôsobiace v meste pracovali v nevyhovujúcich podmienkach – napríklad Okresný národný výbor sídlil v priestoroch bývalej žandárskej stanice v budove bývalého Okresného úradu v Snine, pričom táto budova bola počas vojny zničená požiarom, ako následok bombardovania jedného z jej krídel (dnes v tejto budove sídli územný spolok Slovenského Červeného kríža).
U obyvateľstva sa kvôli zlým sociálnym podmienkam objavili brušný a škvrnitý týfus a svrab. Ťažkú situáciu komplikovali aj nepravidelné útočno-lúpežnícke akcie ukrajinských polovojenských jednotiek známych pod názvom banderovci.
Ešte v roku 1945 bol v Snine zriadený Miestny ľudový súd. Do roku 1946 sa v Snine nachádzali aj neodmínované oblasti – napríklad plocha s rozmermi 100 x 800 metrov v oblasti Pod Hradiskom (dnes sa v tejto oblasti nachádza skládka odpadu), ktorá bola zamínovaná jednotkami Wehrmachtu. Doprava na železničnej trati Humenné – Snina bola obnovená až 20. januára 1946.
Ťažkosti zo zásobovaním miernil systém prídelových potravinových lístkov. Zaniknuté notárske úrady nahradili Obvodné úrady Miestneho národného výboru. Boli to úrady štátnej správy, ktoré koordinovali činnosť Miestnych národných výborov jednotlivých obcí daného obvodu. Do správy obvodu zriadeného v Snine patrili obce Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou a Sninské Hámre.
Politické strany z predošlého obdobia boli rozpustené a v politike mohli pôsobiť iba strany sformované v priebehu protifašistického odboja a boli súčasťou Národného frontu. Miestne organizácie v Snine mali Demokratická strana a Komunistická strana Slovenska. Dňa 26. mája 1946 prebehli voľby do Národného zhromaždenia.
Komunisti v Čechách získali 43,25 %, na Slovensku len 30,48 % a v moravsko-sliezskej krajine 34,46 % hlasov. Na Slovensku zvíťazila Demokratická strana. Do čela vlády bol menovaný Klement Gottwald. Komunistom sa podarilo postupne posilňovať svoju moc až do 25. februára 1948, keď podali demisiu nekomunistickí členovia vlády a komunisti vo Februárovom prevrate zvíťazili.
Zápisky Františka Müllera
Opäť sa vraciame ku kartotéke miestneho notára Františka Müllera, v ktorej sme objavili zápisky zo zasadaní Miestneho národného výboru z rokov 1946 až 1951. Tie sme sa rozhodli publikovať v komentovanej podobe na pokračovanie. Dnešný článok obsahuje zápisky z rokov 1946 a 1947.
Snina v roku 1946
Členovia Miestneho národného výboru: Ján Krupa – predseda, Karol Haburaj, Ján Štofik, Michal Miško, Ján Ontkovič, Michal Čus, Matej Marinič, Ján Šalacha, Jozef Kračunik, Andrej Dunaj, Zoltán Waldhauser, Michal Kuchta, Andrej Pandula, Pavol Čus, Jozef Jankaj, Štefan Klubert, Jozef Avuk, Ján Bromberger, Michal Pčola, Dr. Gabriel Hoffmann, Ján Dunaj-Dický, Andrej Aľušik, Martin Gribanič, Jozef Sabo-Nacko, Jozef Kračunik, Ján Hudák, Štefan Barica a Jozef Avuk.
Poznámka: Miestny národný výbor bol do uvedenej podoby zreorganizovaný ešte v novembri 1945.
Zamestnanci Úradu národného výboru: Michal Ircha – vedúci úradu, Štefan Miško, Štefan Harmaňoš, Július Semko, Václav Brečka, Michal Štofik, Štefan Juško, Štefan Hudák, Štefan Mackanič a Jozef Matus.
Členovia rady: Ján Krupa, Ján Štofik, Jozef Avuk, Jozef Jankaj, Pavel Čus, Matej Marinič, Ján Bromberger, Karol Haburaj a Andrej Pandula.
Koncom roka prišiel bývať do Sniny Jozef Cuprak – novozvolený predseda Okresného národného výboru v Snine.
Dňa 9. novembra 1946 bol za predsedu Miestneho národného výboru zvolený Ján Savka.
Poznámka: Ján Savka bol kandidátom za Demokratickú stranu. Vo funkcii starostu mesta Snina pôsobil aj v predchádzajúcom – medzivojnovom období v rokoch 1934 až 1938.
V roku 1946 boli postavené drevené baraky, kde bolo vojsko ubytované. Vojnou poškodení obyvatelia obce dostali za utrpené vojnové škody podporu 410 tisíc korún – to pre zničené poľnohospodárstva.
Kino v Snine prevzala Slovenská filmová spoločnosť.
Snina v roku 1947
Dňa 20. januára 1947 dostala obec z prostriedkov UNRRA 100 tisíc korún na postavenie kúpaliska.
Poznámka: UNRRA – United Nations Relief and Rehabilitation Administration – Správa spojených národov pre rozvoj a obnovu.
Dňa 18. marca 1947 sa Miestny národný výbor uzniesol na vyvlastnení stavebného pozemku číslo 259 miestopisné číslo 243 vo vlastníctve Samuela Ilkoviča, pozemku číslo 260 miestopisné číslo 244 vo vlastníctve Leopold Lebovič a spol., pozemku číslo 261 miestopisné číslo 245 vo vlastníctve Imrich Imrich a spol., pozemku číslo 791 miestopisné číslo 246/1 vo vlastníctve Herman Kronoveth a spol., pozemku číslo 792 miestopisné číslo 246/2 vo vlastníctve Dr. Benjamin Eichler a spol. a pozemku číslo 480 miestopisné číslo 243/b vo vlastníctve Mendel Maendlovič a spol. pre stavbu Sociálneho domu a Domu ľudového zdravia v Snine.
Poznámka: Išlo o vyvlastnenie pozemkov po židovských obyvateľoch, ktorí boli v tom čase evidovaní ako nezvestní.
Uznesenie obce Snina zo dňa 21. apríla 1947 v zmysle nariadenia Okresného národného výboru boli popísané a za notorických pijanov uznané nasledovné osoby: Andrej Aľušik, Štefan Čochrač, Ján Čurilla, Michal Bukva, Štefan Gavron, Andrej Čopik, Peter Novak, Ján Vorek, Jozef Staroščák-Sodar a Jozef Ondik.
Zaviedlo sa vyvlastňovacie pokračovanie na stavebný pozemok od Rímskokatolíckej cirkvi na Kozákoch.
Miestny národný výbor sa pripojil k žiadosti, aby hlavné mesto Slovenska bolo v Turčianskom Svätom Martine.
Mýtne právo obce bolo dané na rok Jozefovi a Jánovi Andrejčíkovi za 30100 korún.
Plénum Miestneho národného výboru uznieslo sa vystaviť a opraviť obecné chodníky a vydláždenie obce pred kostolom. Staviteľ Badal v Humennom bol poverený vypracovaním plánov.
Miestny národný výbor uzniesol sa v dvojročnici postaviť bitúnok. Jaroslav Nemeček z Levoče bol poverený vyhotovením plánu.
Bolo odhlasované čestné občianstvo prezidentovi Benešovi.
Miestny národný výbor obce Snina zadal stavbu desiatich bytových jednotiek firme Juraj Tarnovský a spol. z Košíc. Jeden dvojdomok bude stáť 1473979 korún. Stavba má byť skončená a odovzdaná 1. augusta 1948.
Štefan Korytár najatý za zametača s mesačným platom 2000 korún.
Obec daruje na stavbu Okresného domu ľudového zdravia polovicu pozemku číslo 246/1 a 246/2.
Dňa 17. až 21. augusta 1947 sa určená trojčlenná delegácia v Bratislave venovala záležitosti 10 bytových jednotiek. Členmi tejto delegácie boli Michal Ircha, Dr. Ladislav Hoffmann a Ján Savka.
V roku 1947 boli v Snine Okresné hasičské preteky.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan