Konferencia na tému písania župnej monografie
V roku 1896, ktorý Maďari označujú za miléniový rok – tisíce výročie ich príchodu do Karpatskej doliny, Dr. Samu Borovszky, člen Maďarskej akadémie vied a známy historik rozbehol rozsiahly literárny projekt s názvom Župy a mestá Uhorska (Magyarország vármegyéi és városai) a cieľom písať a vydávať monografie zo všetkých žúp Uhorska. K realizácii tohto neľahkého cieľa bol vytvorený výbor pozostávajúci zo šesťdesiatich členov, vybraných spomedzi najlepších odborníkov a spisovateľov. V rámci miléniového projektu boli do roku 1904 vydané tieto monografie: Abauj-Torna, Fiume a maďarsko-chorvátske pobrežie, Vas, Nitra (Nyitra), Szabolcs, Bihar, Bars, Gömör a posledná – Bratislava (Pozsony) sa v tom čase nachádzala v tlači. Redakcia sa v roku 1904 rozhodla spracovať monografiu o Zemplínskej župe a z tohto titulu vyslala na Zemplín pomocného redaktora Aladára Vende, aby urobil potrebný výskum priamo na mieste.
Dňa 25. júna 1904 sa uskutočnila porada, na ktorej vymenovaný pomocný redaktor informoval o zámere vydať monografiu o Zemplínskej župe jej župana Júliusa Dókusa, ktorého žiadal o zostavenie monografického výboru. Na základe predbežného návrhu mala pripravovaná monografia obsahovať okolo 750 strán, mala byť bohato ilustrovaná a mala obsahovať tieto kapitoly: Prírodné pomery župy, Obce župy, Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), Obyvatelia župy, Poľnohospodárstvo a chov zvierat, Záhradníctvo, vinohradníctvo, vinárstvo, Záležitosti priemyslu, obchodu a dopravy, Zdravotníctvo, Záležitosť verejného vzdelávania, Legislatíva, Literatúra a veda, Rímskokatolícka cirkevná organizácia a správa, Gréckokatolícke kostoly, Evanjelické kostoly, Izraelské náboženské spoločenstvá, Pravek župy, História župy od vzniku do roku 1820 a História župy od roku 1820 po súčasnosť. K spracovaniu uvedených kapitol boli v roku 1904 prizvaní konkrétni odborníci a úlohou povereného pomocného redaktora Aladára Vende bolo precestovať celý Zemplín a zozbierať potrebné údaje k zostaveniu monografie. Prístup k informáciám mu malo uľahčiť vydávanie oznamovacích a odporúčacích obežníkov, ktoré by obyvateľov Zemplína vyzývali k spolupráci.
Z monografie sme vybrali a preložili informácie týkajúce sa obcí okresu Snina, ktoré budeme uverejňovať v podobe článkov na pokračovanie. Začneme netradične obcami zátopovej oblasti Starina, vojenského obvodu Valaškovce a troma obcami, ktoré dnes spadajú do okresu Sobrance, ale v minulosti boli administratívne pričlenené k okresu Snina.
Dara
Dara, rusínska obec, 30 domov, 164 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Kedysi to bola obec spojená so Starinou a jej majetkové pomery boli tiež rovnaké. V polovici 19. storočia ju vlastnila Cecília Dudrovicsová. Doba výstavby gréckokatolíckeho chrámu nie je známa. Za zmienku stojí vinica s pozoruhodným názvom Krakói tér (Krakovské námestie). Najbližšia pošta v Starine, telegraf v Snine a železničná stanica vo Veľkom Bereznom.
Ostrožnica
Szedreske, predtým Osztrozsnicza. Rusínska obec, 39 domov, 167 gréckokatolíckych obyvateľov. Najbližšia pošta vo Veľkej Poľane, telegraf v Snine, železničná stanica v Humennom. Kedysi patrila k panstvu v Humennom, ale neskôr ju Drugethovci darovali Pavlínom z Trebišova. Po zrušení reholí sa obec stala majetkom cirkvi, neskôr Prešovského biskupstva a Kapituly a doteraz im patrí. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1826.
Ruské
Zemplénoroszi, predtým Oroszruszka, rusínska obec v údolí Cirochy, 111 domov, 702 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta vo Veľkej Poľane, telegraf v Snine, železničná stanica v Humennom. Kedysi patrilo panstvu v Humennom, novšími majiteľmi boli Szirmayovci. Teraz tu má väčší majetok Pavol Solbrich. Na okraji obce sa nachádza antracit. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1798, obnovený bol v roku 1889.
Smolník
Újszomolnok, predtým Zemplén-Szomolnok, rusínska obec na halíčskych hraniciach, 48 domov a 337 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta vo Veľkej Poľane, telegraf v Snine, železničná stanica v Humennom. Obec patrila panstvu v Humennom, predtým sa nazývala Szmolnik. V novšom období patrila rodinám Pramerovcov a Szirmayovcov. Teraz tu niet väčšieho vlastníka. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1819.
Starina
Czirókaófalu, predtým Sztarina. Rusínska obec, sídlo obvodného notariátu, 149 domov a 835 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Kedysi bola spojená s obcou Dara a jej majiteľmi boli Drugethovci. V 18. storočí patrila rodine Roll, potom rodine Révészeké, barónovi Detróé a Rudolfovi Gottesmanovi. Teraz tu vlastní väčší majetok a starý kaštieľ Ján Gottfried Hering. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1775. Obec má vlastnú poštu, najbližší telegraf v Snine, železničná stanica v Humennom.
Veľká Poľana
Nagypolány, rusínska obec na halíčskych hraniciach, predtým sa volala Nagypolena, ale až do 17. storočia bola uvádzaná ako Paulova Polena. Bola súčasťou panstva v Stropkove a v poslednom čase ju vlastnil gróf Keglevich a rodina Révészovcov; najnovšie ju získal Alfonz Reichenbach. V roku 1663 zdecimoval jej obyvateľov mor a v roku 1891 väčšina obce vyhorela. Obec je sídlom obvodného notariátu. Počet domov je tu 118, rusínskych obyvateľov je tu 741, väčšinou gréckokatolíckej viery. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1732, cirkev tu uchováva veľmi vzácnu posvätnú nádobu. Obec má vlastnú poštu, najbližší telegraf v Snine, železničná stanica v Humennom.
Zvala
Zellő, predtým Zuella, rusínska obec blízko halíčskych hraníc, 73 domov, 436 gréckokatolíckych obyvateľov. Najbližšia pošta vo Veľkej Poľane, telegraf a železnica v Humennom. Obec patrila k panstvu v Humennom a zdieľala jeho osud. V neskoršom období boli jeho majiteľmi Szirmayovci. Teraz tu nie je väčšieho vlastníka. Traduje sa, že tu stál kostol už v 14. storočí. Súčasný gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1795.
Valaškovce
Pásztorhegy, predtým Valaskócz. Slovenská obec na hraniciach s Užskou župou, 51 domov s 252 gréckokatolíckymi obyvateľmi. Najbližšia pošta v Kamenici nad Cirochou, telegraf a železnica v Humennom. Obec bývala súčasťou panstva v Humennom. Jej nedávnym majiteľom bol Ján Rolly, po ňom jeho syn Štefan, neskôr gróf Zichy. Teraz je majetkom manželky Ľudovíta Benyovszkého. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1830.
Inovce
Éralja, predtým Inócz, rusínska obec na hraniciach s Užskou župou, 52 domov a 292 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegrafná a železničná stanica v Malom Bereznom. Obec kedysi patrila panstvu v Humennom a v roku 1598 boli jej vlastníkmi György, István a Borbála Homonnai. Neskôr sa majiteľmi stali Ibrányiakovci, potom rodiny Tomcsics a Isépy, dnes tu má majetky vdova po Tamásovi Isépym. V roku 1815 sa tu narodil známy lingvista Mór Ballagi. V dedine stojí drevený gréckokatolícky kostol z roku 1836.
Ruská Bystrá
Oroszsebes, predtým Oroszbisztra. Nachádza sa na hranici s Užskou župou. Rusínska obec, 46 domov, 338 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegrafná a železničná stanica v Malom Bereznom. Obec patrila k panstvu v Humennom a zdieľala jeho osud. Jej novším majiteľom bol gróf Dessewffy, v prvej polovici 19. storočia sa stala študijnou základňou vdovy po Jozefovi Tomsicsovi, od roku 1824 bol majiteľom Tamás Isépy a teraz tu má väčší majetkový podiel jeho vdova. V roku 1663 zničil obec mor a v roku 1831 cholera. Starobylý gréckokatolícky drevený kostol bol postavený v 16. storočí.
Ruský Hrabovec
Nagygereblyés, predtým Oroszhrabócz, rusínska obec na hraniciach Užskej župy, 84 domov a 736 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegrafná a železničná stanica v Malom Bereznom. Podľa tradovaných informácií obec kedysi stála na mieste vinice nazývanej Szteski a volala sa Stezsna. Hovorí sa, že bola zničená počas tatárskeho vpádu. Nové stopy po dedine nachádzame až v roku 1588, kedy bola majetkom Gábora a Miklósa Malikóczy. V roku 1714 bol zemepánom István Klobusitzky, neskôr rodiny Tomcsics a Isépy, dnes tu má väčšie majetky vdova po Tamásovi Isépym. V roku 1663 obec spustošil mor. Parnú pílu tu vlastní viedenská firma. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1836.
Spracoval: Mgr. Ján Bocan