Pokračovanie z minulého týždňa…
Gróf Július Andrássy a Zemplínska župa
Jednou z úloh monografického výboru bolo vybrať a osloviť jednu z najvýznamnejších na Zemplíne žijúcich osobností a vyzvať ju k napísaniu úvodného slova k pripravovanej monografii. Župan Július Dókus v tejto záležitosti v mene výboru oslovil grófa Júliusa Andrássyho s prosbou o napísanie predhovoru k „Monografii Zemplínskej župy“, ktorá by mala vyjsť ako desiaty zväzok národnej monografie „Župy a mestá Uhorska“. Gróf Andrássy zadanie prijal a napísaný predhovor poslal župnému prepoštovi, ktorý ho poslal do redakcie. Na základe informácie objavenej v župných novinách zo dňa 21. marca 1905 vyplýva, že jeho predslov k monografii odovzdaný v rekordne krátkom čase bol považovaný za dielo odrážajúce myslenie štátnika presiaknuté hlbokým vlastenectvom.
Pokračujeme s uverejňovaním informácií týkajúcich sa obcí okresu Snina, ktoré sme v monografii objavili a následne preložili.
Jalová
Jármos, predtým Jalova. Rusínska obec, 17 domov a 103 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Starine, telegraf v Snine. Obec kedysi patrila panstvu v Humennom. Jej nedávnym majiteľom bola rodina Révészovcov. Teraz tu má väčšiu nehnuteľnosť Ján Gottfried Hering. V obci sa nachádza gréckokatolícky kostol, ktorého doba výstavby nie je známa.
Kalná Roztoka
Kálnarosztoka, rusínska obec, 87 domov a 568 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegraf a železnica v Malom Bereznom. Bola súčasťou panstva v Humennom a vznikla spojením dvoch dedín, teda Kalnej a Roztoky. Jeho novšími majiteľmi sú Szirmayovci, potom začiatkom 19. storočia gróf Vilmos Van Dernáth, potom grófka Paulina Vécseyová a barónka Georgina Redvitzová. Po nich nasledovali rytieri Antal a Frigyes Fischer a v roku 1884 gróf Frigyes Spontin Beaufort. V obci sú dva gréckokatolícke kostoly, z ktorých prvý bol postavený v roku 1839 a druhý v roku 1860.
Klenová
Kelen, predtým Klenova, rusínska obec s obvodným notárskym úradom, 129 domov a 817 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegraf a železnica v Malom Bereznom. Obec patrila panstvu v Humennom a najskôr ho vlastnili Drugethovci a neskôr Barkóczyovci. Aj teraz tu má gróf Andrej Hadik-Barkóczy väčší majetok. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1805.
Kolbasov
Véraszó, predtým Kolbaszó, rusínska obec, 55 domov a 328 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta, telegraf a železničná stanica vo Veľkom Bereznom. Najprv patrila panstvu v Humennom, potom panstvu v Stropkove. Obec kedysi vlastnili Pavlíni z Trebišova, potom sa stala majetkom Prešovského biskupstva a Kapituly a doteraz im patrí. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1880.
Kolonica
Kiskolon, predtým Kolonicza, malá rusínska obec pod Vihorlatskými vrchmi, 96 domov a 594 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Stakčíne, telegraf v Snine a železnica v Malom Bereznom. Kedysi patrila panstvu v Humennom a v poslednom období ho vlastnili Szirmayovci a po nich gróf Schmiddegh. Teraz tu má väčšiu usadlosť vojvoda Rudolf Lobkovitz. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1843.
Ladomírov
Ladomér, rusínska obec, 83 domov a 450 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegraf a železnica v Malom Bereznom. Obec patrila panstvu v Humennom, no od roku 1774 bola jej majiteľom rodina Vladárovcov, pričom teraz tu má väčší statok gróf Andrej Hadik-Barkóczy. Gréckokatolícky kostol bol postavený niekedy začiatkom 19. storočia.
Michajlov
Kismihály, predtým Mihajló, ešte skôr Michalov. Obec kedysi patrila panstvu v Humennom. V roku 1774 tu boli zemepánmi Pavol Mokcsay a Daniel Vadászy. Začiatkom 19. storočia obec vlastnil Michal Mankovics, po ňom viedenská firma Pini a Kay, potom Rudolf Hirsch, pričom teraz tu má väčší majetok Lipót Gutmann. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1841. Dedina má 22 domov a 161 rusínskych obyvateľov, z ktorých sú všetci gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegraf a železnica v Malom Bereznom.
Nová Sedlica
Újszék, predtým Novoszedlicza, rusínska obec na hraniciach s Užskou župou, 94 domov a 590 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta, telegraf a železničná stanica vo Veľkom Bereznom. Patrila k panstvu v Humennom, no v poslednom čase sa jeho zemepánmi stali grófi Csáky a Szirmay, Bydeskuthy, Lasztóczy a Vladár. Teraz tu neexistuje väčší vlastník. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1764.
Osadné
Telepócz, rusínska obec na haličskom pomedzí, 106 domov a 732 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Papíne, telegraf v Snine. Obec kedysi patrila panstvu v Humennom a v poslednom období bol vo vlastníctve grófov Van Dernáthovcov a Zichyovcov. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1792, ale v roku 1875 bol zrekonštruovaný.
Parihuzovce
Juhos, predtým Parihuzócz. Rusínska obec, 36 domov a 192 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta a telegraf v Snine, železničná stanica v Humennom. Obec v minulosti patrila panstvu v Humennom. Jej nedávnymi vlastníkmi boli Szirmayovci, potom Lónyayovci, no v súčasnosti už niet väčšieho vlastníka. V roku 1873 spustošila jej obyvateľov cholera. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1801.
Pčoliné
Méhesfalva, predtým Pcsolina, starobylá obec, ktorá vždy patrila panstvu v Humennom a bola vo vlastníctve Drugethovcov, až sa časom dostala do vlastníctva grófa Csákyho. Teraz tu má Ján Gottfried Hering väčšiu nehnuteľnosť. Obec je sídlom notárskeho úradu. V roku 1831 väčšina obyvateľstva utiekla do nížin pred cholerou a hladomorom. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1800, ale čoskoro schátral, bol zbúraný a prestavaný v roku 1901. Na okraji obce sú pramene železitej a slanej kyslej vody. Najbližšia pošta je v Snine, telegraf a železnica v Humennom.
Pichne
Tüskés, predtým Pichnye, rusínska obec pod Beskydami, 78 domov a 447 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta a telegraf v Snine, železničná stanica v Humennom. Obec patrila k panstvu v Humennom, no potom sa jej zemepánom stal rod Berhelyiovcov. Teraz tu má Ján Gottfried Hering väčšiu nehnuteľnosť. V roku 1873 zavládol v obci hladomor. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1810 a zrekonštruovaný v roku 1867.
Príslop
Kisperesztő, predtým Priszlop, rusínska obec, 22 domov a 168 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Starine, telegraf a železnica vo Veľkom Bereznom. Obec bola súčasťou panstva v Humennom a v 17. storočí ho dostali Pavlíni z Trebišova. Neskôr sa stal majetkom Prešovského biskupstva a Kapituly a doteraz je ich. Čas výstavby kostola nie je možné určiť.
Runina
Juhászlak, predtým Runyina. Rusínska dedinka pod Beskydami, 41 domov a 279 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta vo Veľkej Poľane, telegraf v Snine, železničná stanica vo Veľkom Bereznom. Nachádza sa na okraji halíčskej hranice a predtým patrila panstvu v Humennom. V novších časoch sa majiteľmi stali Prámerovci, potom Keresztély Satzger a teraz tu má väčšie panstvo rytier Ottó Scharnitzer. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1796.
Ruská Volová
Barkóczháza, predtým Orosz-Volova. Rusínska obec, 67 domov a 429 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegraf a železnica v Malom Bereznom. Už v 16. storočí patrila panstvu v Humennom, vždy ju vlastnili Drugethovci a ich potomkovia. Pánmi tu boli Barkóczyovci. Aj teraz tu má gróf Andrej Hadik-Barkóczy väčší majetok. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1891.
Ruský Potok
Oroszpatak, rusínska dedinka, 60 domov a 381 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta, telegraf a železnica vo Veľkom Bereznom. Ďalšia obec, ktorá kedysi patrila k panstvu v Stropkove. V 18. storočí boli jej majiteľmi Dessewffyovci a potom Mokcsayovci, v prvej polovici minulého storočia spolu s rodinou Riczkóvcov. Teraz tu má väčšiu usadlosť Miksa Feledy a vlastní poľovnícky zámoček, ktorý dal postaviť Dénes Dessewffy. Gréckokatolícky kostol bol postavený začiatkom 19. storočia.
Spracoval: Mgr. Ján Bocan