Pokračovanie z minulého týždňa…
Zasadanie monografického výboru
Dňa 19. apríla 1905 sa v malej sále župného úradu konalo pod vedením poslanca Gyulu Dókusa zasadnutie monografického výboru. V úvode stretnutia bol vyzvaný pomocný redaktor Aladár Vende, aby predniesol svoju správu. Vende členov monografického výboru informoval o výsledkoch svojej cesty zberu dát pre monografiu, potom prehlásil, že takmer polovica diela je už napísaná, väčšina ilustrácií je hotová a monografia by mohla uzrieť svetlo sveta v mesiaci júl 1905. Výbor upozornil na dve dôležité novinky, ktoré majú zvýšiť prestíž diela. Prvá z nich sa týka umiestňovania veľkého množstva ilustrácií, čo je inovácia, ktorú redakcia použila pri vytváraní monografie Zemplínskej župy po prvý raz. Okrem toho, monografia bude obsahovať dve reprodukcie obrazov (hrad v Szerencsi a hrad v Sárospataku) od slávneho maliara Antala Neográdyho a dve ilustrácie ľudových krojov od známeho ilustrátora Arthura Heyera. Súčasťou monografie bude aj najnovšia župná mapa zohľadňujúca novú klasifikáciu okresov a nové názvy lokalít. V rámci zasadania predniesol svoju správu aj Ede Reiszig, autor časti monografie od najstarších období župy až po rok 1815. Monografickému výboru predložil úplný náčrt a prítomní získali ucelený a jasný obraz o časti monografie, ktorú pripravuje. Následne načrtol aj návrh členenia kapitoly o šľachtických rodoch župy a vysvetlil spôsob a zásady, ktorými sa počas písania riadil. Na záver predsedajúci výboru poďakoval členom centrálnej redakcie za zaujímavé príspevky.
Dnes tu máme posledný článok zostavený z informácií o obciach okresu Snina, ktoré sme objavili v miléniovej monografii o Zemplínskej župe. Začíname informáciami o okresnom meste Snina.
Snina
Szinna, slovenská obec v údolí Cirochy. Je sídlom okresu, notárskeho úradu a toho času aj humenského rímskokatolíckeho farského obvodu. Má 507 domov a 2750 z väčšej časti rímskokatolíckych obyvateľov. Má vlastnú poštu, telegraf a najbližšia železničná stanica je v Humennom. Bývala trhovým mestečkom a už začiatkom 15. storočia ako majetok Drugethovcov patrila panstvu v Humennom. V roku 1487 sa tu spomína aj kláštor svätého Bazila. Novšími majiteľmi boli gróf Csáky, Jozef Roll a jeho syn Štefan. Teraz tu má manželka Lajosa Benyovszkého väčšie panstvo a krásny zámok, ktorý dal začiatkom minulého storočia postaviť Štefan Roll z Dvorníkov. Po smrti Štefana Rolla prešlo panstvo na jeho zaťa grófa Teodora Csákyho, od ktorého ho v roku 1862 kúpil gróf z Flámska, neskôr majetok kúpil Štefan Ocskay a čoskoro jeho sestra Alžbeta Benyovszká. Zámok, v ktorom žije zať súčasného majiteľa, gróf Schaumburg-Lippe, je komfortne zariadený v aristokratickom štýle a stojí v krásnom parku, ku ktorému sa pripája obora. V parku za kaštieľom nad fontánou stojí socha Herkula odliata zo šiestich kusov železa. Odliali ju v roku 1841 v Jozefovej doline patriacej k Snine. Rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1736. Najnovšie kostol vyzdobil freskami a novými oltárnymi obrazmi maliar Ignácz Roskovics. Ohromujú svojou krásou a veľkou umeleckou hodnotou. V obci sa nachádza súd, ľudová škola, kasárne žandárskej a finančnej polície, úverová záložňa a parný mlyn. Lemuje ho obrovská skala Sninský kameň, ktorá z diaľky vyzerá ako obrovský hrad. Pol hodiny odtiaľto sa nachádza známe Morské oko, ktoré je hojne navštevované turistami.
Stakčín
Takcsány, predtým Sztakcsin. Rusínska obec pozdĺž Cirochy, 175 domov a 1226 obyvateľov prevažne gréckokatolíckej viery. Má vlastnú poštu, najbližší telegraf je v Snine. Obec bola súčasťou panstva v Humennom a jej nedávnymi majiteľmi boli Szirmayovci. Teraz tu má väčší majetok Ján Gottfried Hering a taktiež vlastní pekný kaštieľ, ktorý je čiastočne novšieho dáta, a ktorý dal v druhej polovici 19. storočia postaviť barón Frőhlich. Ján Gottfried Hering tu vlastní aj veľkú továreň na parnú pílu. V 70. rokoch 19. storočia a v roku 1903 napáchali v obci veľké škody povodne. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1772.
Stakčínska Roztoka
Zuhatag, predtým Sztakcsin-Rosztoka, ešte skôr Rosztoka, na hraniciach s Užskou župou, 48 domov a 271 obyvateľov gréckokatolíckej viery, ktorí tu však nemajú kostol. Bol súčasťou panstva v Humennom a neskôr sa stal majetkom Szirmayovcov. Teraz tu má väčšie majetky Ján Gottfried Hering.
Strihovce
Szirtes, predtým Sztriócz. Rusínska obec na hraniciach s Užskou župou, 51 domov a 344 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegraf a železnica v Malom Bereznom. Obec patrila panstvu v Humennom. Traduje sa, že existovala už pred tatárskym vpádom a nachádzala sa ďalej vo vnútrozemí, medzi horami, kde ešte aj dnes vidno skrýše vyhĺbené do zeme. Na terajšom mieste sa vraj ľudia usadili po tatárskom vpáde. Jeho nedávnymi majiteľmi boli gróf Van Dernáth, barón Vécsey, gróf Schmiddegh, gróf Nádasdy a vojvoda Lobkovitz a teraz tu má väčší statok vojvoda Rudolf Lobkovitz. Gréckokatolícky drevený kostol bol postavený okolo roku 1790. Obraz pekla v kostole pochádza z roku 1796. V kostole sa nachádza razený strieborný kalich, starý asi dvesto rokov.
Šmigovec
Súgó, predtým Smugócz. Rusínska obec, 38 domov a 283 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta v Ubli, telegraf a železnica v Malom Bereznom. Obec bola súčasťou panstva v Humennom a jeho nedávnymi majiteľmi boli barón Vécsey, po ňom gróf Van Dernáth, neskôr gróf Ferencz Schmiddegh, gróf Ferencz Nádasdy a nakoniec vojvoda Lajos Lobkovitz. Teraz tu má väčšiu usadlosť vojvoda Rudolf Lobkovitz. V sčítaní ľudu z roku 1694 sa uvádza ako opustené miesto. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1894.
Topoľa
Kistopolya, predtým Topolya, rusínska obec, 68 domov a 511 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta, telegraf a železnica vo Veľkom Bereznom. V roku 1415 ju vlastnil István Csebi pod názvom Thopula. V roku 1454 bola vlastníčkou Agatha Nagymihály. V roku 1506 časť dediny vlastnil Ferencz Sempsei, v roku 1598 sa ako majitelia spomínajú len György, István a Borbála Homonnai. Odvtedy patrila panstvu v Humennom, no v roku 1602 tu vlastnil podiely aj Kristóf Eödönffy z Michaloviec. Neskôr obec patrila Szirmayovcom, potom grófovi Andrássymu, ktorý ju vlastní dodnes. Nachádza sa tu ešte jeden kaštieľ, ktorý dal postaviť gróf Géza Andrássy. Gréckokatolícky kostol bol postavený v polovici 19. storočia.
Ubľa
Ugar, predtým Ublya, nachádza sa na hraniciach s Užskou župou. Rusínska obec s notárskym úradom, 153 domov a 951 obyvateľov prevažne gréckokatolíckej viery. Má vlastnú poštu, najbližší telegraf a železničná stanica je v Malom Bereznom. Obec bola súčasťou panstva v Humennom, neskôr sa stala majetkom rodov Szirmayovcov a Van Dernáthovcov. Po nich nastúpil gróf Ferenc Schmideg, potom gróf Ferenc Nádasdy, od ktorého ju v roku 1846 kúpil vojvoda Lajos Lobkovitz a teraz patrí vojvodovi Rudolfovi Lobkovitzovi. V roku 1879 zavládol v tejto obci hlad a veľké škody v rokoch 1892 a 1903 napáchali povodne. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1826.
Ulič
Utczás, predtým Ulics, rusínska obec, sídlo obvodného notárskeho úradu na hraniciach s Užskou župou, 142 domov a 857 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta, telegraf a železničná stanica vo Veľkom Bereznom. Ako prvý zemepán v obci sa udáva Ján Eödönffy, ktorý tu vlastnil majetky v roku 1424. V tom čase sa dedina volala Ulicsa. V roku 1451 boli majiteľmi Drugethovci a názov dediny sa uvádzal ako Hulics. Jeho nedávnymi majiteľmi boli Szirmayovci a v 19. storočí gróf Van Dernáth. Teraz tu má väčší majetok manželka vojvodu Frigyesa Spotin Beauforta. Starší kaštieľ, ktorý dal postaviť gróf Van Dernáth, dnes patrí Frigyesovi Fischerovi. V roku 1867 zasiahla obyvateľov veľká povodeň. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1867.
Uličské Krivé
Görbeszeg, predtým Ulics-Kriva, nachádza sa na hranici s Užskou župou. Rusínska obec, 61 domov a 398 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Najbližšia pošta, telegraf a železnica vo Veľkom Bereznom. Prvé písomné stopy o obci nachádzame v roku 1478, kedy patrila Drugethovcom a Zbugyaiovcom. V 16. storočí bola dedina pod názvom Orosz-Kriva súčasťou panstva v Humennom a zostala ním až do konca. V novšom období sa stala majetkom grófa Van Dernátha a grófa Kovásznaya. Teraz tu má väčší majetok manželka Frigyesa Beauforta. Gréckokatolícky kostol bol postavený okolo roku 1800.
Zboj
Harczos, predtým Zboj. Rusínska obec, 121 domov a 832 obyvateľov gréckokatolíckej viery. Obec pri hraniciach s Užskou župou s najbližšou poštou, telegrafom a železnicou vo Veľkom Bereznom. Bola súčasťou panstva v Humennom, v poslednom období sa stal majiteľom gróf Csáky. Teraz tu má vojvoda Rudolf Lobkovitz väčší majetok, pílu a dva pekné poľovnícke zámočky. Okolitá krajina je atraktívna a divoká. Na okraji obce bublá zdroj kyslej vody. Vinica s názvom Czárinka, čiže kráľovná, môže mať nejaký historický význam. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1776.
Koniec.
Spracoval: Mgr. Ján Bocan