Pred nejakým časom sa na našom redakčnom stole objavil zberateľský predmet, o existencii ktorého sme do tej doby ani netušili. Ide o pravdepodobne bronzovú, v priemere šesť centimetrov širokú obojstrannú medailu. Jej averz zobrazuje vyobrazenie sochy Herkula bojujúceho s hydrou, pozadí ktorej je znázornený podnik Vihorlat. Na averze sa nachádza nápis „Pamätná medaila mesta Snina“. Reverz medaily zobrazuje vrchol budovy dnešného gymnázia s päťcípou hviezdou na vrchole, v pozadí ktorej sa nachádza vyobrazenie panelákovej výstavby a obrys malého a veľkého Sninského kameňa. Reverz obsahuje nápis „MsNV Snina“. Autorom medaily je Andrej Peter.
Socha Herkula vyobrazená na medaile je súčasťou fontány nachádzajúcej sa na nádvorí klasicistického kaštieľa v Snine. Socha bola odliata v Rhollových Hámroch (súčasné Zemplínske Hámre), v roku 1841. Dal ju odliať miestny podnikateľ Jozef Rholl. Socha zobrazuje Herkula s kyjakom v boji proti trojhlavej hydre. Hydra bola podľa gréckej mytológie spolovice ženou a spolovice hadom s deviatimi dračími hlavami. Žila v jazere Lerna, kde strážila vstup do podsvetia. Mala jedovatý dych a namiesto jednej useknutej hlavy jej vyrástli dve nové. Jedna z deviatich hláv bola nesmrteľná. Hydru premohol Herkules, ktorý stínal jednu hlavu za druhou a vzniknuté rany opaľoval ohňom, čím zabránil rastu nových hláv. Nesmrteľnú hlavu zahrabal do zeme a zaťažil ťažkým kameňom.
Vihorlat bol strojárenským závodom v Snine. Vyrábal lisy na liatie kovu pod tlakom, formy, priamočiare hydromotory a hydraulické prvky pre automobilový priemysel, mostové žeriavy, oceľové konštrukcie, parkovacie systémy, kotly pre ústredné vykurovanie a podobne. Výroba v podniku začala začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Vihorlat Snina exportoval svoje výrobky do celého sveta, bol prosperujúci, o čom svedčí aj založenie troch pobočiek v Michalovciach, Medzilaborciach a Sobranciach. Po roku 1989 začala jeho produkcia pomaly upadať a v období rokov 2007/2008 sme zaznamenali jeho úplný zánik.
Od 1. júla 1960 do 1. júla 1996 spadala Snina do okresu Humenné. Okresný národný výbor (ONV) bol v Snine zrušený, niektoré úradné záležitosti však bolo možné vybavovať na Miestnom národnom výbore (MNV) v Snine. Počet obyvateľov Sniny prekročil hodnotu 10 000, preto bol 30. mája 1962 Východoslovenským krajským národným výborom v Košiciach, bol obci Snina udelený štatút mesta. Názov úradu verejnej správy – Miestny národný výbor v Snine (MNV) bol zmenený na Mestský národný výbor v Snine (MsNV), čo vysvetľuje nápis na reverze medaily.
Po zrušení ONV bolo do priestorov budovy nasťahované gymnázium, ktoré sa v tejto budove nachádza dodnes. Vrchol budovy zdobila päťcípa hviezda, ktorá bola z vrcholu budovy po roku 1989 odstránená a nahradená písmenom „G“.
Dňa 28. decembra 1971 sa stal predsedom MsNV v Snine Karol Vielkevič, ktorý v tejto funkcii vytrval až do 28. decembra 1989. V dobe jeho pôsobenia sa v meste uskutočnili veľké premeny. Jednou z nich bola asanácia starej časti mesta a uspokojovanie pôvodných vlastníkov novými stavebnými pozemkami na výstavbu domov. V starej časti vznikli sídliska Mier, Centrum a Komenského. Erb mesta v podobe, ako ho poznáme dnes bol schválený až 30. júna 1977 na plenárnom zasadnutí MsNV. Na základe toho, že erb mesta nie je vyobrazený na medaile, je možné hovoriť o tom, že medaila bola udeľovaná práve v období rokov 1971 až 1977.
Silueta malého a veľkého Sninského kameňa vystupujúca nad Sninou je neodmysliteľnou črtou mesta, ktorá nemohla chýbať ani na pamätnej medaile.
Meno autora medaily – Andrej Peter (1912-2003) je úzko spojené s najstarším podnikom na Slovensku – Kremnickou mincovňou, kde autor pracoval od roku 1937 do roku 1979. Za tento čas vytvoril približne 500 návrhov medailí, plakiet a mincí pre domácich aj zahraničných objednávateľov.
Pamätnou medailou boli pravdepodobne odmeňované významné osobnosti a verejní alebo kultúrni činitelia mesta Snina. Nepodarilo sa nám však zistiť komu táto medaila patrila, kedy a pri akej príležitosti bola udeľovaná. Nemá niekto z čitateľov tohto článku informácie, ktoré by viedli k presnému zaradeniu tejto medaily? Ak áno, pošlite ich prosím na retrospektiva.eu@gmail.com a my ich radi uverejníme.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan