Pred nejakým časom sa mi podarilo zakúpiť zberateľský predmet, o existencii ktorého som dovtedy ani netušil. Ide o pravdepodobne bronzovú, v priemere šesť centimetrov širokú obojstrannú medailu. Jej averz zobrazuje sochu Herkula bojujúceho s hydrou, pozadí sa nachádza podnik Vihorlat. Na averze sa nachádza nápis „Pamätná medaila mesta Snina“. Reverz medaily zobrazuje vrchol budovy dnešného gymnázia s päťcípou hviezdou na jej vrchole, v pozadí ktorej sa nachádza vyobrazenie panelákovej výstavby a obrys malého a veľkého Sninského kameňa. Reverz obsahuje nápis „MsNV Snina“. Autorom medaily je Andrej Peter.
Socha Herkula vyobrazená na medaile je súčasťou fontány nachádzajúcej sa na nádvorí klasicistického kaštieľa v Snine. Socha bola odliata v Rhollových hámroch, terajšie Zemplínske hámre, v roku 1841. Dal ju odliať miestny podnikateľ Jozef Rholl. Socha zobrazuje Herkula s kyjakom v boji proti trojhlavej hydre. Hydra bola podľa gréckej mytológie spolovice ženou a spolovice hadom s deviatimi dračími hlavami. Žila v jazere Lerna, kde strážila vstup do podsvetia. Mala jedovatý dych a namiesto jednej useknutej hlavy jej vyrástli dve nové. Jedna z deviatich hláv bola nesmrteľná. Hydru premohol Herkules, ktorý stínal jednu hlavu za druhou a vzniknuté rany opaľoval ohňom, čím zabránil rastu nových hláv. Nesmrteľnú hlavu zahrabal do zeme a zaťažil ťažkým kameňom.
Vihorlat bol strojárenským podnikom v Snine. Vyrábal lisy na liatie kovu pod tlakom, formy, priamočiare hydromotory a hydraulické prvky pre automobilový priemysel, mostové žeriavy, oceľové konštrukcie, parkovacie systémy, kotly pre ústredné vykurovanie a podobne. Výroba v podniku začala začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Vihorlat Snina exportoval svoje výrobky do celého sveta, bol prosperujúci, o čom svedčí aj založenie troch pobočiek v Michalovciach, Medzilaborciach a Sobranciach. Po roku 1989 začala jeho produkcia pomaly upadať a v období rokov 2007/2008 sme zaznamenali jeho úplný zánik.
Od 1. júla 1960 do 1. júla 1996 spadala Snina do okresu Humenné. Okresný národný výbor (ONV) bol v Snine zrušený, niektoré úradné záležitosti však bolo možné vybavovať na Miestnom národnom výbore (MNV) v Snine. Počet obyvateľov Sniny prekročil hodnotu 10 000, preto 30. mája 1962 Východoslovenským krajským národným výborom v Košiciach bol Snine udelený štatút mesta. Názov úradu verejnej správy – Miestny národný výbor v Snine (MNV) bol zmenený na Mestský národný výbor v Snine (MsNV), čo by vysvetľovalo nápis na reverze medaily.
Po zrušení ONV bolo do priestorov budovy nasťahované gymnázium, ktoré sa v tejto budove nachádza dodnes. Vrchol budovy zdobila päťcípa hviezda, ktorá bola z vrcholu budovy sňatá a nahradená písmenom „G“ až po roku 1989.
Dňa 28. decembra 1971 sa stal predsedom MsNV v Snine Karol Vielkevič, ktorý v tejto funkcii vytrval až do 28. decembra 1989. V dobe jeho pôsobenia sa v meste uskutočnili veľké premeny. Jednou z nich bola asanácia starej časti mesta a uspokojovanie pôvodných vlastníkov novými stavebnými pozemkami na výstavbu domov. V starej časti vznikli sídliska Mier, Centrum a Komenského. Erb mesta tak, ako ho poznáme dnes bol schválený až 30. júna 1977 na plenárnom zasadnutí MsNV. Na základe toho, že erb mesta nie je vyobrazený na medaile, dalo by sa usúdiť, že medaila bola udeľovaná práve v období 1971-1977.
Silueta malého a veľkého Sninského kameňa vystupujúca nad Sninou je neodmysliteľnou črtou mesta, ktorá nemohla chýbať ani na pamätnej medaile.
Meno autora medaily – Andrej Peter (1912-2003) je úzko spojené s najstarším podnikom na Slovensku – Kremnickou mincovňou. Pracoval tam od roku 1937 do roku 1979. Za ten čas vytvoril približne 500 návrhov medailí, plakiet a mincí pre domácich aj zahraničných objednávateľov.
Pamätnou medailou boli pravdepodobne odmeňované významné osobnosti a verejní alebo kultúrni činitelia mesta Snina. Nepodarilo sa mi však zistiť komu táto medaila patrila, kedy a pri akej príležitosti bola udeľovaná. Nemá niekto z čitateľov tohto článku informácie, ktoré by viedli k presnému zaradeniu tejto medaily? Ak áno, pošlite ich prosím na retrospektiva.eu@gmail.com a my ich radi uverejníme na tejto stránke.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan