Retrospektíva

Trvalo zopár rokov, kým prebehla povojnová obnova republiky a na východe Slovenska sa začalo s budovaním závodov ťažkého priemyslu, ktoré tu so sebou priniesli do tej doby nebývalý rozvoj. Do Sniny začali kvôli práci prichádzať ľudia z rôznych kútov Slovenska. A neprišli tu iba pracovať, ale chceli tu začať žiť plnohodnotný život. Vo svojom voľnom čase preto vyhľadávali, neskôr aj organizovali rôzne kultúrne aktivity, ktoré si prakticky ihneď našli obľubu v radoch širokej verejnosti. V súvislosti s rozvíjaním kultúry pracovníkov vtedajšieho národného podniku Vihorlat bol založený Závodný klub, ktorý sa stal synonymom kultúry v našom meste.

So vznikom národného podniku Vihorlat sa v Snine začal rozmáhať aj kultúrny život. Do novovybudovaného podniku prišlo pracovať mnoho mladých ľudí, ktorí po práci hľadali rozptýlenie. Najprv to boli len tanečné zábavy a plesy, no pomaly sa začalo siahať aj po opravdivej kultúre. Bola to hŕstka mladých iniciatívnych ľudí, ktorá začala s nacvičovaním divadla. Iniciátorom založenia divadelného krúžku Pokrok v roku 1952 bol súdruh Jozef Brunacký. Prvé hry, s ktorými tento krúžok vystúpil pred sninským osadenstvom, boli Odplaty a neskoršie Bratia. Hralo sa v skromných podmienkach závodnej jedálne, na provizórnom javisku. Prví ochotníci, ktorí v týchto hrách účinkovali, boli súdruhovia: P. Onderčin, Pavlisková-Gáborová, Zajacová-Ferencová, G. Staško, Labancová-Hačkuličová, Babej, Brunacký. Spolupracovali aj Ľ. Kráľ, A. Bocan, Kaňuch a J. Pavlík. Keďže títo ochotníci prejavovali veľkú iniciatívu a na kultúrnu činnosť prostriedky neboli skoro žiadne, utvoril sa výbor, ktorý začal hľadať priestory a možnosti pre rozšírenie kultúrnej činnosti. Boli to súdruhovia: Semanco Andrej, Semanco Michal, Szilágyi Tomáš, Kračuník Ján, Baláž Ján a Mjr. Tibor Ján. Na budovanom sídlisku sa tak upravil drevený barák, a ten začal slúžiť ako kultúrny stánok. Jeho priestory sa stali agitačným strediskom v období volieb do národných výborov. Denne sa začali premietať filmy na prenosnej 16 mm premietačke. Prvým premietačom bol súdruh Barabáš a neskôr bratia Ján a Pavol Dzurákovci. Začiatkom roka 1953 došlo k prvému jednaniu s miestnymi hudobníkmi a to dalo podnet k tomu, že sa začali zaobstarávať hudobné nástroje a hudobníci. S prvými nácvikmi dychovej hudby sa začalo pod vedením Jána Kračuníka a Júliusa Selčana. Divadelný krúžok nacvičil ešte v tomto roku hru Horúca kaša. Takto sa vlastne začína formovať a rozširovať kultúrna činnosť úzko spätá s rozvojom národného podniku Vihorlat, ktorá si už vyžaduje organizované vedenie.

Úvodné riadky kroniky Závodného klubu ROH Vihorlat.

V roku 2017 sme spolu s pani Danielou Fridrichovou pripravili výstavu venovanú histórii dychovej hudby v Snine. Pri tejto príležitosti sme sa opýtali pána Andreja Lukáča, v tej dobe najstaršieho žijúceho dychovkára, ako pôsobenie v dychovom orchestri ovplyvnilo jeho život.

To, že som mal možnosť byť súčasťou dychovej kapely, dalo môjmu životu iný rozmer. Napĺňalo ma to radosťou, spolupatričnosťou k partii správnych chlapov, byť pri mnohých zábavných, ale aj smutných udalostiach. V neposlednom rade bola hudba aj zdrojom príjmov. A boli to príjemne zarobené peniaze.

Andrej Lukáč

V rokoch 2018 a 2019 sme sa spolu s pani Danielou Fridrichovou začali zaoberať históriou divadla. Našou ambíciou bolo pripraviť výstavu venovanú histórii divadla v Snine. V súvislosti s vypuknutím pandémie COVID-19 sme od tohto zámeru upustili a neskôr sme sa k tejto aktivite už nevrátili. V tej dobe sme okrem iných oslovili aj pani Annu Nevickú – Pavlíkovú, ktorej sme položili otázku, ako sa dostala k divadlu.

Už ako školáčka som hrávala divadlo a zúčastňovala sa súťaže v prednese poézie. Keď v roku 1961, po ukončení školy, som nastúpila do národného podniku Vihorlat, oslovil ma pád Dr. Kamenický, vtedajší závodný lekár. Práve sa začal nácvik divadelnej hry Petra Zvona „Tanec nad plačom“, ktorú režíroval. Tak som sa dostala ako najmladšia členka do kolektívu úžasných ľudí, ktorí boli zapálení šíriť kultúru. V tom čase pravidelne raz do mesiaca hosťovalo v Snine Divadlo Jonáša Záborského z Prešova. Občas aj divadlo z Košíc. Dávali činohry aj operety. Tiež raz do mesiaca sa poriadal zájazd z Vihorlatu na predstavenia v Štátnom divadle v Košiciach.Pred premiérou Tanca nad plačom sme šli do Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde nám požičali kostýmy a zároveň urobili fotografie. Tieto sa použili na propagáciu a zhotovenie programu. V tejto hre dominovali najmä archaické postavy, ktoré stvárnili Ing. Kacvinský, Gabriela Kramolišová, František Gábor a ďalší. Po úspešnej premiére Tanca nad plačom sme začali s nácvikom hry od Jean Baptiste Poquelin Moliéra „Zdravý nemocný“. V oboch hrách za réžie Dr. Kamenického účinkovali herci v podobnom zložení. V tejto hre vynikajúco zahral hlavnú postavu Jozef Harmaňoš spolu s Dr. Nadeždou Kamenickou. S týmito hrami sme sa predviedli aj na zájazdoch v Michalovciach a Sečovciach.

Anna Nevická – Pavlíková

V súčasnej dobe v Snine nepôsobí žiadne združenie ani spolok, ktorý by nadväzoval na tradíciu divadelných predstavení. Čo sa týka dychovej hudby, tej kontinuitu už niekoľko rokov zabezpečuje Dychová hudba Sninčanka.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan