Keďže neviem písať úvody, prejdem rovno k veci. Chcela by som čitateľom predstaviť svoju zbierku „poloninských” filmov. Na začiatok spomeniem dokumentárne filmy zobrazujúce život v Poloninách, ktoré boli natočené do roku 1989.
Niekoľko slov o dokumentárnych filmoch
Dokumentárne filmy týkajúce sa Polonín a ich obyvateľov je možné rozdeliť do štyroch skupín:
- Filmy opisujúce ťažké životné podmienky tunajších ľudí (50. a 60. roky minulého storočia);
- Filmy o Starine a vysídlených obciach (od 70. rokov minulého storočia do prítomnosti);
- Filmy o tom, ako sa obyvatelia Polonín vysporiadali s novou realitou po roku 1989;
- Filmy o umení.
Najstarší film v mojej kolekcii pochádza z roku 1959. Prví filmári sa však v Poloninách objavili najneskôr v druhej polovici 40. rokov minulého storočia. V roku 1946 sa v jednej z epizód spravodajského filmového týždenníka Týždeň vo filme objavil filmový záber zo Sniny a Veľkej Poľany. (Poznámka: Na informácie som natrafila iba nedávno a k uvedenému materiálu som sa ešte nedopracovala, no všetko nasvedčuje tomu, že došlo k omylu a zábery nepochádzajú z Veľkej Poľany, ale zo Stakčína.)
V 50. rokoch minulého storočia zavítali do Polonín filmári zo spravodajstva a práve oni boli autormi prvých dokumentov, ktoré sa tu natáčali. Vtedy a v priebehu nasledujúceho desaťročia sa tu natáčali filmy, ktoré poukazovali na chudobu a zaostalosť regiónu a taktiež na pokrok, ktorý tu priniesla nová komunistická vláda. Dnes majú niektoré z týchto filmov hlavne historickú hodnotu – ukazujú svet, ktorý už neexistuje. Väčšina z nich zachytila aj nedotknutú krásu miestnej prírody.
V 70. rokoch minulého storočia filmári zanechali tému chudoby, možno i kvôli politickej situácii po roku 1968, a do Polonín sa zrejme dlho nevrátili. Až koncom dekády sa opäť začali objavovať filmy o tunajšom kraji, tentoraz kvôli výstavbe priehrady Starina. Tie, ktoré boli realizované do konca 80. rokov na jednej strane ukazujú, že ľudia museli opustiť svoju rodnú hrudu, no na strane druhej – sťahujú sa tam, kde ich čakajú lepšie podmienky pre život. Kritické hlasy o vysídľovaní obyvateľov zazneli až vo filmoch natočených po roku 1989.
Nové politické zriadenie krajiny prinieslo aj nový pohľad na život v Poloninách. Po roku 1990 sa objavili filmové dokumenty, ktoré často s humorom a s trochou irónie opisujú zápasy obyvateľov s demokraciou a trhovou ekonomikou.
Zoznam filmov:
Mnoho detí – málo škôl (1959)
réžia: Štefan Bujna, čas: 2 min. 35 sek.
Krátky propagandistický film o budovaní škôl na severovýchode Slovenska. Stavebné čaty si vyhrnú rukávy a začnú tvrdo pracovať, pretože súťažia o titul najlepších a najrýchlejších. Snímky sa nakrúcali v obciach Ulič, Stakčín, Starina a Zboj, no žiadna z týchto obcí nebola vo filme menovite uvedená. Film si môžete pozrieť v Slovenskom Filmovom Ústave (SFÚ) v Bratislave za poplatok. Odporúčam len zberateľom.
Vyrástli z dreva (1962)
réžia: Vojtech Andreánsky, čas: 14 min. 22 sek.
Farebný film, v tej dobe vzácnosť. Rozpráva o starých drevených kostolíkoch na východnom Slovensku. Ukazuje, že človek niekedy len pomocou sekery dokáže z dreva vytvoriť umelecké dielo. Kamera nahliadne aj do vnútra chrámu a ukazuje, ako jednoduchí ľudia dokážu pomocou obrázkov vysvetliť pravidlá, ktorými sa riadi svet. Film sa natáčal v drevenom kostole sv. Michala Archanjela v Topoli. Je považovaný za jeden z najvýznamnejších slovenských dokumentárnych filmov 60. rokov. Film si možno pozrieť v SFÚ v Bratislave za poplatok.
Místní rozhlas (1964)
réžia: Jan Špáta, čas: 9 min. 35 sek.
Film predstavuje jednoduchý a skromný život obyvateľov obce Ruský Potok. Kamera nahliadla aj do ich domovov a ukazuje ich každodenné aktivity. Pokrok do obce prináša inštalácia rozhlasu.
Zakliata dolina (1966)
réžia: Štefan Kamenický, čas: 12 min.
Jeden z najlepších slovenských dokumentárnych filmov 60. rokov minulého storočia. Získal ocenenie (Striebornú plaketu sv. Marka) na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Benátkach v roku 1967. Naráža na tému slávnej a pod rovnakým názvom uverejnenej reportáže Ladislava Mňačka z roku 1964. Film ukazuje hrozné životné podmienky obyvateľov poloninských dedín. Alkoholizmus, nútená emigrácia mužov, ženy žijúce v chudobe ponechané samy sebe, deti, ktoré namiesto chodenia do školy pracujú na poli a žiadna pomoc od štátu – je zvláštne, že v tých časoch mohol byť takýto film vôbec natočený. Optimistický koniec bol zrejme ústupkom, ktorý mal filmu pomôcť prejsť cenzúrou. Zábery vznikali v obciach Stakčín, Ulič a Nová Sedlica. Film vyšiel na DVD spolu s ďalšími krátkymi filmami s názvom „Slovenský dokumentárny film 60“. DVD si môžete zakúpiť napríklad v SFÚ v Bratislave.
Noc na Poloninách (1968)
réžia: Jozef Gonda, čas: 32 min. 25 sek.
Kamera zobrazuje jednu noc a jeden deň v živote obyvateľov Uličskej doliny. Sledujeme ich každodenné činnosti ako kopanie zemiakov, pasenie kráv, varenie jedál, práca na poli a v lese. Zdá sa, že život tu plynie pokojne, má svoj vlastný rytmus. Tento idylický obraz je však sprevádzaný komentárom rozprávača, ktorý hovorí o ťažkej práci na poli, nezamestnanosti a chudobe obyvateľov. Podľa mňa jeden z najlepších dokumentov o Poloninách!
Zvony zvonia na život (1968)
réžia: Ivan Toronský, čas: 32 min.
Metaforický príbeh o ľudskom osude. Starý zvonár rozpráva o úlohe zvonov a svojej práci. Tak ako v živote sú šťastné a smutné chvíle, zvony oznamujú dobré a zlé správy. Snímky vznikli okrem iného v obciach Topoľa a Uličské Krivé.
…Oj Starina (pravdepodobne 70. roky minulého storočia)
réžia: Boris Voroňák, čas: 7 min. 30 sek.
Obraz obce Starina pred vybudovaním vodnej nádrže Starina. Rozprávačom je ľudový básnik Jurko Kolinčak. Film vznikol vo Filmovom Amatérskom Štúdiu pri Závodnom klube Revolučného odborového hnutia Chemlon Humenné.
Stav (pravdepodobne 70. roky minulého storočia)
réžia: Boris Voroňák, čas: 8 min. 40 sek.
Zaujímavý amatérsky film, ktorý zobrazuje rôzne etapy ľudského života. Jednotlivé scény sú popretkávané zábermi na tkáča, ktorý tká látku tak, ako „je tkaný” i ľudský osud. Exteriérové snímky pochádzajú z okolia Stariny ešte pred začatím výstavby nádrže. Film vznikol vo Filmovom Amatérskom Štúdiu pri Závodnom klube Revolučného odborového hnutia Chemlon Humenné.
Kým opustia dedovizeň (1979)
réžia: Peter Hudák, čas: 24 min.
Neúnosne propagandistický film o výstavbe vodnej nádrže Starina. Jedinou hodnotou tohto filmu sú scény nakrútené v dnes už neexistujúcej obci Starina za účasti jej obyvateľov.
Vodné dielo Starina (1979)
réžia: Mikuláš Ricotti st., čas: 9 min. 20 sek.
Video o výstavbe vodnej nádrže Starina. Zobrazuje stavenisko a nové bloky, do ktorých sa majú obyvatelia vysídlených dedín presťahovať. Film si možno pozrieť v SFÚ v Bratislave za poplatok. Odporúčam len zberateľom.
Starina (1981)
réžia: Ladislav Kaboš, čas: 19 min.
Ladislav Kaboš patrí medzi najvýznamnejších slovenských dokumentaristov. „Starina” bola jeho druhým filmom. Žiaľ, pre kritický obsah tohto a nasledujúceho filmu (Karneval v Sebechleboch, 1983) komunistické úrady režisérovi zakázali ďalšiu filmovú činnosť. Za kameru sa vrátil až po roku 1990. Vo filme sledujeme posledné dni života obyvateľov Stariny v ich dedine a ich sťahovanie sa do nových domovov. Starší ľudia sa nechcú sťahovať, o čom hovoria otvorene aj do kamery. Rozprávajú o svojom živote v súlade s prírodou. Jedným z najpálčivejších záberov je búranie miestneho kostola. Film si možno pozrieť v SFÚ v Bratislave za poplatok.
Pod horou Gazdoráň (1986)
réžia: Miroslav Smolák čas: 22 min.
Miroslav Smolák pochádza zo Stariny. V 80. rokoch 20. storočia študoval réžiu na FAMU v Prahe. Film „Pod horou Gazdoráň” je jeho absolventským filmom. V rozhovore pre český portál povedal: „S bratrem Andrejem jsme tehdy koupili šestnáctimilimetrovou kameru Krasnogorsk, a s ní jsem po dobu dvaceti let sběrně natáčel život a zánik rodné obce Starina, která zmizela kvůli stavbě nádrže na pitnou vodu pro celé východní Slovensko.” Film pozostáva z v tejto dobe natočených záberov a zobrazuje každodenný život v Starine a začiatky presídľovania. Rozprávačom je režisérov brat – Andrej, umelecký maliar, ktorý sa prechádza po krajine a na svojich plátnach zachytáva dedinu, ktorá má čoskoro zaniknúť. Film bolo kedysi možné zakúpiť v Galérii Miro v Prahe, priamo u režiséra Miroslava Smoláka, ktorý je jej riaditeľom.
V ďalších častiach predstavím filmy ukazujúce život v Poloninách natočené po roku 1989 a taktiež historické filmy, prírodopisné dokumentárne filmy a hrané filmy.
Autorka článku: Beata Okulińska
Preklad z poľštiny: Mgr. Ján Bocan