V súvislosti s poštovým úradom v Snine a jeho tohtoročným 150. výročím sa nám do rúk dostala zaujímavá fotografia. Na prvý pohľad bolo jasné, že ide o dobovú fotografiu pracovníkov sninskej pošty, ale neboli známe príležitosť a okolnosti, za ktorých bola fotografia vytvorená. Divné bolo, prečo sú medzi zamestnancami pošty na fotke dvaja muži, ktorí zjavne medzi nich nepatria. Muž so šálom je Vladimír Slimák – redaktor časopisu Vihorlatský Kovák, ale čo ten druhý pán? Ako sa ocitol medzi pracovníkmi pošty? Jeho identifikácia bola zložitá, totiž väčšina z ľudí na fotografii už nie je medzi nami…
Prostredníctvom projektu Retrospektíva sa snažíme o zachovanie spomienok na našich predkov – ľudí, ktorí tu prežili svoje životy spojené s každodennými radosťami i starostami. Ide o zaujímavé poslanie, i keď nie vždy také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad vzdať. Z času na čas sa stane, že žijúci pamätníci sa uzatvárajú do seba a nemajú záujem o starých časoch diskutovať s tým, že koho by už len spomienky v dnešnej dobe zaujímali. K otvoreniu komnaty spomienok je potrebné použiť správny kľúč. Stačí pootvoriť dvierka a pred vami je príbeh, ako z tejto z fotografie.
Ján Ondika a „Džan“ Pavlík (poštoví doručovatelia), Jozef Dunaj (pokladník), Kriška (rozvoz balíkov), Štofira „Šivý“ a Krupa (poštoví doručovatelia), Katarína Kuchárova rodená Ondicová (oddelenie Poštovej novinovej služby), Telekešová a Klimová (pracovníčky za okienkom), Vladimír Slimák (redaktor novín Vihorlatský Kovák), Ján Szentimrey (výherca Športky) a Eliáš Kapráľ (vedúci poštového úradu v Snine)
Neznámy muž je Ján Szentimrey (1922-2003), bývalý pracovník závodu Vihorlat. Do Sniny prišiel so svojim švagrom pánom Tomášom Szilagyim. So svojimi manželkami – sestrami z obce Palín sa zamestnali v novovybudovanom závode Vihorlat, založili si rodiny a Snina sa stala pre nich a ich potomkov domovom. Dcéra pána Szentimreya – pani Gabriela Petrušková, dnes už dôchodkyňa, dokázala svojimi slovami vdýchnuť starej fotografii život:
Fotografia pochádza z roku 1964. V celom Československu vtedy vládol „ošiaľ“ zvaný ŠPORTKA. Otec nebol hráč, peňazí v rodine nebolo na rozhadzovanie, všetky príjmy vtedy pohltil rozostavaný dom. Mojej mame sa raz pred Vianocami prisnil sen s číslami. Donútila otca, aby podal športku. Otec sa z toho smial, ale podvolil sa želaniu. Tiket vtedy stál 3 koruny a maximálna výhra dosahovala 40 000 Kčs. Bolo priam neuveriteľné, že čísla zo sna padli a otec sa stal prvým výhercom najvyššej sumy v Snine. Vyhrané peniaze sme minuli na dokončenie domu.
Gabriela Petrušková
Aj pre pracovníkov pošty išlo o neobvyklú situáciu. Pán Szentimrey si prišiel pre výhru v sprievode redaktora Slimáka a tak vznikla táto zaujímavá fotografia. V domácom albume pani Gabriela našla aj fotku otca počas preberania tučnej sumy pri okienku pokladne.
Ján Szentimrey počas preberania výhry dňa 31. decembra 1964, za okienkom pokladník Jozef Dunaj.
Športka, ktorá v apríli 2017 oslávila 60. výročie má výhercu 1. ceny aj v Snine.
Autorka článku: Daniela Fridrichová