Počas rozhovoru s pani Máriou Curkovou (1920), keď sme sa bavili o sninských obchodoch a obchodníkoch z obdobia prvej Česko-Slovenskej republiky, si pani Mária s úsmevom spomenula na židovského obchodníka Abiša, ktorý nosil na pleciach veľký kôš, do ktorého vykupoval vajcia. Chodil od domu k domu, klopal na okná a pýtal sa ľudí, či nemajú vajcia na predaj alebo výmenu. Miestne ženy, ktoré ho uvideli na ulici, už automaticky chystali vajíčka. V podvečer Abiš spolu s košom naplneným vajcami sedával v priestore vedľa miestnej synagógy. Pani Curková sa zamyslela a povedala, že vajcia najčastejšie vymieňal za čierne struky rastúce na stromoch, ktoré miestni ľudia kvôli sýtej čiernej farbe nazývali boxery. Rozmýšľali sme nad tým, o čo vlastne išlo. Bolo to niečo ako ovocie, bolo to sladké a nepestovalo sa to na Slovensku, ale niekde na juhu. Abiš tie čierne struky nosil stále so sebou. Keď došlo k ich výmene za vajcia, tak ľudia tie struky ihneď lámali a jedli. Nakoniec si pani Curková spomenula aj na názov, ktorý napomohol zisteniu o čo ide – Jánov chlieb.
Svätojánsky chlieb je ľudové pomenovanie pre plody rohovníka obyčajného. V niektorých krajinách sa plody rohovníka označujú aj slovom arabského pôvodu – karob. Rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua) pochádza z Palestíny, jeho pestovanie vyžaduje podnebie bez mrazu. Ide o stredne vysoký strom s kožovitými, vždyzelenými listami. Z kvetov sa vyvinú viac ako desať centimetrov dlhé nepukavé struky, ktoré sa pri dozrievaní vyfarbujú zo zelenej farby na tmavohnedú až čiernu. Obsahujú tmavohnedé lesklé semená. Struky majú sladkastú chuť, využívajú sa aj ako náhrada múky pri bezlepkovej diéte. Slúžia tiež ako náhrada kakaa v zákuskoch či zmrzlinách. Drevo rohovníka sa používa v nábytkárstve, listy na kŕmenie hospodárskych zvierat.
Struky rohovníka sa odpradávna využívali ako potrava i pochúťka. Majú totiž sladkú chuť a lahodnú vôňu. Existuje množstvo odrôd ktoré sa líšia množstvom dužiny alebo sladkosťou. S chlebom však nemajú prakticky nič spoločné. Tak prečo sa potom ľudovo nazývajú svätojánskym chlebom? Traduje sa, že počas svojho asketického pobytu v púšti sa práve strukmi rohovníka živil svätý Ján Krstiteľ. Struky sa konzumujú bez semien i keď semená sú taktiež jedlé.
Semená rohovníka majú rovnakú hmotnosť – 0,195 gramu. V staroveku sa kvôli tejto vlastnosti semená používali ako závažia pri vážení zlata, striebra a drahých kameňov. Z arabského slova charrub, ktorým sa rohovníkové semená označovali, bolo odvodené pomenovanie pre karát – jednotku hmotnosti dodnes používanú u diamantov, perál a iných drahých kameňov.
Ako vidieť, rozhovory s pamätníkmi môžu byť veľmi poučné a zaujímavé. Nejde pri nich ani tak o rekonštruovanie udalostí z dôb minulých, ale skôr o neviazaný rozhovor a hoci útržkovité spomienky – kamienky z ktorých sa snažíme skladať historický obraz Sniny a jej okolia. Z tohto titulu by sme radi vyzvali k spolupráci žijúcich pamätníkov, respektíve ich príbuzných alebo potomkov, ktorí disponujú osobnými spomienkami, písomnými materiálmi, fotkami, či odkazmi na pramene, ktoré by mohli našej činnosti a bádaniu nejakým spôsobom napomôcť. Každá snaha je vítaná. Kontaktovať nás môžete na adrese retrospektiva.eu@gmail.com.
Autor textu: Mgr. Ján Bocan
Autor foto: Jozef Novák