Spolu s príchodom septembra skočila v priestoroch kaštieľa zaujímavá výstava dobových fotografií s názvom Snina v objektíve času. Organizačne sa na príprave výstavy podieľalo občianske združenie Európska zberateľská spoločnosť, s ktorým spolupracujem na projekte a časopise Retrospektíva. Naším prvoradým záujmom je zachovanie spomienok na našich predkov, na Sninu – kraj, kde sme sa narodili, vyrástli a pôsobili. Podstatnú časť našej práce tvoria návštevy najstarších pamätníkov žijúcich v Snine a okolí a zaznamenávanie spomienok na časy minulé. Prostredníctvom osobných rozhovorov a rozborom starých fotografií sa snažíme vyzbierať čo najviac spomienkového materiálu. Za posledné obdobie sme navštívili niekoľko desiatok pamätníkov vrátane ich potomkov a zaznamenali sme mnohé vzácne spomienky. Veľmi si vážim tých, ktorí nás v našej činnosti podporujú a vychádzajú v ústrety, umožňujú nám osloviť svojich príbuzných a sú nápomocní pri komunikácii s nimi. Často sa stáva, že príbeh ostane nedopovedaný a ani tí najbližší sa nedozvedia vzácne čriepky, zo života svojich blízkych. Niekedy je to zo skromnosti, niekedy z presvedčenia, že ich spomienky nikoho nezaujímajú. Žiaľ stávajú sa prípady, kedy si pamätníci vzácne spomienky vezmú so sebou do hrobu…
Súčasťou v úvode spomínanej výstavy bola aj fotografia, ktorú nám poskytol pán Mikuláš Gombár. Pochádza z roku 1947 a zobrazuje časť učiteľského kolektívu pred dnes už neexistujúcou školou pri rímskokatolíckom kostole (škola bola neskôr známa pod hovorovým názvom Pohorelá). Niektorí pamätníci iste spoznajú Helenu Vassovu, sestry Raďakove, Boženu Pčolovu, Štefana Praženca – prvých povojnových učiteľov v Snine.
Pedagogický zbor pred miestnou školou v povojnovom období.
Mňa osobne však najviac zaujala malá usmievavá dievčina stojaca vpravo. Spočiatku som nevedela o koho ide, no po dlhom bádaní a konzultáciách s pamätníkmi, bola záhada jej mena rozlúštená. Dievčinou na fotografii je v tom čase devätnásťročná Mária Hrušovičová – Gavronová.
„Ale veď ja tu pani poznám, jej synov a dcéru, viem kde býva. Musím ju navštíviť“, povedala som si v duchu. Na druhý deň sme už spolu v útulnej kuchyni, spolu so synom Lacom, ktorý sa o mamu príkladne staral, viedli družný rozhovor. Pani Gavronová, pôvodom z Bardejova, sa mi posťažovala na boľavé nohy a s čistou mysľou začala spomínať na svoje začiatky v Snine: „Do Sniny som prišla po vojne v roku 1946, ako absolventka Ústavu pre výchovu opatrovateliek v Prešove poverená Povereníctvom školstva .“
Po druhej svetovej vojne bola obnovená Československá republika. Povojnové obdobie bolo charakteristické zápasom o likvidáciu ťažkých dôsledkov vojny a kladením nových základov politického života. Politický zápas o charakter republiky sa prejavil aj v nejednotnom názore na školský systém. Hlavným problémom školskej správy bolo obnovenie vyučovania na všetkých typoch škôl. V Snine prevažovalo agrárne obyvateľstvo a výchova detí v predškolskom veku prebiehala v rodinách. Mladej Márii pridelili triedu prvákov. Spory o charakter školskej sústavy boli ukončené vo februári 1948, kedy vyšiel zákon o jednotnej škole. Názov Materská škola, ako označenie pre predškolské zariadenie presadil vtedajší povereník školstva Ladislav Novomeský a zároveň ho zaradil do školského systému. Tak nastala povinnosť aj pre Sninu zriadiť materskú školu.
Mestským úradom bol pridelený pre tieto účely drevený barák pri fare (nachádzajúci sa približne v miestach, kde dnes stojí budova Opus Dei). Začala som osobne presviedčať ľudí o dôležitosti predškolskej výchovy a pre začiatok som mala v triede 15 detí. Podmienkou prijatia bolo, že rodičia museli dieťaťu priniesť do triedy stoličku. Spočiatku som tvorila personál len ja a upratovačka, ktorá robila aj pestúnku. Postupom času, vzhľadom na uvedomelosť Sninčanov, bola z jednotriednej materskej školy dvojtriedna.
Mária Gavronová
Dnes môžeme do kroniky mesta zaznamenať, že bola prvou učiteľkou v prvej Materskej škole v Snine. Po zavalení stropu bola materská škola presťahovaná do domu „Jiriho“ Gerboca stojaceho neďaleko Stupavskej krčmy a neskôr do priestorov pri Národnej škole za farou. Aj napriek kvalifikácii a dobrému vzťahu k deťom bol s pani Gavronovou v roku 1959 rozviazaný pracovný pomer výpoveďou. Dôvod: …pre nespĺňanie podmienok pri výchove mládeže predškolského veku podľa potrieb socialistickej spoločnosti v dôsledku rozporu medzi konaním a vnútorným presvedčením… Bola totiž silno veriacou osobou, čo nebolo zlučiteľné s vtedajším politickým režimom.
Pani Gavronová však neostala zatrpknutá, no nikdy sa k tejto životnej etape nevracala. Vychovala tri deti a rodina sa stala jej doménou. Ručné práce, kvetinová záhrada a varenie boli jej koníčkami. Ako opatrovateľka sa starala o svoju tetu a chorého manžela. Za túto činnosť bola ocenená vyznamenaním Červeného kríža v Košiciach a celoštátne v Prahe.
Takto si môžu pamätať Máriu Gavronovu aj mnohí absolventi sninskej priemyslovky.
Práca v škole jej bola zrejme súdená. V roku 1966 sa opäť vracia na pôdu školy. Tentoraz už nie ako učiteľka, ale ako sekretárka vtedajšieho riaditeľa Strednej priemyselnej školy Eliáša Fecha. Takto si na ňu dnes spomína bývala kolegyňa pani Floriana Ferencová:
Bola svedomnitá a pracovitá. Po rokoch prevzala funkciu administratívnej pracovníčky. Škola v tom čase mala vyše 600 žiakov a 60 pracovníkov. Pani Gavronová mala na starostí okrem iného aj peňažný denník a výplaty miezd. Raz jej chýbalo v pokladni pár stovák. Bola vystrašená a smutná a verila, že došlo k omylu pri výplate miezd a niekto sa prihlási. Nestalo sa. Bolo to pri jej mzde 1200,- Kčs pre ňu i pre nás kolegov nezabudnuteľné. Ale pani Gavronová to prijala, ako vždy, s pokorou. Pre celý kolektív bolo vždy potešením zastaviť sa v jej kancelárii zaliať si kávu a stratiť s ňou pár milých slov.
Floriana Ferencová
Príbeh nenápadnej, ale vzácnej ženy, ktorú som objavila prakticky úplnou náhodou som sa snažila zachytiť a komplexne spracovať, ale… Dňa 28. júna 2017, tesne po dovŕšení svojej 90-ky nás Mária Gavronová navždy opustila… Týmto by som chcela vzdať česť jej pamiatke. Vzrastom drobná, ale duchom veľká žena – prvá učiteľka Materskej školy v Snine – Mária Gavronová (15. jún 1927 – 28. jún 2017).
Autorka článku: Daniela Fridrichová