Rok 1915: Smolník – Veľká Poľana

Dnes je nedeľa 4. apríla 2021. Presne v tento deň pred 106-timi rokmi zaujali vojaci 86. pešieho pluku obranné pozície medzi bývalými obcami Smolník a Veľká Poľana. Bol čas veľkonočných sviatkov presne tak, ako je tomu aj dnes. V zamrznutých horských končiaroch na severovýchodnom Slovensku sa odohrávala jedna z najväčších krvavých bitiek, ktorá sa do histórie zapísala pod názvom Veľkonočná bitka v Karpatoch. Zabudnime na malú chvíľu na plné košíky údených dobrôt a skúsme si pripomenúť hrdinov, ktorí v neúprosných podmienkach zanechávali na bojisku to najcennejšie, čo mali…

Na veľkonočnú nedeľu 4. apríla 1915 tvorilo náš pluk VI. práporov. Boli sme pridelení k divízií na líniu, ktorá sa rozprestierala na čiare Veľká Poľana – Smolník. Náš pluk bol v týchto miestach po prvýkrát a v tejto línii zaujal obranné pozície.  Pluk tvorilo 600 mužov. V čase o 13:00 sme zaujali zákopové pozície, ktoré nám boli pridelené. Obranné postavenie, ktoré sme zaujali, zahrňovalo aj južnú časť samotnej dedinky Smolník. Naše postavenia sa rozprestierali aj na východ a aj na západ od Smolníka a boli zvolené veľmi vhodne. Oblasť pred našimi zákopmi bola výborne viditeľná a jasne čitateľná.

Náš pluk začal v týchto miestach okamžite zdokonaľovať obranné postavenia, zákopy boli prehĺbené, pred zákopmi sme rozostavili zátarasy z ostnatého drôtu a pred zátarasami sme vybudovali mínové polia.

Pluk na tejto pozícii vydržal až do 8. mája 1915, počas tejto doby odrazil viacero nepriateľských útokov a vojaci nášho pluku prispeli taktiež k obrane pozícii na iných úsekoch obrany susediacich plukov. Najväčšie straty priniesli Rusom najmä útoky zamerané na dobitie kóty 630 a na dobitie vrchu s názvom Borsuk. Ruskí vojaci boli počas svojich útokov nútení zakaždým ustúpiť, pretože ich straty pri útoku boli obrovské. Zakaždým zanechali pred našimi zákopmi stovky mŕtvol a keď sa dali na ústup, tak sa vojakom nášho pluku ešte podarilo zajať ďalšie stovky živých nepriateľských vojakov.

Dňa 10. apríla 1915 bol podplukovník Rudolf Pfalz vymenovaný za veliteľa 85. pešieho pluku. Výsledkom toho bolo, že podplukovník Pfalz bol natrvalo odlúčený od nášho 86. pešieho pluku. Celý náš pluk túto správu prijal s obrovskou ľútosťou. Bol to spravodlivý, benevolentný, starostlivý predstavený, vynikajúci spolubojovník a cenný muž, ktorého všetci v pluku milovali.

Dňa16. apríla 1915 dorazil na líniu IX. pochodový prápor pod velením nadporučíka Pála Dobanovckého s 22. dôstojníkmi a dôstojníckymi čakateľmi, spolu s 998 mužmi.

Dňa17. apríla 1915 susediaci pluk, ktorý mal postavenie naľavo od nášho 86. pešieho pluku, zajal v bitke 400 ruských vojakov a jedna hliadka nášho pluku v ten deň zajala ruský oddiel v doline potoka pri Smolníku. V tento deň zomrel hrdinskou smrťou v hliadke, počas tmavej noci, čakateľ na vojenského veliteľa Attila Mukits.

Dňa 18. apríla 1915 Rusi zastavili útoky na naše pozície. Na pozíciách v Smolníku nastalo pokojné obdobie. Počasie sa umúdrilo a nastala jar. Po zastavení nepriateľského náporu sa teraz naskytla možnosť pochovať obrovské množstvo mŕtvol. Tie sa nachádzali medzi nepriateľskými pozíciami a kvôli neustálym ruským útokom to žiaľ doteraz nebolo možné uskutočniť. Vďaka sychravému počasiu bola táto nutnosť veľmi naliehavá. Nepochované, zabudnuté a doteraz nedostupné mŕtvoly nás urgovali svojím neznesiteľným zápachom, ktorý sa šíril v oboch nepriateľských líniách. V tejto súvislosti sa začali rokovania s Rusmi. Na strane rakúsko-uhorských jednotiek sa rokovania zúčastnil plukovník Förster – veliteľ 24. pešieho pluku Landwehru (poznámka: Landwehr – zemebrana, vlastibrana).

Pochovávanie padlého vojaka na vojnovom cintoríne vo Veľkej Poľane.
Skica zobrazujúca situáciu v druhej polovici apríla 1915.
Oprava poškodeného mosta vojakmi 86. pešieho pluku vo Veľkej Poľane v máji 1915.

Naše straty od 4. apríla 1915 do 5. mája 1915 boli nasledovné:
– padol čakateľ na velenie armády Attila Mukits a padlo 19 členov posádky nášho pluku,
– ťažko ranený bol jeden dôstojník a ďalších 23 vojakov.

Toto bol náš čas strávený na pozíciách v Smolníku. Bolo to posledné a záverečné obdobie takzvanej zimnej karpatskej bitky. Na hrebeňoch Karpát, v tuhej zime, v neustálej fujavici a v snehu po pás sa podarilo rakúsko-uhorskej armáde zastaviť ruský nápor, ktorý bol zahájený obrovskou silou nepriateľa. Vojakom sa tak podarilo zastaviť nepriateľa a uchrániť Uhorskú zem pred jeho vniknutím na toto územie. Statočný a hrdinský odpor našich vojakov zachránil našu krajinu pred nepredstaviteľnými hrôzami. Za cenu strašného utrpenia a vysokých strát na životoch, v neľudskom boji, každý vojak svojím hrdinstvom prekonával sám seba. Táto zimná karpatská bitka, ktorá prinášala utrpenia a skončila sa naším víťazstvom, bola jednou z najťažších skúšok Veľkej vojny, ktorej sa naše jednotky zúčastnili.            

Na základe citácií pochádzajúcich z kroniky Subotického Cisárskeho a Kráľovského 86. pešieho pluku
(Szabadkai Császári és Királyi 86. gyalogezred) spracoval:

Ing. Radovan Vrabeľ

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.