Vo februári tohto roku sme predstavili kartotéku Františka Müllera a postupne sme z nej vyberali zápisky týkajúce sa jednotlivých období histórie nášho mesta. Dnes sme sa rozhodli načrieť do starších poznámok a natrafili sme na zaujímavú informáciu z roku 1918, ktorá spomína tri revolúcie v Snine – „za koleru„, „za Hrabovského“ a „keď sa železnica stavjala“ – tri udalosti ešte z čias obdobia monarchie s dodatkom „a štvrtá vtedy, keď Vidru zastrelili„. K spomínaným epizódam miestnej histórie sme dohľadali kartotečné lístky nasledujúceho znenia:
1831. O udalosti toho strašného roku by sa mala zvláštna kronika napísať. Sedem pôstnych rokov jeden po druhom, ako biblia píše, keď Jozef bol v Egypte a na konci toho roku cholera, aká ešte nebola. Napríklad v Bardejove zomrelo vyše 3000 ľudí. V Snine nebol dom, kde by niekto nezomrel. Historici píšu, že epidémia začala na „Dolňakoch“, ale bohužiaľ to nie je pravda, lebo začalo sa to u nás. V marci v Starine dvaja farárovi sluhovia zomreli na choleru. Ľudia obviňovali židov, pánov a kňazov, že do studní sypú jed, aby sedliakov vykántrili. To sa rozšírilo po celom štáte a vypukla veľká sedliacka revolúcia. Na Dolniakoch nie všade, ale na Krajni všade. Povstanie sa rozšírilo aj na iné štáty. Nakoniec zakročilo vojsko a dvaja kati – prešovský a košický, chodili od obce k obci, rýchly súd súdil a kati rozsudok hneď vykonávali.
1868. Ako Ján Dunaj Kamizoľ a iní starí sninskí ľudia udávajú, pred komasáciou hon „Červencovu“ spoločne užívalo panstvo a bývalí urbárnici. Bola to lúka, ktorá ale nebola kosená, len pásli tam svoj dobytok sninskí gazdovia a tiež panstvo, keď jeho voly nepracovali, tam ich vyháňalo napásť sa. Bolo to vtedy spoločné užívanie „intra dominum“ – tak panstvo, ako aj bývalí urbárnici. Po komasácii panstvo zakázalo tam gazdom pásť, ale gazdovia tam ďalej pásli ako predtým. Preto panstvo vyžiadalo vojenskú pomoc, ktorá aj prišla zo Sátoraljaújhely a gazdov vyhnalo z pastviska. Gazdovia tvrdili, že vojsko vyžiadal miestny farár Jozef Hrabovský a obrátili sa proti nemu. Ohrozovali ho, ale nakoniec sa mu nič nestalo.
1909. Bola vybudovaná trať železnice Humenné-Stakčín.
Čo sa týka tretej „sninskej revolúcie“, ako sa uvádza, s vybudovaním miestnej železnice nesúvisela. Prehrabali sme sa teda v kartotečných lístkoch o čosi dôkladnejšie a zistili sme, že udalosť sa neviaže k roku 1909, ale až k roku 1911.
1911. Sninskí gazdovia udávajú, že v tom roku v jeseni bolo zemetrasenie.
Sninské majetky na základe stavu katastra nehnuteľností od Benyovszkej Alžbety odkúpil gróf Jozsef Degenfeld za sumu 4950000 korún. V tom istom roku sa začali práce na úzkokoľajnej dráhe, ktorú vtedajší generálny direktor firmy Zemplínske lesné hospodárstvo účastinárska spoločnosť Ing. Gustav Papp nechal vystavať. Do roku 1936 sa po nej až od Vihorlatu zvážalo drevo.
Panstvo – gróf Degenfeld a spol. – rozhodlo, že v Snine vybudujú pílu. Panstvo nemalo súceho intravilána. Preto s kňazom Andrejom Lehotským dojednali sa, že rímskokatolícka cirkevná obec v Snine prepustí zo svojich pozemkov potrebnú plochu a namiesto toho „Pod Bardom“ dostane cirkev duplom. Stalo sa, že gazdovia boli proti tomu. To ale nie je pravda, lebo keď panstvo robilo úzkokoľajku do „Tresteny“ a od gazdov bralo na to pozemky, vtedy sa gazdovia proti tomu postavili a inžiniermi vyznačené kolíčky povyťahovali. Preto tu B. F. L. povolal 50 žandárov a vojsko z Ujhelu. Gazdovia vidiac to, že sa musia podvoliť stíchli, vojsko rozdelili do domov, tu boli niekoľko dní a potom sa vrátili. Bolo tak, že trovy budu hradiť gazdove, ale nakoniec to od nich nikto nežiadal.
Nepokoje gazdov v Snine skončili vykúpením gazdovských pozemkov v prospech grófa Degenfelda v jari 1912.
1912. Dňa 27. júla zomrel farár Lehotský Andrej. Dňa 13. septembra prišiel do Sniny farár Grund Karol.
Karol Grund pôsobil v Snine v rokoch 1910 a 1911 ako kaplán. Za správcu fary ho na prosbu Jozefa Degenfelda vymenoval košický biskup Augustín Fisher-Colbrie. S farárom Karolom Grundom súvisí spomínaná štvrtá „sninská revolúcia“, ktorá sa udiala v roku 1918.
Dňa 28. októbra 1918 vznikla prvá Česko-Slovenská republika. Bola s ňou spojená veľká radosť a eufória. Obyvatelia Sniny kričali heslá ako „Nech žijú Česi a preč s Maďarmi“. Následne sa rozišli do ulíc Sniny, v židovských krčmách vyžadovali, aby im hostinskí zadarmo nalievali a zadarmo ich hostili. Farár Grund údajne organizátorov tejto vzbury nahlásil maďarským úradom, ktoré na Slovensku v tom čase ešte stále pôsobili. Dňa 7. novembra 1918 sa do Sniny dostavila trestná výprava maďarských vojakov, ktorí až na jednu výnimku organizátorov vzbury pochytali, zbili a v priestoroch miestnej ľudovej školy uväznili. Nasledujúci deň za organizátora a vinníka označili Juraja Dunaja-Vidríka, odviedli ho na cintorín a tam ho bez vynesenia rozsudku nemilosrdne zastrelili.
Z obdobia rokov 1900 až 1908 sa nám z kartotéky Františka Müllera podarilo vyloviť aj niekoľko ďalších informácií. Napríklad:
1902. Durčinský Július bol vymenovaný za administratívneho stážistu, v tejto funkcii pracoval 1/2 roka.
1905. Barón Fischer Ladislav bol menovaný za hlavného slúžneho okresu Snina.
Barón Ladislav Fischer pôsobil v uvedenej funkcii až do roku 1918. Pravdepodobne i jeho iniciály sú uvedené v súvislosti s povolaním 50 žandárov a vojska v prípade potlačenia hore popisovanej vzbury. Július Durčinský bol neskôr vymenovaný za riadneho slúžneho úradníka pôsobiaceho v Snine.
1907. December 12. – Durčinský Július ukončil pôsobenie v Snine a začal pôsobiť v Stropkove.
V roku 1913 bol Július Durčinský vymenovaný za hlavného slúžneho stropkovského okresu, kde pôsobil až do roku 1920, kedy sa opäť vrátil na okresný úrad do Sniny a pôsobil tu vo funkcii okresného náčelníka.
Zaujímavá je aj informácia týkajúca sa defraudácie fondu pre siroty, hoci sa netýka priamo Sniny:
1903. Ukázalo sa, že sirotské peniaze sa v župe neustále kradli – v pokladnici chýbalo 175000 korún, čo bolo v tom čase obrovské množstvo.
1906. V tomto roku v Uhorsku zomrelo na tuberkulózu 77934 obyvateľov.
1907. Minister vnútra gróf Andrássy Július nariaďuje vyrovnanie sirotských a poručníckych fondov.
Na základe textu zostaveného podľa situácie na tržnici v Prešove v roku 1907 uvádzame ceny niektorých vybraných potravín:
| Množstvo (kubický meter) | Cena (koruna) |
| Kukurica | 16 |
| Pšenica | 23 |
| Žito | 20 |
| Jačmeň | 14 |
| Ovos | 15 |
| Fazuľa | 15 |
| Hrach | 16 |
| Šošovica | 36 |
| Tovar | Cena |
| Veľký mech múky | 27,5 |
| Kilogram masla | 2 |
| Kilogram slaniny neúdenej | 1,5 |
| Kilogram slaniny údenej | 1,6 |
| 2 husy | 6 |
| 2 kačky | 3,2 |
| 2 kury | 3 |
| 2 kurčatá | 1,6 |
| 1 morka | 5 |
| 1 vajce | 0,05 |
Len kvôli predstave 4 metráky palivového dreva s dovozom priamo do dvora stáli v uvedenom roku 26 korún. Ročný plat učiteľa činil 1200 korún s tým, že učiteľský plat bol po uplynutí odučených piatich rokov zvyšovaný o 200 korún.
1908. V Humennom bol zavedený telefón.
Telefón v Snine bol zavedený až v roku 1913.
1913. V lete silné prietrže mračien a silné zemetrasenie, obrazy sa na stenách hýbali, na niektorých domoch boli poškodené aj časti múrov. V tom istom roku sa objavila kométa, ktorá smerovala na východ. Ľudia hovorili, že z východu príde vojna.
1914. V júli vypukla prvá svetová vojna. Od novembra 1914 do mája 1915 bolo vyhlásené štatárium. Dňa 21. novembra sa tu dostali Rusi. Pokračovali do Humenného, ktoré 23. novembra obsadili. Ale boli tam iba krátko, lebo im hrozila porážka. V decembri ustúpili a v januári 1915 sa opäť objavili na hraniciach. Ruská ofenzíva generála Brusilova spôsobila na Zemplíne veľké škody. Bola vypísaná prvá vojnová pôžička. V Snine sa objavujú prípady cholery. V celom okrese sú iba traja lekári. Riaditeľom školy je Antal Chinorányi, ďalšie mená učiteľov sú Maria Potsubayová, Oliva Torossyová, Anna Karcubová a Irma Vágóová. V tomto zložení pôsobí učiteľský kolektív až do roku 1920.
1917. Sninské majetky kúpilo Zemplínske lesné hospodárstvo, skrz ktoré sa k majetkom neskôr dostala medzinárodná švajčiarska peňažná skupina OFA.
Z obdobia monarchie nachádzame v kartotéke Františka Müllera i niekoľko štatistických údajov, napríklad porovnanie počtu obyvateľov na základe vierovyznania:
| 1904 | Szinna | Szinna-Hámor |
| Rímskokatolícke | 2362 | – |
| Gréckokatolícke | 52 | – |
| Evanjelické augsburské | 20 | – |
| Evanjelické reformované | 9 | – |
| Židovské | 300 | – |
| Spolu | 2743 | – |
| 1903 | Szinna | Szinna-Hámor |
| Rímskokatolícke | 2423 | 317 |
| Gréckokatolícke | 82 | 7 |
| Evanjelické augsburské | 12 | 0 |
| Evanjelické reformované | 8 | 0 |
| Židovské | 189 | 4 |
| Spolu | 2714 | 328 |
| 1898 | Szinna | Szinna-Hámor |
| Rímskokatolícke | 1856 | 317 |
| Gréckokatolícke | 18 | 2 |
| Evanjelické augsburské | 18 | 0 |
| Evanjelické reformované | 6 | 0 |
| Židovské | 184 | 4 |
| Spolu | 2082 | 323 |
1900. Zemplínsku župu obývalo celkovo 327993 obyvateľov.
V tom čase bolo územie Zemplínskej župy rozdelené na 10 okresov. Šesť z nich ležalo na území dnešného Slovenska (Humenné, Michalovce, Sečovce, Snina, Stropkov a Vranov) a štyri na území dnešného Maďarska (Bodrog, Nové Mesto pod Šiatrom, Serenč a Tokaj).
A nahliadli sme aj do staršieho obdobia. Ďalšie štatistické údaje hovoria o pôrodnosti a mortalite v Snine a v súčasných Zemplínskych Hámroch:
| Rok | Narodených v Snine | Narodených na Hámre | Zosnulých v Snine | Zosnulých na Hámre | |
| 1857 | 68 | 19 | 33 | 3 | |
| 1858 | 80 | 16 | 44 | 6 | |
| 1859 | 81 | 27 | 33 | 7 | |
| 1860 | 67 | 14 | 32 | 8 |
František Müller sa vo svojich kartotečných lístkoch zmieňuje napríklad aj o vysťahovalectve:
Hromadné vysťahovalectvo sa započalo v roku 1870 odchodom do Ameriky. Výsledok, že jeden katastrálny jutár pôdy mal hodnotu 100 korún a potom cena pôdy narástla na 1000 až 12000 korún /pôdu kúpili takzvaní Amerikáneri/.
Poznámka: Do okresnej kroniky napísať, že pánske majetky kupovali kapitalisti z celého sveta, nič neinvestovali, každý chcel ďalej predať a iba zarobiť.
V rokoch 1879 až 1903 zo Zemplínskej župy emigrovalo 52444 obyvateľov. V roku 1905 sa z Uhorska vysťahovalo celkovo 85000 obyvateľov, z ktorých bolo 23000 Slovákov. O päť rokov neskôr, teda v roku 1910 bolo z Uhorska vysťahovaných 125000 obyvateľov, z čoho bolo 24000 Slovákov. V roku 1906 sa od 1. januára do 31. augusta celkovo zo Zemplínskej župy vysťahovalo 2911 osôb. Pokiaľ v roku 1867 činila hypotekárna dlžoba v Uhorsku 140000 miliónov korún, v roku 1906 to boli už 2 miliardy a 300 miliónov a v roku 1908 vzrástla táto suma o 350 miliónov. V roku 1908 bolo v Uhorsku exekučne predaných 15000 majetkov.
Uvedená poznámka asi nikoho neprekvapuje, pretože aj dnes je obchodovanie s realitami založené na rovnakom princípe, no prekvapujúcim je skôr fakt, že túto skutočnosť mienil František Müller zaznačiť nie do obecnej, ale do okresnej kroniky. Naskytá sa však otázka, akú kroniku – obecnú alebo okresnú, teda František Müller písal? Na túto otázku si už len ťažko dokážeme odpovedať, keďže do dnešných dní sa žiadna nenašla.
Pri získavaní informácií z niekoľkých lístkov z obdobia spred roku 1918 sme si museli pomáhať maďarsko-slovenským slovníkom. No texty kartotečných lístkov týkajúce sa obdobia do roku 1900, ako aj mnoho ďalších dokumentov a textov z pozostalosti Františka Müllera sú uvádzané výlučne v maďarskom jazyku. Naše bádanie tu však nekončí, no určitú chvíľu potrvá, kým sa nám dané informácie podarí preložiť a uviesť do logickej súvislosti. O našom ďalšom postupe Vás budeme informovať.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Zaujímavé, pekne spísané.