Pred týždňom sme sa s Retrospektívou zastavili na najdlhšej ulici v Snine. Venovali sme sa časti nazvanej „potašňa“. Tento miestny názov poznajú už len ozajstní pamätníci. Ozvali sa nám však aj mladší čitatelia, ktorí si „potašňu“ dávali do súvisu s „podrenčinou“.
Toto pomenovanie u mnohých, ktorí poznajú starý sninský výraz „reň“, prípadne „renčina“ (riečisko, štrkovisko pri rieke) evokuje miestnu časť slepej ulice Jesenského medzi železničným mostom a mostom v smere na Pichne (Pichonský most). Ono by to aj dávalo zmysel ako „podrenčina“ odvodená od slov „pod“ a „renčinou“, ale v skutočnosti je to inak. Vysvetlenie je oveľa jednoduchšie.
Snina na mape z roku 1938. V hornej časti na ľavej strane „Viničná hora“, na pravej strane „Sirkana“.
Názov „podrenčina“ sa nám v starých dokumentoch nepodarilo objaviť. Dominujúcim názvom označujúcim časť lesov severne od Sniny na starých mapách je Viničná hora – známa sninská lokalita rozprestierajúca sa nad starým cintorínom. V minulosti totiž skutočne na úpätí tejto hory niekdajší majiteľ sninského kaštieľa Jozef Rholl pestoval vinič. Neskôr tam jeho syn Štefan nechal postaviť rodinnú kaplnku, v okolí ktorej vznikol cintorín. Staršie generácie Sninčanov často používali povzdych v štýle: „Všetci raz skončíme pod vinicou“. Dnes by sa toto tvrdenie dalo aplikovať aj na horu Sirkáň. Ale vráťme sa k „podrenčine“. Skoro v jari pri pohľade na les v smere od Pichonského mosta, môžeme spozorovať na žlto kvitnúce kríky. Ide o drieň obyčajný (Cornus mas), ľudovo nazývaný „drienka“. Dorastá do výšky dvoch až šiestich metrov. Kvitne v marci ešte pred rozvitím listov. Plod je elipsovitou kôstkovicou červenej farby kyslastej chuti s veľkou kôstkou, ktorá dozrieva v septembri. Z plodov sa vyrába výborný džem s vysokým obsahom vitamínu „C“ a z „drienok“ sa taktiež vyrába aj vzácna drienkovica. V minulosti sa zo semien drienky dokonca pražila akási náhrada kávy.
Aktuálny pohľad na Sninu z „podrenčiny“, na ľavej strane rozkvitnutá „drienka“.
A prečo sa práve tu zapáčilo „drienke“? Tento poloker miluje zásaditú plytkú pôdu a veľmi suché stanovište. Snáď zvetraný čadič, ktorý v týchto miestach vystupuje na povrch, je „drienke“ dobrým spoločníkom. Lokalita rozprestierajúca sa približne nad desiatimi, či dvanástimi domami, nad ktorými sa udomácnila „drienka“, získala ľudový názov „podrenčina“, čo by sa obšírnejšie dalo definovať ako oblasť „pod drienčinou“. Mimochodom, „drienky“ sú v tomto jarnom čase práve v rozkvete a priam lákajú k návšteve tejto sninskej lokality.
Autorka článku: Daniela Fridrichová
Autor fotografie: Mgr. Ján Bocan