Dňa 29. mája 2021 bola uvedená do života publikácia s názvom Medzi troma hranicami: Falšovanie bankoviek na východe Slovenska. Ide o útlu publikáciu mapujúcu falšovateľskú aféru zo začiatku 30. rokov minulého storočia, ktorej sa zúčastnili občania Sniny. Publikácia obsahuje tri prílohy týkajúce sa Vihorlatských vrchov, ktoré budeme na tomto mieste vo forme článkov postupne uverejňovať. Táto je v poradí prvá.
Výstup na vrchol Malého a Veľkého Sninského kameňa nám dnes uľahčuje železné schodisko. Konkrétne ide o jednoramenné schodisko na Veľkom a dvojramenné schodisko s odpočívadlom na Malom Sninskom kameni. Obe železné schodiská boli osadené v roku 1967. Dovtedy boli o Veľký a Malý Sninský kameň v tých istých miestach opreté drevené rebríky. Tie boli nepraktické, pretože sa opierali o skalu a pri vychádzaní alebo schádzaní sa nebolo možné po celej ich dĺžke pridržiavať.
Impulz k vybudovaniu železných schodov pochádzal od Štefana Zuščáka, ktorý bol v tej dobe predsedom Miestneho národného výboru v Snine a vyvíjal iniciatívu o prebudovanie Sninských rybníkov. Požiadavka na výrobu nových schodov teda pochádzala od Miestneho národného výboru v Snine a bola adresovaná Komunálnym službám mesta Snina, kde vo funkcii vedúceho podniku v tom čase pôsobil Oldrich Hais. Pri Dome pionierov a mládeže (dnes budova Slovenského červeného kríža) sa nachádzali dielne miestneho komunálneho podniku. Tam bol návrh pre budúce schodisko rozkreslený, pracovníci komunálnych služieb jednotlivé diely vyrezali a poohýbali a pripravili materiál na zábradlie. Ostávalo už iba zrealizovať samotnú montáž. Pri tejto príležitosti si pripomíname meno Ján Pandula (10. máj 1921 – 9. február 1999), ktorý spolu so svojimi synmi Františkom, Jánom a Jozefom montáž nového schodišťa zrealizovali.
Ján Pandula bol v tej dobe zamestnancom závodu Chemkostav, pôsobil ako stavbyvedúci pri výstavbe závodu Vihorlat Snina a zároveň bol členom Stavebnej komisie a poslancom Miestneho národného výboru v Snine. Nové schodisko na Malý a Veľký Sninský kameň spolu s výstavbou Sninských rybníkov boli budované v rámci rozvoja cestovného ruchu a turistiky. V tom čase sa turistické značenie nachádzalo iba v lokalite „Tri tably“, kde sa nachádzali drevené smerové tabule ukazujúce cestu hore na Sninský kameň, dole na Morské oko a k vrcholu Vihorlatu. Klasická turistická pásová značka tu vtedy ešte nebola. Sninský kameň napriek tomu, najmä v čase letných prázdnin, navštevovalo veľké množstvo turistov prichádzajúcich nielen od čerstvo napustenej Zemplínskej Šíravy, ale najmä od Morského oka, kde sa konali veľké stanové tábory organizované vysokoškolskými zväzmi robotníckej mládeže. O spôsobe, akým bol stavebný materiál dopravený na miesto určenia a o samotnej montáži sa dozvedáme zo slov Jána Pandulu mladšieho:
Materiál potrebný k montáži vyviezli lesní robotníci lesným kolesovým traktorom až k Janíčkovej skale. Vtedy sme mali k dispozícii furmana – pána Gribanina, ktorý býval na Vyšnom konci a s konským povozom zvykol pomáhať napríklad pri zvážaní sena a vlastne nielen sena, ale všetkého, čo bolo potrebné. Ten pri Janíčkovej skale jednotlivé dielce pripol za konský povoz a šmykom, podobne ako sa zvyklo voziť drevo, ich povyvážal hore k Trom tablám. Odtiaľ veľké dielce po kade to išlo vytiahol pasový traktor a kôň, schodnice sme spolu s otcom a bratmi vyniesli od Troch tabiel až pod Sninský kameň na rukách. Najprv sme na ruky nabrali – kto koľko vládal – po štyri alebo po šesť schodníc, ale tie boli ťažké, tak sme ich postupne, po približne sto metroch, zo seba zhadzovali. Asistoval nám aj pán Dzurňák. Pri výstavbe schodišťa na Malom Sninskom kameni nám v hornej časti zavadzal skalný previs. Aby sme v práci mohli pokračovať, kus balvanu sme museli odstreliť danubitom. Pán Lauruský, ktorý pôsobil v kameňolome ako „strelmajster“ zabezpečil vrtáky a do kameňa sme ručne vŕtali otvory. Už si nespomeniem, kto schodisko vtedy projektoval, ale jeho sklon nesedel presne. Museli sme preto ešte dodatočne nosnú konštrukciu a skoro všetky schodnice prevrtávať. Bolo to kvantum dier, čo sme vtedy ručne vyvŕtali…
Výstavba nového železného schodišťa prebiehala v auguste, v čase celozávodnej dovolenky. Montáž trvala dva týždne. Počas tejto doby navštívilo Sninský kameň v priemere 100 turistov denne, z ktorých bolo asi 20 až 25 Slovákov a zvyšok tvorili Česi. Takúto štatistiku vytvorili bratia Pandulovci, ktorí v tom čase prakticky neustále pendlovali medzi Sninou a Sninským kameňom. Na celý projekt bolo v tom čase vyčlenených približne 20 tisíc korún, Ján Pandula a jeho synovia z týchto peňazí zarobili približne jednu pätinu.
Autor článku: Dušan Reiser