Retrospektíva

Centrálne námestie Sniny nenesie žiadny oficiálny názov. Akademický maliar Andrej Smolák (1953) toto námestie v katalógu k výstave s názvom Obrazy z Námestia múz uskutočnenej v roku 2018, nazýva Námestím múz pretože po tomto námestí…

…sa prechádzalo niekoľko stovák umelcov z celého sveta. Zanechali tu tisíce stôp pozitívnej energie a pozitívneho myslenia. Neviem, či ešte existuje niekde na svete také námestie. Ale to naše existuje. Je na Slovensku v malom meste Snina, ktoré sa nachádza na východe krajiny. Na hranicu s Ukrajinou je odtiaľ 30 km a na hranicu s Poľskom asi 35 km. V skutočnosti je to námestie bez mena v centre Sniny a jeho adresa je ulica Strojárska.

Akademický maliar Andrej Smolák

Z pohľadu cestovného ruchu možno nie je najpodstatnejší názov, pretože z histórie vieme, že názvy ulíc, námestí, ba niekedy aj celých miest sa menia v závislosti od spoločenskej, či politickej situácie, ale oveľa podstatnejší je pocit, ktorý v človeku pri návšteve daného miesta zarezonuje. Na vytváraní výsledného pocitu sa v takomto prípade podstatným spôsobom podieľajú exteriérové kulisy, ich umelecký výraz a taktiež lokalita a spôsob umiestnenia. Niekedy je exteriérová kulisa taká podmanivá, že turisti ju jednoducho nedokážu obísť, ale naopak, opakovane a s radosťou ju zaraďujú do svojich cestovateľských plánov. Celkový dojem u návštevníka dotvára aj vhodne situovaná mestská zeleň.

Exteriérová kulisa by mala priťahovať pohľady, no zároveň by mala byť symbolom pokoja, či pomalšieho životného štýlu, nabádať k pozastaveniu a zamysleniu. Dominantnou kulisou sninského námestia je nepochybne socha mladej ženy mávajúcej šatkou. Miestni túto sochu nazývajú Anča. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že socha bola takto pomenovaná podľa istej ľahkej ženy. Pravda je taká, že ide o pamätník venovaný obetiam fašizmu s názvom Pozdrav mieru. Jeho autorom je svetoznámy výtvarník a vzácna umelecká osobnosť, akademický sochár Teodor Baník (1929 – 2017). Socha je signovaná „T. Baník / 1987“, navyše obsahuje venovanie „Tomáškovi / 8. VIII. 1987“.

Teodor Baník bol čestným občanom mesta Snina. Socha bola postavená ešte v čase, keď bol starostom Karol Wielkievič. Autor ju venoval – teraz už neviem, či synovi alebo vnukovi menom Tomáš. Baník neskôr čelil obvineniam, že sochu venoval československému politikovi z medzivojnového obdobia Františkovi Tomášekovi. Sám mi to povedal…

akademický maliar Andrej Smolák

Poznámka: František Tomášek (1869 – 1938) vyštudoval ako historik, po škole pôsobil ako novinár, neskôr ako politik. V rokoch 1918 až 1920 zasadal v československom Revolučnom národnom zhromaždení, v ktorom pôsobil na poste predsedu. V parlamentných voľbách v roku 1920 získal poslanecké kreslo a poslanecký mandát obhájil aj v parlamentných voľbách v rokoch 1925 a 1929. V roku 1935 sa stal senátorom a v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti v roku 1938.

Autorom stavebnej časti pamätníka je akademický architekt a urbanista Karol Paluš (1925 – 2000). Na bočnej strane podstavca je uvedený citát Laca Novomeského nasledujúceho znenia: „Žite tak, / ach tak, / jak žiť sme chceli my“.

Karol Paluš sa spolu so svojim synom Petrom postaral aj o výzdobu prednej steny Domu kultúry v Snine. Kovový objekt s názvom Hudba vytvorený Karolom Palušom a kubistická výzdoba priečelia Domu kultúry sa radia taktiež do zoznamu monumentálneho umenia mesta Snina.

Glazovaná mozaika pergoly steny medzi zlatníctvom a predajňou pečiva priamo oproti „pamätníku víťazstva“ nemá názov, no jej autorstvo býva prisudzované akademickému maliarovi Ivanovi Nestorovi Šafrankovi (1931 – 2020). V umeleckých dielach tohto významného rusínskeho umelca bádať prítomnosť kubizmu, dadaizmu, ready-made, koláže, abstrakcie, pop-artu i nových médií.

Poznámka redakcie: O danej mozaike sa nám neskoršie podarilo zistiť oveľa viac. Viac o mozaike v článku Monumenty v Snine: Kaštieľ a okolie.

Ďalšia umelecká mozaika sa nachádza v širšom priestore centra mesta, prakticky hneď vedľa predajne 101 Drogerie. Autorom tejto kamennej mozaiky je akademický maliar Juraj Kresila (1932 – 2007), jej názov taktiež nie je známy. Známa je akurát vtipná anekdota hovoriaca o tom, ako sa okoloidúca pani pristavila pri práve tvoriacom umelcovi a opýtala sa ho, na čo presne myslí. Odpovedal jej, že aktuálne si predstavuje ženské poprsie. A keďže išlo o významného rodáka z nášho okresu, povieme si o ňom aj niečo bližšie.

Juraj Kresila sa narodil v roku 1932 v obci Michajlov v okrese Snina. V roku 1955 sa stal úspešným absolventom Umelecko-priemyslovej školy v Uherskom Hradišti. V období 1955 až 1961 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Spočiatku sa prejavil ako výborný kresliar, neskôr sa venoval najmä krajinársko-figurálnej maľbe. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa usadil v Prešove, kde sa zamestnal na Pedagogickom inštitúte a v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve. Neskôr pôsobil na katedre výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove.

Juraj Kresila svoje vnútorné bohatstvo rozdával dvojnásobne – prostredníctvom umeleckej tvorby i pedagogickej činnosti. Popri komornej maľbe, knižnej grafike a ilustrácii sa venoval aj monumentálnej tvorbe. V rokoch 1979 až 1990 pôsobil ako docent na Vysokej škole Výtvarných umení v Bratislave, kde viedol oddelenie všeobecnej maliarskej školy, neskôr figurálnej kresby. Zomrel v roku 2007.

V časti sninského námestia prakticky oproti vchodu do Galérie Andrej Smolák sa nachádza blok masívneho kameňa, ktorý sa taktiež zvykne radiť medzi monumenty nášho mesta. Jeho názov je Kamenná kronika. Bližšie okolnosti vzniku tohto monumentu nám v tejto chvíli nie sú známe. Avšak môžeme s určitosťou povedať, že tento andezitový blok v sebe ukrýva dve časové schránky (zo dňa 31. decembra 1999 a zo dňa 19. septembra 2011) obsahujúce správy o meste Snina určené pre nasledujúce generácie obyvateľov nášho mesta.

Netreba zabúdať ani na monumenty, ktoré zdobili centrum mesta v minulosti. Na otvorenom priestranstve vedľa Galérie Andrej Smolák hneď vedľa bočného vstupu do Domu kultúry sa v minulosti nachádzala travertínová skulptúra s názvom Čertík Dobrodinec, ktorá bola v roku 2012 premiestnená do lokality Tri tably, nachádzajúcej sa v blízkosti Sninského kameňa. Jej autorom je umelecký sochár Ladislav Staňo (1961).

Cestou z centra v smere na Staničnú ulicu sa nad predajňou Zlatokovu od roku 1984 do roku 2015 nachádzala viacrozmerná smaltovaná mozaika s názvom Vzlet holubice. Mozaika bola dielom dvoch autorov – maliara a grafika Mikuláša Lovackého (1942) a grafika a historika umenia Michala Pastoráka (1944).

Pripomeňme si aj jednoduchšie objekty, ktoré svojim spôsobom možno nespĺňajú všetky kritéria kladené pri definovaní monumentálneho umenia, no v centre Sniny sa v minulosti nachádzali i dve fontány – väčšia oproti hlavnému vstupu do Domu kultúry a menšia pred kníhkupectvom Juvena. O týchto fontánach žiaľ v čase písania tohto článku, nemáme žiadne bližšie informácie.

Monumenty centra mesta Snina boli v prevažnej miere vyhotovené v štýle socialistického realizmu. V čase asanácie starej časti mesta, kedy boli osadzované na novovzniknutom námestí, išlo o doplnky, ktorých úlohou bolo evokovať moderné umenie v pokrokovom meste. Veľkú zásluhu na pritiahnutí renomovaných umelcov do Sniny a vplyv pri výbere monumentálnych diel mal vtedajší starosta Karol Wielkievič (1928-2019).

V tomto jeho snažení mu fandíme a držíme palce.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autor foto: Jozef Novák