Je možné povedať, že vo svete nežije zviera, ktoré by z pohľadu využitia v armáde zohralo dôležitejšiu úlohu ako kôň. Kone v období prvej svetovej vojny okrem toho, že tvorili súčasť jazdeckých oddielov, boli využívané i k preprave vojenskej techniky na ťažko dostupné miesta so strategickým významom. Počas vojnových operácii v Karpatoch boli plnením neľahkých úloh niekedy vyťažené natoľko, že od vyčerpania kolabovali. Jednou z bežných úloh, plnenie ktorej by sa bez konskej sily nezaobišlo, bol napríklad presun vybavenia poľnej kuchyne.
Od jesene 1914 do jari 1915 prebiehali bojové operácie aj v bezprostrednej blízkosti sninského okresu. Mesto Snina v tomto období predstavovalo dôležité logistické centrum. V jari 1915 dorazil do Sniny spolu s poľnou pekárňou slovinský vojak Anton Grahek, po ktorom sa zachovalo svedectvo, prostredníctvom ktorého sa dozvedáme o osudoch koní počas prvej svetovej vojny v Snine a jej bezprostrednej blízkosti. Spomienky Antona Graheka boli pôvodne publikované v slovinčine, preklady niekoľkých úryvkov týchto spomienok však boli zverejnené v trojdielnej knižnej sérii s názvom Mementá prvej svetovej vojny, z ktorej si dovolíme citovať nasledujúcich pár viet:
V celom sninskom tábore bolo okolo tristo koní, z ktorých každý deň bolo päť aj viac zastrelených kvôli ich úplnému vyčerpaniu. Vojaci potom kone zodrali z kože a ich pozostatky zakopali. Počas prvých dvoch rokov vojny bola situácia so stravovaním v našej armáde dobrá a na konské mäso sme neboli odkázaní. Stávali sa aj také prípady, že desať vojakov získalo jednu kravu, z ktorej upiekli a zjedli len jednu nohu a zvyšok nechali na mieste. Ku koňom sa vojaci správali rovnako nešetrne. Keď sa ťažné zviera úplne vyčerpalo, jednoducho ho vypriahli z povozu a nechali umierať na okraji cesty. Niektoré kone sa však po niekoľkých hodinách oddychu dokázali ešte postaviť na vlastné nohy. Na kraji cesty sa tak ocitlo zviera, ktoré stratilo majiteľa. Najviac sa tomu tešili židovskí obyvatelia, ktorí si opustené kone odvádzali do svojich dvorov. V neskoršej fáze vojny som si ešte veľakrát spomenul na nešťastné kone pri Snine, ktoré boli zastrelené a zakopané. Vždy, keď sme boli hladní, tak som si predstavoval to chutné konské mäso, ktoré bolo bez úžitku zahrabané.
V okolí Stakčína po ruskom útoku v roku 1915.
Prvá svetová vojna priniesla smrť nielen desiatkam miliónov vojakov, ale približne i ôsmym miliónom koní. Tieto čísla poukazujú na nezmyselnosť a absurditu nielen prvej svetovej vojny, ale i všetkých ostatných.
Autor textu: Mgr. Ján Bocan