Závan zmien
V januári 1968 bol do funkcie generálneho tajomníka ústredného výboru Komunistickej strany Československa zvolený Alexander Dubček. V marci 1968 bol za prezidenta Československa zvolený Ludvík Svoboda. V apríli 1968 sa stal predsedom vlády Oldřich Černík a predsedom národného zhromaždenia Josef Smrkovský. S novými progresívnymi politikmi v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „socializmus s ľudskou tvárou“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti.
Proti týmto procesom sa však stavala konzervatívna časť komunistickej strany. Dianie na československej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonidom Brežnevom, ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície komunistického bloku počas studenej vojny. Začiatkom augusta bol Brežnevovi doručený pozývací list so žiadosťou o „bratskú pomoc pred hrozbou kontrarevolúcie“, ktorý podpísali Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. Tento list poslúžil ako zámienka pre inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Ozbrojený zásah
Dňa 20. augusta 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta Svobodu sovietsky veľvyslanec Červonenko a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Operácia sa začala 20. augusta 1968 o 23:20. Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Česko-slovenská ľudová armáda nekládla odpor. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu 21. augusta 1968 obsadené bez boja a s minimálnymi stratami.
Pre akciu označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy 27 divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 tisíc vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 tisíc tankmi a 2 tisíc delami a raketometmi. Tieto sily ako celok počtom vysoko prevyšovali Československú ľudovú armádu.
Tanky v Snine
Predošlé riadky hovoria o všeobecne známej kapitole histórie Československa. My sa pri poznávaní histórie zaoberáme najmä udalosťami v meste a okrese Snina. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy vyvolala veľký zmätok. Spoločnosť sa stala názorovo neúmerne polarizovanou. Čo sa týka Sniny, ešte aj dnes sa môžeme stretnúť s dvoma protichodnými názormi – jedni tvrdia, že ulicami Sniny tanky prechádzali a druhí tvrdia, že v uliciach Sniny sa žiadne tanky nenachádzali.
Pravdou je, že v auguste 1968 tanky ulicami Sniny neprechádzali. Pamätníci spomínajú na helikoptéru, ktorá preletela ponad miestnou lokalitou Lešné, kde vyplašila pasúce sa kravy. Avšak v každom, hoci i mylnom tvrdení sa môže schovávať zrnko historickej pravdy. Na prelome 60. a 70. rokov sa v Snine tanky skutočne objavili, ale bolo to pri úplne inej príležitosti. Niekedy v tomto období sa v Snine dokončoval nový cestný most cez Cirochu. Po dokončení mosta bolo potrebné vykonať zaťažkávaciu skúšku. A kvôli tejto skúške mosta zavítali do Sniny tanky.
Zaujímavá spojitosť
V medzivojnovom období žila v Snine rodina Františka Pokorného. Ten pôsobil ako prednosta miestnej železničnej stanice. Spolu s manželkou Annou mali dve dcéry – Evu a Vieru. Viera Pokorná sa narodila 21. marca 1931 v Snine. Zomrela relatívne mladá v roku 1974 na rakovinu. Bola vydatá za Vladimíra Fišera. Svadbu mali v Tatranskej Lomnici. Obaja pracovali v Československom rozhlase ako hlásatelia.
Vladimír Fišer sa najviac preslávil ako hlásateľ, ktorý 21. augusta 1968 (zhodou okolností na svoje narodeniny) prečítal do rozhlasu preslávenú prvú správu o augustovej invázii a výzvu na zachovanie pokoja:
Vojska Sovětského svazu, Polské lidové republiky, Německé demokratické republiky, Maďarské lidové republiky a Bulharské lidové republiky překročila státní hranice Československé socialistické republiky…
Vladimír Fischer (1934-2015)
A jeho manželka narodená v Snine bola samozrejme pri tom.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan