Pri odkrývaní histórie mesta a okresu Snina sme tentokrát natrafili na Oficiálne zoznamy adries a mien Uhorska (Magyarország tiszti cím- és névtára), na základe ktorých sme zostavili súpisy mien osôb, ktoré pôsobili v Snine a v okolitých obciach.
z roku 1873.
Oficiálne zoznamy adries a mien Uhorska (ďalej iba zoznamy) boli pravidelne vydávané podrobné zoznamy predstaviteľov cirkevných a svetských, hospodárskych, vedeckých, školských, štátnych, vojenských, zdravotníckych, právnych, dopravných a iných inštitúcií a spolkov Uhorska, neskôr Maďarska. Ide o jedinečný prameň pre historický, respektíve genealogický výskum – v našom prípade výskum mien úradníkov pôsobiacich v okrese Snina.
Prvé štyri čísla vychádzali nepravidelne (1873, 1875, 1879, 1884), od roku 1886 do roku 1918 pravidelne – každoročne. Každé číslo vychádzalo z údajov zozbieraných v predchádzajúcom roku, čiže v obsahoch jednotlivých čísel mohli vznikať nepresnosti. Napríklad, keď určitý úradník bol na konci kalendárneho roku nahradený iným, v zozname, ktorý bol vydaný v nasledujúcom roku, sa logicky nachádzala už neaktuálna informácia.
Z prvých šiestich čísel zoznamov sa dozvedáme iba mená poštových úradníkov – poštmajstrov na jednotlivých poštových úradoch na území dnešného okresu Snina. Samostatný okres Snina vznikol v roku 1878 odčlenením od okresu Humenné. Oproti súčasnému stavu boli jeho súčasťou aj obce Nižná a Vyšná Jablonka, Nechválova Polianka, Papín a Zubné, taktiež Inovce, Ruská Bystrá a Ruský Hrabovec. Táto skutočnosť sa na stranách zoznamov uvádza až v roku 1884 – aj to iba heslovite, napriek tomu, že zoznamy boli vydané aj v roku 1879.
Poštový úrad v Papíne bol založený v roku 1858 – teda ešte pred vznikom samostatného okresu Snina. Nasledovali poštové úrady v Stakčíne (1863) a v Snine (1868). V rokoch 1871 až 1873 existoval poštový úrad v Ladomírove, no v roku 1873 bol vzhľadom k výhodnejšej geografickej polohe presťahovaný do Uble. Následne boli založené poštové úrady aj v Uliči (1883), vo Veľkej Poľane (1883) a v Dlhom nad Cirochou (1885). Do konca 19. storočia bol založený i poštový úrad v Starine (1894).
Zo zoznamov vydaných v rokoch 1873, 1875, 1879, 1884, 1886 a 1887 vyplýva, že po celé toto obdobie bol poštmajstrom v Snine Imrich (Imré) Horváth a poštmajstrom v Papíne Ladislav (László) Durcsinszky. V Stakčíne sa v danom období vystriedali štyria poštmajstri – barón Ján (János) Salionze Frölich (1873), Július (Gyula) Polák (1875), Ján (János) Szabó (1879) a Edmund (Ödön) Rónai (1884, 1886 a 1887). V prípade obce Ubľa sa uvádzajú mená troch poštmajstrov – Anton (Antal) Chinorányi, ktorý pôsobil najprv v Ladomírove (1873) a neskôr pokračoval v Ubli (1875), Vojtech (Béla) Gerzanics (1879 a 1884) a Etelka Gáspárová (1886 a 1887). V Dlhom nad Cirochou pôsobili dvaja poštmajstri – Juraj (György) Schmotzer (1886) a Klement Szmrecsányi (1887). Vo Veľkej Poľane pôsobil Štefan (István) Szmrecsányi (1884, 1886 a 1887) a v Uliči na poste poštmajstra pôsobila Alžbeta (Erzsébet) Eőryová (1884, 1886 a 1887).
Počnúc rokom 1888 boli pravdepodobne vzhľadom k neustále narastajúcemu počtu poštových úradov mená poštmajstrov zo zoznamov vynechané. V období rokov 1888 až 1918 sa v záznamoch namiesto mien poštmajstrov pravidelne objavovali mená predstaviteľov okresnej správy – hlavného slúžiaceho úradníka (po maďarsky főszolgabiró – obdoba dnešného prednostu okresného úradu; fő – hlavný, szolga – sluha, biró – sudca), slúžiaceho úradníka, okresného lekára a cestného komisára. Išlo o najvýznamnejších a spoločensky najvyššie postavené osoby v okrese.
Do konca 19. storočia (v období od1888 do 1900) sa v zoznamoch uvádzajú dve mená hlavných slúžiacich úradníkov – Koloman (Kálmán) Izsépy (1888) a Eliáš (Elek) Kossuth (1889-1899). Na poste slúžneho úradníka sa v danom období vystriedalo viacero osôb – Ján (János) Payross (1888), Štefan (István) Mester (1889), František (Ferencz) Debreczenyi (1890-1892), Štefan (István) Horváth (1893-1897) a Štefan (István) Dobo (1898-1899). Okresným lekárom bol Dionýz (Dénes) Márton (1888-1899). Cestnými komisármi boli Rudolf (Rezső) Zaborovszky (1888-1894) a Wilhelm (Vilmos) Pilecki (1895-1899). V záznamoch z roku 1899 je Vilhelm (Vilmos) Pilecki uvádzaný jednak ako okresný cestný komisár a jednak ako komisár pre cesty v obci Starina. Popri jeho mene sa v danom roku objavuje taktiež meno Ján (János) Dely, ako meno komisára pre cesty v Snine. Od roku 1894 sa v zoznamoch začalo objavovať taktiež meno lesného správcu – v našom prípade to bol Kornel (Kornél) Csopey (1894-1899). V zoznamoch sa taktiež od roku 1888 uvádza rozdelenie okresu Snina na päť administratívnych obvodov (Kolonica, Papín, Snina, Starina, Ulič).
V súvislosti s menami uvádzanými v predošlých riadkoch sme na miestnom starom cintoríne objavili jeden zaujímavý náhrobok. V blízkom okolí Rhollovskej kaplnky boli v minulosti pochovávaní najvýznamnejší ľudia zo Sniny. Niekedy v 70. rokoch minulého storočia bola ponad kaplnku vybudovaná nová asfaltová cesta. V súvislosti s budovaním tento cesty skončilo niekoľko náhrobných kameňov starých hrobov v násype pod cestou. Fragmenty niekoľkých náhrobníkov sú pod cestou viditeľné dodnes.
Z jedného zachovalého náhrobného kameňa sa nám podarilo vyčítať:
Zaborovszky Rezső / meghalt 1893
meghalt = zomrel
Ide o náhrobný kameň niekdajšieho cestného komisára, ktorý ako informuje text na náhrobku, zomrel v roku 1893. V zoznamoch je jeho meno uvedené ešte aj v roku 1894, z čoho vyplýva, že údaje publikované v zoznamoch boli vyzbierané v priebehu predchádzajúceho roku.
Vie niekto, koľko zabudnutých svedectiev o histórii nášho mesta ešte ukrýva zem?
Autor článku: Mgr. Ján Bocan