Spomienka na Jaroslava Marcineka

Jaroslav Marcinek sa narodil 20. októbra 1931 v Lukove, okres Bardejov, do rodiny miestneho horára Jozefa Marcineka a Terézie Marcinekovej, rodenej Boreckej. Detstvo strávil v neďalekom Livove. Druhá svetová vojna do značnej miery ovplyvnila jeho detstvo. Pri vypuknutí vojny mal deväť rokov. Ako chlapec spolu so svojim starším bratom Jankom pomáhali s otcom-horárom partizánom. Jeho otec Jozef bol jeden z organizátorov a zakladateľov prvého Partizánskeho lazaretu, ktorý bol umiestnený v horách pri Livove. Bola to poľná nemocnica, ktorá poskytovala lekárske ošetrenie pre sovietskych partizánov, ktorí boli zranení v miestnych bojoch s nemeckou armádou. V spomienkach vedel často rozprávať, ako to bolo počas vojny. Ako im v zime nemeckí vojaci vypálili hájenku a ostalo im len to, čo mali na sebe a čo im dali ľudia v dedine. Ako nosili jedlo do poľného lazaretu. Z vojnového obdobia si do života zobral to, že si vážil ľudí okolo seba a všetko to, čo mal.

Jaroslav Marcinek (1931-2004).

Po vojne sa Jaroslav vyučil za automechanika a začal pracovať v opravárenskej dielni v Stakčíne. Už ako dieťa rád veci rozoberal a opravoval, bol zvedavý a tvorivý, takže práca v dielni ho bavila a čoskoro sa stal jej vedúcim. Potom pracoval v Lesopoľnohospodárskom závode v Uliči ako hlavný zásobovač. V roku 1953 ukončil diaľkové školenie fotografie v Prešove, čo bolo prvé školenie svojho typu na východnom Slovensku. Počas pobytu v Stakčíne pracoval aj ako premietač v kine. Medzitým sa oženil s Máriou Venceľovou a mali spolu tri deti. V roku 1965 sa rodina presťahovala do Sniny a tu sa u Jaroslava začali postupne stále viac prejavovať aj jeho ďalšie záujmy. V prvom rade to bolo fotografovanie a fotografická tvorba. Na svojich fotografiách zachytával prírodu, život ľudí v lesnom závode, v lesoch, pracovné aktivity s veľkými lesnými strojmi, život na dedinách v Uličskej doline, na svadbách, pohreboch a tak podobne.

Práca v lese objektívom Jaroslava Marcineka.

Fotografia ho zaujala natoľko, že sa stal členom Slovenského zväzu fotografov a spolu s pánom Ladislavom Noelom z Bratislavy pomáhal pri organizovaní fotografických školení v Humennom a v Snine. Rád navštevoval všetky podujatia, besedy a výstavy týkajúce sa fotografickej tvorby.

Fotografia z výstavy, do ktorej fotografiami prispel aj Jaroslav Marcinek.

Jaroslav Marcinek bol autorom prvej povojnovej pohľadnice Stakčína, ktorá bola oficiálne vydaná v prvej polovici 60. rokov a následne v období rokov 1964 až 1968 došlo k jej niekoľkým oficiálnym dotlačiam.

Vyobrazenie, ktoré bolo použité na pohľadnici.

Ďalšou jeho záľubou boli autá a karavany. Túto záľubu pre cestovanie premietol do toho, že sa stal spolu s rodinou členom Motoristického zväzu pri Telovýchovnej jednote Lokomotíva Košice a zúčastňoval sa rôznych turistických a mototuristických akcií po Slovensku a aj v Európe. Postupne pre mototuristiku nadchol aj ďalších známych a zamestnancov LPM Ulič a začiatkom 80-tych rokov sa stal zakladateľom Telovýchovnej jednoty LESY Ulič. Organizoval zrazy mototuristov a turistov v našom regióne, ktorých sa zúčastňovali účastníci z celého Slovenska. V mesiaci august to bol Zraz turistov v Uliči pod Ostrou a neskôr v Runine na Krivci, ktoré boli povestné dva a pol metra vysokou vatrou v sobotu večer a pečenými zemiakmi v pahrebe v nedeľu ráno. Jaroslav Marcinek bol taktiež spoluorganizátorom celoslovenského zrazu mototuristov na Sninských Rybníkoch.

Fotografia zo zrazu mototuristov.

Celú svoju pracovnú kariéru strávil v podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, odkiaľ v roku 1989 odišiel do dôchodku. Ani potom však neostal nečinný. Hneď, ako to bolo možné, začal súkromne podnikať a spolu so svojou najmladšou dcérou Henrietou a synom Branislavom založil rodinnú firmu Marcinek univerzál s. r. o., ktorá funguje dodnes. V rodinnej podnikateľskej tradícii pokračujú jeho deti.

Jaroslav Marcinek by sa dnes dožil 90 rokov. Odišiel však už 17. augusta 2004 vo veku nedožitých 74 rokov, no jeho činorodý duch v mieste jeho pôsobenia – v Snine a okolí zanechal svoje stopy dodnes.

Autorka článku: Jaroslava Marcineková

3 komentáre

  1. Akosi mi tie dátumy a roky nepasujú..??. … ak pán Jaroslav zomrel 20.10.2004 tak to bolo presne na 73-ie narodeniny…
    …? nedožitých 75..??

  2. Hoci som dedka nepoznal osobne. Mám po ňom niekoľko vecí ako napr. rozoberanie vecí. Doteraz rozoberám všetko čo môžem. A pačia sa mi jeho fotografie. Pači sa mi, že bol poľovníkom. 🙂

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.