Dňa 21. novembra 1914 sa postupujúcej ruskej 48. pešej divízii a hlavne jej 191. Largo-Kaguľskému pluku v Starine pokúsil postaviť na odpor 7. a 12. husársky pluk spolu s 29. peším plukom spoločnej armády. Vonku vládla treskúca zima. Len za tri dni (20. – 22. novembra 1914) prišiel 29. peší pluk vďaka omrzlinám o 50 vojakov. Kronika 12. husárskeho pluku prirovnáva ruský útok k pohybu parného valca. Na výšine nad cestou vedúcou zo Stariny do obce Dara došlo k urputným bojom a k fatálnej porážke najmä husárskych plukov. Rádom svätého Juraja IV. stupňa bol za vynikajúce zásluhy v bojoch pri Starine vyznamenaný ruský práporčík Kozincev. Husársky poručík barón Bánffy Jenő z 12. pluku sa pokúsil o prienik, s výkrikom na perách “dopredu!“ bol zasiahnutý viacerými strelami a svojím zraneniam na mieste podľahol. Bol narýchlo pochovaný priamo na bojisku. Po ústupe Rusov zo slovenských Karpát boli jeho telesné ostatky exhumované a prevezené na vojnový cintorín v Starine.
Vojnový cintorín v Starine sa nachádzal na severnom okraji obce na miernom návrší nad riekou Cirocha. Pozostával z 82 jednotlivých a 2 hromadných hrobov. V hornej časti cintorína sa nachádzal pomník s textovou tabuľou v slovenčine a ruštine. Tá bola na cintorín inštalovaná v dobe prvej Česko-Slovenskej republiky a nahradila tak pôvodnú tabuľu s maďarským textom: Pamiatke padlým 1914. Podobu cintorína navrhol známy uhorský architekt József Lamping. Podľa výskumu prešovského pamiatkara PaedDr. ThLic. Antona Lišku, PhD., bol návrh projektu cintorína v Starine preukázateľne uskutočnený v celom rozsahu a cintorín tak získal takú konečnú podobu, akú mu jeho architekt navrhol. Hroby boli usporiadané v polkruhu, na hroboch boli osadené betónové kríže, na cintorín sa vchádzalo murovanou oblúkovou bránou. Pomník sa v súčasnosti nachádza približne 7 metrov pod hladinou Vodnej nádrže Starina.
po druhej svetovej vojne.
Kvôli procesu výstavby Vodnej nádrže Starina boli telesné pozostatky 117 rakúsko-uhorských vojakov prevezené z obce Starina na vojnový cintorín číslo 2. v Stakčíne. Ten bol v tomto roku zrekonštruovaný a pôvodné betónové kríže nahradili nové pomníky. Pôvodne kríže boli použité na vytvorenie provizórneho oplotenia. Medzi hrobmi sa nachádza aj novozrekonštruovaný hrob poručíka Bánffyho.
V bojoch o Starinu padli dôstojníci: kapitán Szabó Miksa z Kistokaja, barón nadporučík Appel János, barón poručík Bánffy Jenö, barón práporčík Bohus István a práporčík Geldern Sándor – V mene uhorského vojaka a uhorského husára slávne šli príkladom, bojovali a na lúkach ako hrdinovia padli čestne pri obrane svojej vlasti a svojho kráľa. Stratili sme taktiež veľa husárov a poddôstojníkov. V bojoch pri Starine bolo 70% dôstojníkov a poddôstojníkov a 50% vojakov zabitých, zranených alebo zajatých…
Kronika 12. husárskeho pluku
V starých uhorských novinách sme narazili na krátky článok, v ktorom sa spomína exhumácia tela baróna Bánffyho. Článok obsahuje taktiež nesmierne vzácne fotografie z tohto smútočného aktu.
Smutná epizóda
Prinášame smutný pohľad na hrdinskú smrť husárskeho poručíka z dvanásteho pluku baróna Bánffy Jenő. Padol počas karpatských bojov na okraji Stariny v novembri 1914. Dedina bola svedkom jeho príbehu a keď sa Rusi vzdialili, v dedine kolovali o jeho hrdinskej smrti rôzne legendy. Vždy sa stáva, že dedina zasiahnutá bojmi žije svoj vlastný život aj naďalej. S volmi sa ide na pole, pluh sa schyľuje k zemi, lúka je pokosená, hus sa pasie: dedina nevie nič o víchrici, ktorá sa k nej blíži. Dedina je mocnejšia ako vojna, dedina berie vojnu na vedomie a žije ďalej svoj vlastný život. Keď sa k dedine priblíži bitka, dedina ju pozorne sleduje. Dedinčania zo Stariny dobre videli, aké boje sa odohrávajú na okraji obce. Z dediny bolo jasne vidieť, keď barón Bánffy Jenő padol na strmom svahu. Bol pochovaný a jeho hrob bol označený. Potom, čo Rusi ustúpili, bol hrob hrdinu husárskeho nadporučíka exhumovaný. Tri akty tejto smutnej epizódy sú zachytené na troch fotografiách. Hrdina je vložený do rakvy, je pochovaný a vojaci sa s ním čestne lúčia. Koľko takýchto scén sa dnes vo vojne odohralo, a koľko sa ešte odohrá ?
Noviny Az Érdekes Ujság, 27. jún 1915
Exhumácia telesných pozostatkov baróna Jenő Bánffyho.
Spolubojovníci prenášajú pozostatky na nové miesto odpočinku.
Husári sa pri novom hrobe lúčia s barónom Jenő Bánffym.
Vojna sa spája s rôznymi príbehmi z bojísk alebo zo zázemí. Pri prechádzaní starých novín sme v archíve natrafili ešte na jeden príbeh, v ktorom sa spomína barón Bánffy.
Mystický príbeh
Keď sa husári z Nagykikindy (Kikinda – mesto v Srbsku) vydávali do boja, bol medzi nimi aj barón Bánffy Jenő, ktorý hrdinsky zomrel. Ostal po ňom jeden krásny škótsky pastiersky pes menom „Dandy“. Pes sa začiatkom novembra dostal k lekárnikovi. Veľmi rýchlo sa spriatelil s celým okolím. Dňa 21. novembra o pol dvanástej navštívil istý honvédsky nadporučík lekárnika. Pes približne o dvanástej hodine začal neskutočne brechať. Lekárnik vbehol do svojej predajne, aby psa utíšil, ale ten už bol mŕtvy. Celá udalosť netrvala viac než pár sekúnd. Ako vyniesli telo psa, kuchárka – staršia nemecká pani vyslovila túto poznámku: Možno teraz padol jeho pán vo vojne a jeho verný spoločník pes to zacítil. A naozaj o pár dní k nám došla správa, že barón Bánffy Jenő padol.
Noviny Pesti Napló, 1. január 1915
Oveľa viac informácií týkajúcich sa bojov v okolí Stariny, ale aj Sniny v roku 1914 získate kúpou dvojice publikácií regionálneho charakteru (Mgr. Ján Bocan – Medzi troma hranicami: Fragmenty Svetovej vojny v Snine a okolí a Ing. Radovan Vrabeľ – Snina v časoch Veľkej vojny: Spomienky poľného kňaza Ireneja Kontratoviča), ktoré si môžete objednať na e-mailovej adrese retrospektiva.eu@gmail.com ako jeden set (obe publikácie spolu) za cenu 15 €.
Autor článku: Ing. Radovan Vrabeľ