Počas celého medzivojnového obdobia pôsobili v Snine celkovo iba traja okresní náčelníci. Zaujímavosťou je, že v priebehu roku 1936 sa všetci traja vystriedali v úrade. Po Júliusovi Durčinskom, ktorý v spomínanom roku odišiel do dôchodku, zaujal miesto okresného náčelníka Pavel Koričánsky, ktorý bol do Sniny preložený z Levíc. Vo funkcii zotrval len krátko. V tom istom roku bol poverený vedením okresného úradu v Kráľovskom Chlmci. Okresným náčelníkom sa po jeho odchode stal František Repčík z Michaloviec.
Napriek tomu, že Pavel Koričánsky pôsobil v úrade iba niekoľko mesiacov, stihol spísať a rozmnožiť leták informujúci o stave okresu Snina. A v akom stave sa nachádzal okres v roku 1936? Posúďte sami.
SNINSKÝ OKRES.
Nástin hospodárskych, sociálnych a kultúrnych pomerov.
Prečítate celé za 10 minút! Ak nemáte toľko času, ráčte čítať aspoň body 5, 9-12, čo vyžaduje len 5 minút.
1. Zemepisná poloha a osídlenie:
Okres sninský leží v najvýchodnejšom cípe zemi Slovenskej, na hraniciach Poľska a Podkarpatskej Rusi. Terén okresu je rozorvaný. Vody odtekajú z okresu štyrmi potokmi na západ do Laborca a na východ do Uhu. Štyridsaťdeväť obcí okresu leží pri sedemnástich potokoch. Rozloha okresu je 972 kilometrov štvorcových a má 32 814 obyvateľov. Na jeden kilometer štvorcový nepripadá ani tridsať obyvateľov, čo je menej, ako je polovica priemeru hustoty obyvateľstva na Slovensku. Rozlohou je na ôsmom mieste tejto zemi. Priemerná vzdialenosť jednej obce od sídla je 21,6 kilometra, to jest viac, než dvojnásobná, ako je priemerná v zemi Slovenskej.
2. Národnosť a náboženstvo:
Z obyvateľstva je 11388 národnosti československej, 19891 národnosti ruskej, dľa náboženstva 8117 rímskokatolíkov, 21252 gréckokatolíkov, 1413 izraelitov a 1989 pravoslávnych a iného vyznania.
3. Komunikácie:
V okrese je jediná železnica, ktorá spojuje len štyri obce. Autobusovej dopravy niet. Štátne a krajinské cesty sú dosť dobré, vicinálne však slabé a každá väčšia voda a trochu vyššia doprava ich skazí. Trinásť obcí nemá schodnej cesty.
4. Telefón:
Telefón je len v piatich obciach. Z ôsmych notárstiev šesť, z deviatich četníckych staníc šesť a všetky útvary finančnej stráže (pohraničnej) sú bez telefónu.
5. Verejná správa:
Jeden notariát má priemerne šesť obcí a jeho priemerný obvod rovná sa jednej tretine obvodu jedného priemerného okresu a polovice menšieho okresu. To isté platí o obvodoch četníckych staníc. V okrese niet berného úradu. Okres nemá okresného súdu a patrí k súdnemu okresu humenskému, čo je najväčším nedostatkom verejnej správy. To vyniká napríklad z porovnania so zemou Moravsko-Sliezkou, kde väčšina súdnych okresov má menej obyvateľov ako politický okres sninský a podľa rozlohy najväčší súdny okres tejto zemi nie je ani polovicou sninského politického okresu. Pri veľkých vzdialenostiach od sídla politického okresu situácia pre obyvateľstvo bola by aj vtedy nepriaznivá, keby v sídle okresu okresný súd bol. Tieto vzdialenosti sú v súdnych veciach pre väčšinu obcí o dvadsaťdva kilometrov predĺžené tým, že okresný súd je v Humennom. Na ceste do Humenného často stretávame úbožiakov a úbožiačky, ktorí pochodujú k súdu tam a späť až 154 kilometrov pri zemiakoch, kukuričnom, ovsenom a ešte horšom chlebe.
6. Lesníctvo a píly:
Z plochy okresu štyridsaťsedem percent je zalesnené, čo je neobyčajne vysoká lesnatosť. Z lesov osemdesiat percent je bukových. Iné porasty ako bukové sú celkom mladé, takže možno ťažiť len bukové drevo. Toto je však takmer bez ceny, lebo dáva najviac dvadsať percent úžitkového dreva a pri tom zbytok, palivové drevo, nemá odbytu. Tak celé lesné hospodárstvo je extenzívne a pasívne. Dve veľké píly v Snine a Stakčíne, ktoré stále zamestnávali na píle stoštyridsať až stoosemdesiat a v lesoch na šesťsto robotníkov, od roku 1932 nie sú v prevádzke. V okrese ostala len jediná menšia píla vo Zvale, čo je tým horšie, lebo v okrese niet žiadneho iného priemyslu. Aby hospodárstvo v bukových lesoch bolo aktívne, treba okrem odbytových možností nielen zrušiť zákonné obmedzenia riadnej ťažby, ale neobmedzene povoľovať aj ťažby mimoriadne. Pri tom samozrejme by bolo žiadať na majiteľoch bukových lesov, aby vyťažené bukové drevo z väčšej čiastky nahradzovali cennejšími drevinami. Bukové lesy sú pliagou východu a dôležitou príčinou nesmiernej chudoby.
7. Poľné hospodárstvo a dobytkárstvo:
Poľné hospodárstvo a hlavne dobytkárstvo je najdôležitejším zdrojom výživy obyvateľstva. Tento zdroj by však nestačil ani vtedy, keby bol racionálne využívaný. Obyvateľstvo na tomto poli je úplne zaostalé. O racionálnej úprave pastvísk a o správnom chove dobytka nemá ani pojmu a pre nedostatok školského vzdelania sotva je schopné vnímať akýkoľvek pokrok. Tak obrábané pole a dobytok vyzerajú veľmi biedne a sotva dávajú tretinu osohu, ktorý by dávať mohli.
8. Výžinky a vysťahovalectvo:
Veľmi podstatnou zložkou výživy obyvateľstva bolo výžinkárstvo a vysťahovalectvo. Výžinky, to jest naturálne mzdy za žatvu a pri iných poľnohospodárskych sezónnych prácach, sú v posledných rokoch obmedzené na malý zlomok bývalých príjmov. Vysťahovalectvo ustalo, čo z hľadiska výživy obyvateľstva je nepriaznivá okolnosť, keďže natalita obyvateľstva je veľmi vysoká a jen za rok 1935 narodilo sa v okrese o 647 ľudí viac, ako zomrelo. Teda prirodzený vzrast obyvateľstva rovná sa jednej desatine prirodzeného vzrastu obyvateľstva v celej zemi Českej. Potom niet sa čo diviť, že počet nezamestnaných býva v zime 2200. Ovšem väčšina roľníkov stráda tak, ako nezamestnaní.
9. Životná úroveň a hygiena:
Za týchto okolností životná úroveň obyvateľstva je neuveriteľne nízka. Hlavnou jeho potravou sú zemiaky a fazuľa. Veľká väčšina obyvateľstva užíva chlieb kukuričný a ovsený, v značnej časti roka nedostáva sa mu ani toho a pečie si chlieb z ručne rozomletých semien prosa, boru a tatárky. Pšeničný chlieb si popraje len na Veľkú noc, nájdu sa chudáci, ktorí ani vtedy ho nemajú. Zásoby potravín dochádzajú koncom zimy – začiatkom jari a potom menšie-väčšie množstvo rodín stráda hladom. Byty sú zlé. Stačí spomenúť, že asi desať percent obyvateľstva býva spolu s dobytkom. Asi tridsať percent obyvateľstva má svrab a aspoň taká časť je zavšivená. Vo východnej časti okresu sú časté vole a kretenizmus. Pri liečení nemocí obyvateľstvo riadi sa mnohými tmavými bludmi – verí v porobenie, na pľúcne choroby užíva hnojovku a moč, na rany kladie pavučinu, lístie a tak ďalej.
10. Pasívnosť samosprávy:
Strašná chudoba obyvateľstva výrazne javí sa vo financiách samosprávnych zväzkov. Podľa štatistickej ročenky ČSR-1934, strana 298 a podľa príručky hospodárskej štatistiky Slovenska strana 170 až 171, prirážková základňa na jedného obyvateľa bola v roku 1930 v zemi Českej 35 korún, Slovenskej 17 korún, Podkarpatoruskej 7 korún a v okrese sninskom 2,7 koruny, teda nie ani polovica najchudobnejšej zeme Podkarpatoruskej. Tak nízkej prírastkovej základne niet nikde. Okres sninský je najchudobnejším okresom republiky. Výnos obecných prirážok všetkých štyridsiatich deviatich obcí s tridsaťtritisíc obyvateľmi v roku 1935 bol púhych stopäťdesiattisíc korún. Všetky obce a okres sú odkázané na vyrovnávací fond, ktorý dáva bez zreteľu na tunajšiu strašnú chudobu tak malé prídely, že nie sú v stave ani svoje najnutnejšie potreby kryť a neustále sú exekvované. Potom pravda o nejakej investičnej činnosti autonómnych zväzkov nedá sa hovoriť.
11. Ľudové školstvo:
Ľudové školstvo je najboľavejšou ranou okresu. Podľa zákona pre sedemtisíc šesťstodvadsať detí malo by byť 161 učiteľov a je ich 109, z toho 27 nekvalifikovaných, takže treba 79 nových učiteľov. Malo by byť 161 učební, je ich 85, z toho 38 v prabiednom stave. Treba vystavať stoštrnásť učební. Pravý obraz hrozne zanedbaného ľudového školstva poznáme ešte viac z niektorých podrobností. V devätnástich triedach učiteľ „učí“ 85 až 120 detí, sú prípady, že v jednej triede učí jeden učiteľ 181 a v druhej triede jeden učiteľ 213 detí. Tak zaškolené deti sú vlastne nezaškolené a je ich 2379. V siedmych obciach pre 769 detí vôbec niet ani učiteľa, v piatich obciach ani školy. Väčšina škôl postráda najelementárnejšie učebné pomôcky, sú bez mapy republiky a majú z novín vystrihnutý obraz prezidenta republiky. Šlabikárov a iných učebníc je len nepatrný počet, v mnohých triedach pre 80 detí v ôsmych ročníkov je len päť šlabikárov a tri čítanky. Na obce sa nalieha, aby stavali učebne a zriaďovali triedy a zabúda sa na to, že pri ich úžasnej chudobe je to nemožné. Povinnosť obcí ku stavbe škôl je v okrese prázdnou právnou fikciou. Od prevratu na vzdor spústy spisov vystavilo sa len päť učební, to jest o mnoho menej, než vyžaduje udržanie len dnešného počtu učební. Tak po stránke stavebnej, už beztak mizerné školstvo ešte upadá. Treba podotknúť, že príšerný stav ľudového školstva v susedných okresoch nemá podoby, lebo pokiaľ v okrese sninskom treba vystaviť 70 percent zákonom podpísaného počtu učební, v medzilaboreckom len 40 a vo veľko-berezňanskom len 20 percent.
12. Zúfalý stav ľudového školstva príčinou úpadku okresu:
Zúfalý stav ľudového školstva je hlavnou príčinou všetkého zla, v prvom rade ohromnej kultúrnej zaostalosti obyvateľstva. Ľud je vystavený koristníkom, keď dôjde k peniazom, ľahko prepadne alkoholizmu, holduje tmavým bludom, je sotva spôsobilý k akémukoľvek pokroku, osvetová činnosť je takmer nemožná, pre potreby verejnej správy nemá vôbec porozumenie. V poľnohospodárstve používa metódy priečiace sa zdravému rozumu. Je lenivý špinavý a z veľkej časti zavšivený. Táto kultúrna zaostalosť má za následok zcela nedostatočné využitie zemedelských zdrojov výživy a chudobu, ktorej ďalšími následkami sú strašne nízka životná úroveň a trvalý úpadok zväzkov samosprávy. Takto ku škode ľudu a škode vlasti prichádzajú na zmar duševné a materiálne hodnoty, ktoré v základe dobrý a inteligentný ľud má alebo by mohol mať.
V Snine, 10. apríla 1936
Pôvodný leták obsahoval sedem na stroji napísaných strán, ktoré boli v hornej časti spojené kancelárskou spinkou. Miestni pamätníci informujú o tom, že tento leták nechal Pavel Koričanský rozdávať obyvateľom Prahy na Václavskom námestí, aby si dokázali lepšie uvedomiť a porovnať rozdiely v jednotlivých regiónoch Česko-Slovenskej republiky. O tom, či sa okresnému náčelníkovi zámer vydaril sa nám žiaľ nepodarilo získať žiadne bližšie informácie. Uvedený text je potrebné čítať s určitou toleranciou, i keď faktom ostáva, že chudoba v okrese Snina bola v období medzi dvoma vojnami povestná.
Autor príspevku: Mgr. Ján Bocan