Kelti sú historicky prvým doloženým národom žijúcim na území dnešného Slovenska. Etnikum s jednotným jazykom, kultúrou a náboženstvom, ktoré však nikdy nevytvorilo jednotný štát. Disponovali dobre vyvinutou vrstvou obchodníkov, vďaka ktorej aj na Slovensku existoval rozvinutý tranzitný a diaľkový obchod. Jeho dôkazom sú nálezy keltských strieborných a zriedkavejšie zlatých mincí.
Zo začiatku druhého storočia pred našim letopočtom pochádza depot keltských mincí objavený v obci Ptičie v okrese Humenné. Ide o významný objav v rámci východného Slovenska. Mince v Ptičom sú pravdepodobne keltskými napodobeninami macedónskych mincí – tetradrachiem Filipa II. Kópie macedónskych mincí však vyrábali aj Dáci. Na našom území máme zastúpený ako keltský, tak aj dácky element, nie je preto vylúčené, že by nález mohol pôvodne patriť aj príslušníkom dáckeho obyvateľstva. Aj kvôli tomu sa označuje slovným spojením keltsko-dácky mincový nález. Hospodársko-spoločenské centrum disponujúce dielňou určenou na razbu mincí sa mohlo nachádzať v širšej oblasti s keltsko-dáckym osídlením, teda na území dnešného severného a východného Rumunska, východného Maďarska, Zakarpatskej časti Ukrajiny a východného Slovenska.
Dákovia boli výbojným národom a Dácia historickým územím starovekého Ríma. Nachádzala sa približne na území dnešného Rumunska. Zhruba v druhej polovici 1. storočia je pozorovateľná dácka okupácia južných častí územia dnešného Slovenska, počas ktorej bola časť Keltov zatlačená do horských oblastí. Na západnom Slovensku bolo dáckym centrom mesto Nitra a na východe Slovenska výrobné a správne stredisko Zemplín.
Okres Snina je po stránke zdokumentovaných archeologických nálezov v podstate jedným z najchudobnejších okresov v regióne. V obci Ruská Volová bolo pri stavbe rodinného domu objavených niekoľko bronzových náramkov a ich fragmentov z mladšej doby bronzovej, pri výstavbe cesty v blízkosti Stakčína bola objavená bronzová sekerka pochádzajúca z obdobia neskorej doby bronzovej. V katastri obce Ubľa boli v minulosti objavené črepy hrubostenných nádob, ktoré je možné zaradiť do obdobia neolitu, čiže mladšej doby kamennej. Literatúra spomína aj obec Ulič, ako miesto nálezu zlatého drôtu z doby bronzovej. Pri búraní rodinného domu v obci Starina, ktorá v súčasnosti leží pod vodnou hladinou rovnomenného vodného diela, bola objavená zdobená bronzová sekerka datovaná do neskorej doby bronzovej. Toto je v skratke väčšina archeologických nálezov pochádzajúcich z územia okresu Snina, spomínaných v staršej odbornej literatúre.
Každý archeologický nález je potrebné nahlásiť pamiatkovému úradu. Z pohľadu pamiatkárov je asi najdôležitejším údajom presné miesto nálezu. Samotný nález ohodnotí znalec a nálezcovi môže byť za dodržania stanovených podmienok vyplatené nálezné. Veľmi ma teší, že medzi poctivých nálezcov patrí človek, ktorého poznám osobne – Igor Cucko zo Sniny, ktorý pri prechádzke lesom pri zbere húb ešte v roku 2014 v blízkosti vodného diela Starina objavil železný predmet, nález ktorého patričným spôsobom nahlásil. Viac o nájdenom predmete informuje správa, ktorú vyhotovil Mgr. Ján Haruštiak a v ktorej uvádza, že ide o železnú sekerku pochádzajúcu zo staršej doby železnej – doby halštatskej. Tento typ sekery býva označovaný ako bojový. Doba halštatská je označenie používané pre obdobie, počas ktorého sa v strednej Európe objavili Kelti a začalo spracovávať železo. Datuje sa zhruba od siedmeho do polovice piateho storočia pred naším letopočtom. V mieste nálezu mohli v minulosti pôsobiť príslušníci rôznych národov, ktoré tu medzi sebou mohli zvádzať teritoriálne boje, preto je potvrdenie pôvodu objavenej sekerky veľmi nejednoznačné. Taktiež je otázne, či predstavitelia niektorého starovekého národa územie okresu reálne obývali (čo je síce málo pravdepodobné) alebo ním iba prechádzali (čo je omnoho pravdepodobnejšie).
Igor Cucko na mieste nálezu.
Detailná fotografia nálezu.
Na vynárajúce sa otázky snáď dokážu uspokojivo zodpovedať až správy k ďalším, doposiaľ neobjaveným alebo nezdokumentovaným nálezom, ktoré v budúcnosti rozšíria povedomie aj o tejto, v súčasnosti neveľmi prebádanej histórii Sniny a jej okolia.
Autor textu: Mgr. Ján Bocan