Retrospektíva

Prvá svetová vojna – konflikt, ktorý i po vyše sto rokoch neustále vzbudzuje pozornosť mnohých bádateľov, historikov, pamiatkarov a vedeckých pracovníkov. Vyhľadávaniu, študovaniu, zbieraniu a prezentovaniu historických materiálov z obdobia Svetovej vojny sa na prevažne odbornej úrovni venujú rôzne inštitúcie ako napríklad archívy, knižnice, či múzeá, rôzne kluby vojenskej histórie alebo kluby zberateľov. Zásadnou otázkou pri vytváraní kolekcie s tematikou Svetovej vojny je stanovenie si určitého, nielen finančného a priestorového, ale i morálneho rámca budovania zbierky.

Povrch terénu a v zemi nájdené artefakty dokážu veľa napovedať o v minulosti prebiehajúcom konflikte, presunoch, či zásobovaní jednotiek. V lokalitách, kde sa počas Svetovej vojny uskutočnili ťažké boje, bolo ešte donedávna možné priamo voľným okom objaviť rozhádzané nábojnice, prvky vojenského výstroja, či vojnovej techniky. Artefakty z čias prvej svetovej vojny sa dostali do pozornosti zberateľov najmä s rozvojom spočiatku legálneho detektorizmu. Záujem o poznávanie Svetovej vojny na základe hmatateľných artefaktov síce utešene vzrastal, ale za cenu, neodbornou činnosťou hľadačov znehodnotených, za iných okolností významných lokalít a cenných nálezísk. Majitelia detektorov v horlivosti ukojiť svoju zvedavosť a v snahe ukoristiť čo najcennejšie v zemi ukryté artefakty, sa neraz nezastavili naozaj pred ničím. Zdevastované vojenské cintoríny a samostatné hrobové miesta sú toho žiarivým príkladom.

Neberúc do úvahy religiózne hľadisko, ktoré hovorí o možných väzbách duše mŕtveho vojaka na súčiastku, ktorá bola v minulosti súčasťou jeho výstroje, zbieranie predmetov osobného charakteru po vojakoch, ktorých životy vyhasli na bojisku, je možné vnímať i ako vcelku bizarnú záležitosť. Nie je vylúčené, že zberateľstvo militárií rôzneho druhu, napríklad častç výstroje a zbraní, odznakov a vyznamenaní, i predmetov každodennej potreby po padlých vojakoch môže senzitívnejšie povahy zberateľov rôznym spôsobom ovplyvňovať po duševnej a duchovnej stránke. Z tohto titulu by bolo možno najvhodnejším riešením orientovať zberateľský záujem o artefakty Svetovej vojny na materiály listinného charakteru. V drvivej väčšine prípadov bývajú za mimoriadne cenné považované materiály pochádzajúce z malých obcí, prípadne odľahlejších chudobných regiónov. Najmä materiály pochádzajúce z miest a obcí severovýchodného Slovenska, ktoré sa v rokoch 1914 a 1915 stali dejiskom priamych bojov, dokážu neraz prekonať predstavy a požiadavky i tých najnáročnejších zberateľov.

Z obrazových materiálov Svetovej vojny sa v súčasnosti veľkej popularite teší zberateľstvo oficiálne vydaných samostatne stojacich, prípadne číslovaných sérií pohľadníc. Pre oficiálne vydané pohľadnice disponujúce menami autorov použitých záberov, prípadne inými vydavateľskými údajmi je príznačné, že boli vydávané spravidla vo väčších nákladoch. V prípadoch mimoriadnych záberov boli realizované i dotlače. Ďalším, oveľa zaujímavejším, no čo sa týka výskytu omnoho raritnejším druhom obrazového materiálu je reálna fotografia. Najčastejšie ide o fotografiu pohľadnicového formátu obsahujúcu predznačené linky na rubovej strane, čo mnohých zberateľov zvádza k používaniu termínu „fotopohľadnica“. V dobe Veľkej vojny išlo o určitý štandard, kedy majiteľ fotografie nadobudol možnosť snímku odoslať podobne ako bežnú pohľadnicu. A v mnohých prípadoch k tomu aj reálne dochádzalo. Pohľadnice a reálne fotografie sa tak paralelne stávali i nositeľmi správ, pri čítaní ktorých je možné neraz natrafiť na veľmi podnetné poznatky. Fotoaparáty v rukách niekoho iného ako vyškoleného fotografa neboli v dobe Svetovej vojny považované za štandardnú záležitosť. Reálnych fotografií vojakov, zachytených pri výkone služby, pochádzajúcich z územia okresu Snina, je asi ako šafranu.

Do ďalšej skupiny zaujímavých listinných materiálov z obdobia Svetovej vojny by sme mohli zaradiť napríklad korešpondenčné lístky, prípadne iné, poštovou pečiatkou označené dokumenty. Pri zberateľstve tohto typu materiálov býva z pohľadu poštovej histórie popri použitom type tlačiva rozhodujúci najmä odtlačok použitej poštovej pečiatky. Z pohľadu odovzdávanej informácie je asi najzaujímavejší text správy, no zanedbateľnými nie sú ani údaje o jej odosielateľovi, respektíve adresátovi. Medzi záležitosti, ktoré ani v súčasnej dobe nie sú spoľahlivo zmapované, patria odtlačky pečiatok poľných pôšt, ktoré hovoria o pohybe jednotiek, respektíve o presnom mieste, kde sa určitá jednotka v danej chvíli nachádzala. Zberateľ pri troche šťastia môže natrafiť na podpisy, prípadne odtlačky osobných pečiatok, či pečatidiel slávnych veliteľov alebo významných osobností vojnového života.

Za menej veselú záležitosť spätú s obdobím Svetovej vojny sú považované kondolenčné lístky odosielané rodinám padlých vojakov. I tie často bývajú predmetom zberateľských ambícií. Neraz sa stretávame s celými zbierkami týchto artefaktov, i keď v drvivej väčšine prípadov pochádzajú až z obdobia druhej svetovej vojny. Z času na čas sa však medzi smútočnými oznámeniami objavujú aj také, ktoré sa týkajú osudov vojakov Svetovej vojny, ktorí padli na nejakom odľahlom, bezvýznamnom mieste. V prípade, že tieto oznámenia obsahujú meno a podobizeň vojaka a uvádzajú presné miesto smrti, ide o cenné dokumenty vojnovej histórie, na základe ktorých dokážeme k menu padlého vojaka priradiť jeho tvár.

Dnes pomerne veľké množstvá zberateľských materiálov, popisovaných v predchádzajúcich riadkoch, kolujú medzi zberateľmi a nadšencami obdobia Svetovej vojny. V mnohých prípadoch ide o hŕby „starého papiera“ ponúkané na rôznych burzách a zberateľských stretnutiach čakajúce na ruky šťastlivca, ktorý v nich dokáže objavovať „stratené poklady“.

Tento a ďalšie zaujímavé texty z obdobia prvej svetovej vojny v okrese Snina nájdete na stranách dvojice nedávno vydaných publikácií regionálneho charakteru (Mgr. Ján Bocan – Medzi troma hranicami: Fragmenty Svetovej vojny v Snine a okolí a Ing. Radovan Vrabeľ – Snina v časoch Veľkej vojny: Spomienky poľného kňaza Ireneja Kontratoviča), ktoré si môžete objednať na e-mailovej adrese retrospektiva.eu@gmail.com ako jeden set (obe publikácie) za cenu 15 €.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan