Ak máte chuť vyraziť na nenáročnú turistiku v blízkosti Sniny, nezabudnite navštíviť okolie vodnej nádrže Starina. Starinu je možné považovať za najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe. Nachádza sa v katastri obce Stakčín, na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch, na území Národného parku Poloniny. Bola vybudovaná v rokoch 1981 až 1988 pre zásobovanie regiónu východného Slovenska (najmä Prešova a Košíc) pitnou vodou. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie siedmych rusínskych obcí (Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana a Zvala) z dôvodu vytvorenia ochranného pásma zdroja pitnej vody.
Autom sa dostaneme až na vrchol kopca, ktorý sa nachádza niekoľko desiatok metrov povyše priehrady vodnej nádrže Starina. Po pravej strane sa nachádza neveľké odpočívadlo, kde je možné auto odstaviť. Niekoľko krokov nad odpočívadlom sa lesným chodníkom dostaneme k studničke, kde sa môžeme osviežiť priezračne čistou vodou.
Na opačnej strane cesty sa nachádza autobusová zastávka a poniže nej cesta, ktorou by sa malo dať dostať až k brehom Stariny. Cesta je zabezpečená závorou a prakticky celý tento priestor sa nachádza v ochrannom pásme vodárenského zdroja prvého stupňa, čiže približovať k vode by sme sa nemali.
Na rovnakej strane cesty stoja aj dve informačné tabule, z ktorých vyčítame základné informácie o vodárenskej nádrži Starina, Národnom parku, či Parku tmavej oblohy Poloniny.
Cez cestu oproti autobusovej zastávke sa nachádza lesný chodník vedúci k drevenej vyhliadkovej vežičke, z ktorej je vidieť hrádzu a časť hladiny vodnej nádrže.
V blízkosti vyhliadkovej vežičky sa nachádzajú betónové útvary – takzvané nivelačné body. Nivelácia predstavuje postup pri vytyčovaní vodorovnej roviny a merania výškových rozdielov v teréne. Nivelačný bod je geodetický bod slúžiaci ako vzťažný bod pre výškové merania. Jednotlivé body vytvárajú nivelačnú sieť, takže keby sme veľmi chceli, takýchto betónových stĺpikov by sme v blízkom okolí ešte niekoľko našli.
Pokiaľ nás pohľad na Starinu neuspokojil, nasadneme do auta a ešte niekoľko zákrut pokračujeme popri vodnej nádrži. Keď sa na výlet vydáme v jeseni alebo v zime, na ľavej strane cesty objavíme farebne odlišný lesný porast v tvare písmen „J“ a „H“. Tento pozoruhodný úkaz vznikol ešte počas výsadby stromčekov, ktorú mal na starosti mladý lesník Ján Husťák. Lesné robotníčky mali v danej lokalite vysadiť pásy smrekovcov opadavých (ľudovo červený smrek). Ženy k vysadeným pásom dorobili háčik a pomlčku, čím vytvorili iniciály svojho šéfa. Zo strany robotníčok išlo o žart.
Naďalej pozorne sledujeme ľavú stranu cesty, až kým nenatrafíme na odbočku s turistickým smerovníkom Klubu slovenských turistov (Nad Brezoveckou zátokou / 380 m). Na tomto mieste odbočíme a zaparkujeme. Cesta je zabezpečená závorou, za ktorú sa dostaneme jedine pešo. Na vrchol kopca Gazdoráň, kde smerujú naše kroky, je to od turistického smerovníka približne 40 minút chôdze.
Spočiatku kráčame asfaltovou cestou. Po pravej strane cesty sa nachádzajú odkryté flyšové zrazy, na ktorých je možné pozorovať jednotlivé pieskovcové a ílovcové vrstvy. Asfaltovú cestu po chvíli vystrieda klasická lesná cesta.
V teréne sa prakticky nie je kam zatúlať ani stratiť, no pre istotu sledujeme červenú turistickú značku.
Z lesa sa po čase dostaneme na rozľahlú lúku, na okraji ktorej objavíme tabuľu so základnými informáciami o prírodnej rezervácii Gazdoráň. Ide o chránené územie s rozlohou 17,3 hektára vyhlásené v roku 1993. Na území rezervácie platí štvrtý stupeň ochrany. Neveľký kúsok cesty od tabule sa v podobe nízkeho betónového stĺpika nachádza geodetický bod.
Iba medzi rečou, poznáte LEGENDÁRIUM? Ide o projekt určený na podporu cestovného ruchu v Prešovskom kraji. Turista má za úlohu navštíviť niekoľko zaujímavých lokalít v kraji, pričom v určených lokalitách môže získať samolepku, ktorú je potrebné vlepiť do brožúry, ktorá je na tento účel určená. Brožúra obsahuje bližšie informácie o určených lokalitách a turista sa k nej dostane bezplatne vo väčšine turistických informačných stredísk na území Prešovského kraja. Okrem samolepiek sa zbierajú aj pečiatky. Konkrétne v okrese Snina je pečiatky možné získať v Mini Zoo v Snine, v Turistickom informačnom centre na Sninských rybníkoch, v Sninskom kaštieli a v Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Samolepku je možné získať práve na Gazdoráni. Hore na stráni, ktorou prechádza úzky chodník sa nachádza kríž a pri ňom drevené sedenie s ohniskom.
V blízkosti kríža je ukrytá schránka s číselným zámkom obsahujúca samolepky s vyobrazením Medovej Žofie, ktorá žila v Novej Sedlici, živila sa chovom včiel a jej med bol obľúbený na území celej bývalej republiky.
Či už od spomínaného kríža, či priamo cestou od geodetického bodu, sa dostaneme k ďalšiemu turistickému smerovníku (Gazdoráň / 511 m), ktorý nás informuje, že ešte päť minút chôdze nás delí od očakávanej vyhliadky.
Z tohto miesta si už len užívame výhľady na celé čarokrásne okolie Stariny.
K autu sa dostaneme rovnakou trasou a v prípade, že chcete v blízkosti navštíviť ešte nejaké zaujímavé miesta, odporúčame navštíviť priesmyk Dara, kde sa po oboch stranách cesty nachádza odkrytý flyšový zraz, ktorý je treťohorným obrazom dna historického oceánu. Medzi jednotlivými pieskovcovými a ílovcovými sedimentmi, ktoré pôvodne vznikli v hlbokomorskom prostredí, je údajne možné objaviť skameneliny drobných morských živočíchov. Tmavo sfarbené sedimenty sú príznačné vysokým obsahom uhlíka. O karpatskom flyši sa dočítate aj na dvojici informačných tabúľ nachádzajúcich sa pod zrazom, hneď vedľa odpočívadla. Nad zrazom sa nachádza turistický smerovník (Barankovec, sedlo / 483 m) a červenou farbou označený turistický chodník vedúci ponad popisovanú geologickú lokalitu taktiež na Gazdoráň.
Cestou zo Stariny sa pred odbočkou na obec Jalová nachádza Beskydský pantheón – symbolický cintorín významných osobností, ktoré sa v regióne narodili, prípadne tu istý čas pôsobili a zanechali tu po sebe nezmazateľnú stopu.
Nájdeme tu kamene s menami a informačné tabule s informáciami o týchto osobnostiach:
- Alexander Duchnovič (1803 – 1865), gréckokatolícky kňaz a národný buditeľ.
- Fedor Hlavatý, narodený koncom 15. storočia, veliteľ zbojníckej družiny.
- Igumen Ignatij (1899 – 1976), kňaz, misionár a mních.
- Egon Ervin Kisch (1885 – 1948), vojnový reportér.
- Jurko Kolinčák (1909 – 1984), básnik, spevák, zberateľ národného umenia.
- Peter Lodij (1764 – 1829), právnik, pedagóg a filozof.
- Ladislav Mňačko (1919 – 1994), novinár a spisovateľ.
- Michal Pustaj (1858 – 1944), talentovaný ľudový rozprávač.
O každej z uvedených osobností by bolo možné napísať samostatnú stať, ale bolo by to už nad rámec daného príspevku. Aj tých osobností by sa určite našlo oveľa viac, osobne mi medzi nimi chýbajú tunajší literáti ako napríklad Gejza Petraševič (1871 – 1908) alebo Irenej Kontratovič (1881 – 1957). Z textu informačnej tabule vyplýva, že v budúcnosti sa plánuje zoznam osobností priebežne dopĺňať, takže možno v dohľadnej dobe nejaké nové mená v pantheóne skutočne pribudnú.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan