Letné prázdniny sa pomaly, ale nezadržateľne chýlia ku koncu. Aj posledné augustové týždne možno prežiť naplno aj bez toho, aby sme opustili sninský okres. Ak máte radi turistiku, máme pre Vás tip na zaujímavý výlet, ktorý je možné absolvovať s celou rodinou. Naše kroky budú smerovať do obce Osadné.
Obec leží v severnom okraji Laboreckej vrchoviny, v hornej časti doliny Udavy, v nadmorskej výške 385 metrov. Do roku 1948 mala táto obec názov Telepovce. Kataster Osadného je súčasťou Národného parku Poloniny a Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. V katastrálnom území obce Osadné a priľahlej obce Hostovice sa nachádza Prírodná rezervácia Udava. Rezervácia o rozlohe 52,09 hektára bola vyhlásená s cieľom ochrany prirodzených spoločenstiev jedľových bučín ešte v roku 1982. V roku 2005 bola na návrh členov Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk v rámci zachovania lesa a zníženia odtoku vody z krajiny rozšírená a jej súčasná rozloha je 391,8 hektára. Ide o vzácny a zachovalý ekosystém s rozmanitými prírodnými podmienkami s výskytom pôvodných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. V roku 2007 sa toto územie stalo súčasťou svetového prírodného dedičstva – Karpatských bukových pralesov.
Parkovať je možné pri Domove sociálnych služieb, ktorý sa nachádza na hornom konci obce. Asfaltovou lesnou cestou lemovanou z ľavej strany prevažne lesom a z pravej strany lúkami, na ktorých sa pasie hovädzí dobytok, budeme kráčať iba niekoľko minút. Vzápätí natrafíme na drevený prístrešok ukrývajúci prameň metánovej sírovodíkovej vody nátriumbikarbonátového typu. Po niekoľkých minútach chôdze objavíme na lúke po ľavej strane drevenú chatu v správe Poľovníckeho združenia Osoj-Osadné. Lúky po pravej strane sú prakticky po celej svojej dĺžke zabezpečené elektrickým ohradníkom, ktorého sa neodporúčame dotýkať. Po pravej strane natrafíme na tabuľu informujúcu o dobe rozkladu jednotlivých typov odpadkov a po niekoľkých desiatkach metrov objavíme akúsi betónovú pivnicu obrastenú miestnou flórou. Po niekoľkých stovkách metrov chôdze po ceste z oboch strán obklopenej lesom sa ocitneme na lúke s drevenou chatkou v správe Lesov Slovenskej republiky. Asfalt na ceste sa mení na štrk a my stále vykračujeme ďalej naproti novým zážitkom. Po niekoľkých minútach chôdze na pravej strane cesty objavíme vkusne upravenú studničku. Osviežime sa priezračnou vodou a pomaly sa dostávame až k hranici Prírodnej rezervácie Udava.
Prechádzame popri tabuli informujúcej o zákaze zakladania ohňa, trhania rastlín, chytania živočíchov a vyhadzovania odpadkov. Taktiež sa dozvedáme, že sa nachádzame na území s výskytom medveďa. A čo je potrebné spraviť pri stretnutí s medveďom? Neodporúča sa gestikulovať a robiť prudké pohyby, je potrebné sa vyhnúť priamemu očnému kontaktu a v tichosti pomaly ustupovať. Veríme však, že tieto rady nebudete musieť aplikovať v praxi. Štrkom vysypanou lesnou cestou pokračujeme až k stanovišťu určenému k nabíjaniu elektrických bicyklov, za ktorým nasleduje závora. Za ňou pokračuje už iba klasický turistický chodník označený bielo-žltou turistickou značkou. Z turistického smerovníka v lokalite Diakov (518 metrov) sa dozvedáme, že do Osadného by sme sa vrátili za jednu hodinu a päť minút a na Balnicu, kam aktuálne smerujú naše kroky, ostáva ešte štyridsať minút chôdze.
Po niekoľkých minútach sa dostaneme k prahu Medzinárodného lesníckeho náučného chodníka Udava-Solinka. Samotný náučný chodník je dlhý 2200 metrov a obsahuje celkovo desať zastavení. Každé zastavenie je reprezentované informačnou tabuľou. V teréne sa nachádzajú taktiež menšie tabuľky označujúce typické druhy drevín. Počas putovania sa stretneme s majestátnym bukom, jedľou, smrekom, či smrekovcom, natrafíme aj na brezu, javor, jaseň, či dokonca aj na čerešňu. Najstarší lesný porast na území Prírodnej rezervácie Udava má vyše 155 rokov. Žije tu 26 druhov cicavcov a 75 druhov vtákov. Medzi veľkých dravcov patrí medveď, vlk, rys alebo vydra. Z veľkých kopytníkov tu možno natrafiť na jeleňa, srnca, diviaka, či dokonca na losa, či zubra. Z dravých vtákov je tu možné zazrieť napríklad niekoľko druhov orlov, sov, či ďatľov. Obojživelníky tu nachádzajú zastúpenie v podobe salamandier, niekoľkých druhov mlokov a žiab, z plazov sa tu okrem vretenice môžeme stretnúť aj s niekoľkými druhmi užoviek a jašteríc.
Miestami budeme prechádzať lesným porastom, ktorému po dlhé stovky rokov dominujú jedle. Naša cesta povedie aj miestami, kde riečky Udava a Solinka už stáročia vzájomne súperia o vodu v korytách a budeme kráčať i miestami, kade sa v minulosti tiahla slovensko-poľská hranica. Účelových úprav hraníc medzi Slovenskom (respektíve Československom) a okolitými štátmi prebehlo v 20. storočí hneď niekoľko a nielen v tejto časti republiky. Iba na okraj – obďaleč sa do dnešných dní nachádza trojhraničný stĺp, obdoba súčasného trojhraničného stĺpu na Kremenci. Historické trojhraničie medzi Nemeckom, Maďarskom a Slovenskom z obdobia druhej svetovej vojny sa nachádza na Zaškovom Beskyde v katastri obce Hostovice. Ale trochu sme odbočili.
Vráťme sa ešte k ďalšiemu historickému fenoménu a to k lesným železniciam, ktoré v minulosti a v niektorých prípadoch ešte aj dnes križujú územie Beskýd. Išlo o kratšie, či dlhšie železničné úseky s rozchodom 760 milimetrov, určené predovšetkým na zvážanie vyťaženej drevnej hmoty do doliny, kde bola následne spracovávaná. S jednou takouto stále fungujúcou lesnou železnicou sa dostaneme do blízkeho kontaktu hneď po zdolaní posledného väčšieho stúpania na ceste do poľskej Balnice. Najprv však musíme vyšliapať až na vrchol kopca, na ktorom sa okrem triangulačného bodu a smerovníka Klubu slovenských turistov (s označením Balnica – 704 metrov) nachádza aj tabuľa zasadená priamo na hraničnej čiare medzi Slovenskou a Poľskou republikou.
Popri drevenom altánku pomaly schádzame k železničnej stanici miestnej lesnej železnice. Nechýba tu nástupište, výhybky, ani stánky s občerstvením. Po turistickom výstupe panenským pralesom sa opäť dostávame do civilizovaného sveta. Povedzme si však ešte zopár slov o Beskydskej lesnej úzkokoľajke. Jej výstavba bola odštartovaná v roku 1890. Úsek spájajúci Nový Lupkov s Cisnou o celkovej dĺžke 25 kilometrov bol uvedený do prevádzky dňa 22. januára 1898. Hlavným projektantom trate bol Ing. Albín Zazula z Jaroslawia. Prvým prevádzkovateľom trate bolo Riaditeľstvo cisárskych a kráľovských železníc so sídlom v Ľvove. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa v roku 1918 úsek trate Balnica-Solinka o celkovej dĺžke 1,1 kilometra ocitol na území Česko-Slovenska. Úpravou hraníc v roku 1938 sa daná časť železnice zjavila opäť na území Poľska.
Nad samotným nástupiskom sa nachádza drevená chata, kde je možné sa občerstviť i krátkodobo ubytovať (podobne ako v Turistickej ubytovni Borovka, ktorá sa nachádza v obci Osadné na slovenskej strane). To je vlastne všetko, čo je možné objaviť na území niekdajšej poľskej obce Balnica. Možno by bolo vhodné utrúsiť zopár slov i o jej histórii. Obec sa pôvodne nazývala Bannica a bola založená na valašskom práve istým Ivanom Steczoviczom v roku 1549. V roku 1561 tu žilo sedem obyvateľov. V roku 1616 sa v osade nachádzalo 17 upravených lánov. V roku 1657 bola osada spustošená vojskami Juraja II. Rákocziho a v roku 1686 bola vyrabovaná tlupou zbojníkov. V roku 1898 sa tu začalo s výstavbou úzkokoľajovej železnice a v roku 1921 bola obývaná 470 obyvateľmi. V medzivojnovom období sa tu nachádzalo stanovište Pohraničnej stráže. Obec zanikla po druhej svetovej vojne, kedy v roku 1947 došlo v rámci operácie „Wisła“ k presídleniu jej obyvateľstva do regiónu Szczecin. Na okraji niekdajšej obce sa nachádza turistický hraničný prechod na Slovensko a stanica úzkokoľajovej železnice. Balnica je dnes konečnou stanicou pre úzkokoľajový vláčik, ktorý tu pravidelne prichádza z poľského Majdanu.
V letných mesiacoch v rámci posilnenia sezónnej prevádzky medzi Majdanom a Balnicou premáva hneď niekoľko vláčikov, takže pre slovenského turistu nie je žiadnym problémom navštíviť vláčikom Majdan a vrátiť sa naspäť do Balnice. Vláčik nepremáva veľkou rýchlosťou, trasu do Majdanu zdolá za približne 45 minút. V samotnom Majdane je možné zakúpiť rôzne turistické suveníry a taktiež navštíviť miestne múzeum.
Na webovej stránke Bieszczadzkiej Kolejki Leśnej je si možné zakúpiť lístok na vláčik online. Na danej stránke sa taktiež nachádzajú i rôzne iné dôležité informácie. Kiež by turistický ruch takto fungoval aj na slovenskej strane hraníc…
Autor článku: Mgr. Ján Bocan