Súčasná doba ponúka rôzne spôsoby trávenia voľného času a vyžitia. Zorganizovanie a následná propagácia akéhokoľvek podujatia je aj vďaka podpore sociálnych sietí jednoduchšia ako kedykoľvek predtým. Podmienkou je byť registrovaným užívateľom danej siete. Stáva sa, že mnoho ohlasovaných podujatí sa v online priestore teší obrovskej podpore a popularite, ale keď nastane chvíľa, kedy je potrebné vzdialiť sa od klávesnice počítača, podujatie príde reálne podporiť iba neveľká hŕstka účastníkov. Potom sa organizátor sklamaný nízkou účasťou riadi heslom – Raz a dosť! Asi jednou z najnáročnejších podmienok organizovania podujatí je vedieť zabezpečiť ich následnú kontinuitu…
Dňa 1. decembra 2019 sa uskutočnil v poradí už 62. ročník výstupu na vrch s ľudovým názvom „Vojtaň“. Účastníci výstupu sa každoročne stretávajú na mieste, kde v minulosti stála lesnícka chata Patria, známa taktiež ako „Chyžka na Vojtani“. V jej okolí sa v čase nútenej evakuácie počas druhej svetovej vojny ukrývali miestni obyvatelia, ktorí neopustili rodné mesto a prechod frontu sa rozhodli prečkať v bezpečí priľahlého lesa. V povojnovom období sa skupinka Sninčanov rozhodla pripomenúť si časy strávené na úpätí hory zorganizovaním turistického výstupu. Vtedy títo páni – Jozef Bajus (1925-1986), Štefan Bajus (1929-2006), Ján Bajus (1932-2011), Jozef Gábor (1926-2015), Štefan Marinič – Šteksi (1927-1989) a Jozef Karľa – Ruštin (1934-2016) určite ani netušili, že položili základy tradície, ktorá pretrváva až do dnešných dní. V prípade výstupu na „Vojtaň“ sa problém so zachovaním kontinuity počas dlhých rokov trvania jednoducho nevyskytol. Aj bez posielania pozvánok, telefonovania, či akejkoľvek podpory internetu sa na „Vojtani“ schádza skupinka skalných nadšencov, ktorí nosia po celý rok na pamäti, že počas prvej decembrovej nedele už majú program…
V minulosti išlo o organizované výstupy celej skupiny účastníkov, dnes ide o viac-menej individuálny výstup, pričom každý z účastníkov vie, kde je potrebné dôjsť. Kto dorazí prvý – zakladá oheň, kto odchádza posledný – hasí a zaisťuje čistotu okolia. Tohtoročného výstupu sa zúčastnilo celkovo 17 účastníkov plus jeden pes – fenka Rita. Prvým na mieste bol Ing. Michal Štofik, posledným z miesta odchádzal Dušan Reiser vlečúc so sebou množstvo po ceste na „Vojtaň“ vyzbieraného plastového odpadu. V okolí niekdajšej „chyžky“ sa nenachádza žiadne sedenie (posledný drevený trám bývalej chaty poslúžil v priebehu posledných rokov ako palivové drevo). Táto skutočnosť sa však na dobrej nálade účastníkov nijako nepodpísala. Najstarším účastníkom tohtoročného výstupu bol pán Ján Bajus (1942) zo Sniny a naopak najmladším bol Jakub Hribík (1992) z Belej nad Cirochou.
Hurá, poďme do lesa, príroda je krásna. Počasie nedeľnému podujatiu skutočne prialo a napriek pomaly, ale isto prichádzajúcej zime sa jednému z účastníkov podarilo objaviť „boletus reticulatus“ – oneskorenca z ríše húb.
Na záver by sa žiadalo povedať, že výstupu na „Vojtaň“ sa môže zúčastniť každý, kto prvú decembrovú nedeľu nemá nič lepšie na práci. Stačí sa skontaktovať so skalnými účastníkmi, prípadne vybehnúť na „Vojtaň“ individuálne. Nepísaným pravidlom je, že výstupov sa zúčastňujú iba muži. Toto pravidlo sa dochovalo z dôb, kedy ženy po rannej nedeľnej omši ostávali doma variť obed v spoločností detí, ktoré im pri tomto ich poslaní boli nápomocné. Pretože, byť mužom je náročné a z času na čas si táto skutočnosť vyberá zaslúženú daň aj v podobe takéhoto oddychu…
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autor foto: Ján Bajus