V prvej polovici 18. storočia bola remeselná výroba v Snine realizovaná iba v podobe domácej doplnkovej výroby popri poľnohospodárskych prácach. O jej existencii sme informovaní iba nepriamo – prostredníctvom priezvisk obyvateľov mesta – Harčár, Harčarik, Hančar (hrnčiar), Kováč, Kovaľ (kováč), Bodnár, Bednár (debnár), Kolesár a podobne. Ide o nepriamy údaj, pretože nikde nie je napísané, že nositelia týchto priezvisk skutočne uvedenú činnosť vykonávali. Je to však veľmi pravdepodobné.
Bez obrábania pôdy by sa samotní remeselníci v Snine neuživili. Remeselná výroba sa realizovala približne v polovici domácností ako sezónna výroba – priadli sa nite, tkalo sa plátno, plietli sa prútené košíky, strúhali šindle, kuchynské potreby (lyžice, varechy, …). Popri remeselnej výrobe sa v Snine rozvíjalo i chovateľstvo – kráv (mlieko, mäso, ťažná sila), oviec (mlieko, mäso, vlna), hydina (vajcia, mäso, perie), včely (med). Väčšinu domácich produktov zúžitkovali Sninčania sami, časť odovzdali miestnemu zemepánovi. Prípadné prebytky sa snažili zobchodovať. Na trhy chodievali do Humenného, Michaloviec alebo Užhorodu. Z utŕžených peňazí si najčastejšie nakupovali rôzne pracovné nástroje (kosy, reťaze, …). Raz v roku sa (pri príležitosti odpustovej slávnosti) jarmok konal aj v Snine. Spolu s rozvojom železiarskej výroby v Hámroch pri Snine a nárastom počtu obyvateľov mesta sa do popredia dostala otázka častejšieho usporiadania trhov v Snine.
Dňa 9. augusta 1838 na žiadosť miestneho zemepána Štefana Rholla povolil Ferdinand I. (1793-1875) konanie štyroch jarmokov počas roku. Za trhové dni boli určené 30. január, 20. marec, 23. jún a 4. september.
Trhy v Snine sa konali aj v neskoršom období – z obdobia prvej Česko-Slovenskej republiky sa do súčasnosti dochovalo aj niekoľko fotografií a svedectiev.
Spomienku na atmosféru jarmoku v Snine sme objavili v monografii mesta vydanej v roku 1999:
Vtedy, pred rokom 1945 i krátko po ňom, jarmočné priestory sa nachádzali pri ceste a pri moste cez Cirochu pri Grunsteinovom hostinci. Mohli ste tu kúpiť poľnohospodárske produkty a zvieratá, kozy, ovce, ošípané, kone, kravy aj rôzne výrobky potrebné pre domácnosť. Pri vstupe do mesta účastníci jarmoku boli povinní platiť mýto. Často sme boli svedkami, ako furmani so svojim „tovarom“ sa rôznou ľsťou dostávali k zákazníkom. Zabočili do dvorov alebo na iné skryté miesta a rýchlo zjednávali svoj predaj. Najčastejšie potom v krčmách alebo pred nimi potriasali si jarmočníci ruky. Druhú skupinu jarmočníkov predstavovali predavači zeleniny – Bulhari. Boli to už zdomácnení pestovatelia zeleniny, ktorí v južných okresoch (Michalovce, Trebišov) založili rodiny a tie sa výlučne venovali pestovaniu zeleniny, lebo náš roľník sa venoval pestovaniu poľnohospodárskych plodín. Dobre sa darilo aj predavačkám z Humenného. Ženičky pod holým nebom vyprážali najviac z bravčového mäsa pečienky, jaternice, klobásky. V čase jarmokov sa do mesta zatúlali aj podomoví obchodníci. Mohli ste kúpiť detské hračky, gombíky, nite na tkanie, plátno. Nimi boli obchodníci opásaní okolo celého tela.
Michal Legemza (1930-2001)
V roku 2024 sa v Snine uskutočnia Letné trhy (31. máj – 1. jún 2024), už tradičný 32. ročník Sninského jarmoku (13. – 14. september 2024) a Mikulášske trhy (29. – 30. novembra 2024). Mesto Snina disponuje i celoročnou tržnicou a množstvom činorodých ľudí pôsobiacich v rôznych remeselných združeniach. V uplynulom roku bol v Snine uskutočnený prvý z výročných Valentínskych marketov a v tomto roku sa v Snine začalo s organizovaním remeselných trhov s názvom Dobrá dzeka.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan