Retrospektíva

Pokračovanie z minulého týždňa…

Informačné systémy vo Vihorlate

V roku 1980 národný podnik Vihorlat disponoval počítačom EC 1033 vyrobeným v Sovietskom zväze. Jeho výkonnosť bola 0,22 MIPS. Vzhľadom na nedokončené priestory výpočtového strediska (prístavok k budove Výskumno-vývojového závodu) sa programy pre jednotlivé podsystémy (TPV – Technická Príprava Výroby, ORV – Operatívne Riadenie Výroby, MTZ – Materiálno Technické Zásobovanie, PAM – Práce A Mzdy, DB – DataBázy) „ladili“ v národnom podniku Chemlon Humenné. Na tento účel sa využíval starší počítač IBM 360 s operačným systémom DOS/360. Novší počítač IBM 370/VS slúžil výhradne pre potreby Chemlonu. Po dokončení výpočtového strediska, prakticky ihneď po prenose dát z IBM 360, bolo možné používať počítač EC 1033 s využitím pôvodného systému DOS/360 (teda originálneho operačného systému spoločnosti IBM po malej úprave) a hierarchického databázového systému DB BOMP. Po určitom čase sa prešlo na OS 6.1 MVT a DB MRP. EC 1033 bol hardvérový a softvérový ideový klon systému IBM/360. Z rôznych dôvodov sa používal originálny operačný systém IBM aj na EC systémoch. Spoľahlivosť systému bola nižšia – vznikali časté chyby v pamäti a problémy so spoľahlivosťou diskov (bulharské diskové jednotky s výmennými diskami s kapacitou 29 MB). Kapacita operačnej pamäte počítača činila 1 MB. V roku 1988 sa vo Vihorlate začal používať najnovší počítač EC 1046 (OS 7.2, DB MRP, ISPF, 1,3 – 3,6 MIPS, magnetické disky o kapacite 100 MB, operačná pamäť 8 MB, virtuálna 16 MB). Jeho spoľahlivosť bola veľmi dobrá, v podstate nedochádzalo k žiadnym výpadkom ani chybám na diskoch. Avšak v roku 1989 (po Nežnej revolúcii) počítač EC 1046 zastaral o približne 15 rokov, čo zhruba zodpovedalo zaostávaniu východného bloku za západnou konkurenciou. V tej dobe sa už začal otvárať západný trh s počítačmi v podstate bez omedzení. Po roku 1989 bola navýšená kapacita diskového priestoru použitými IBM diskami (317,5 MB) spolu s páskovými jednotkami. Spoľahlivosť bola stále veľmi vysoká a cena nízka. Od Východoslovenských železiarní v Košiciach odkúpil Vihorlat v Snine za približne 100 tisíc korún nevyužitý IBM 4381 (6 MIPS) s operačnou pamäťou 16 MB. Z trojzmennej prevádzky sa prešlo na dvojzmennú a zo siedmych dní na päť dní v týždni. Vzhľadom na pokles výroby v porovnaní spred roku 1989 bola výrobná dokumentácia poskytovaná prakticky „na počkanie“. Taktiež sa skrátilo spracovanie miezd – predtým proces trval dve zmeny, na IBM 4381 prebehol výpočet za približne 30 minút.

Vysvetlivky: EC – Единая Система – jednotný systém; MIPS – Million Instruction Per Second – milión inštrukcií za sekundu; IBM – International Business Machines – medzinárodné obchodné stroje; DOS – Disk Operating System – diskový operačný systém; VS – Virtual Storage – virtuálne úložisko, DB – DataBase – databáza; BOMP – Database Organization and Maintenance Processor – procesor organizácie a údržby databázy; ИЗОТ – Изчислителна, Записваща и Организационна Техника – výpočtová, záznamová a organizačná technika; MVT – Multiprogramming with a Variable number of Tasks – multiprogramovanie s variabilným počtom úloh; MRP – Manufacturing Requirements Planning – plánovanie výrobných požiadaviek; ISPF – Interactive System Productivity Facility – nástroj na zvýšenie produktivity interaktívneho systému; MB – MegaByte – megabajt;

Digitalizácia v LPM Ulič

V podnikoch, ktoré pôsobili na väčšom území, v klasickom organizačnom členení na ústredie a jednotlivé závody, prebiehala digitalizácia v druhej polovici 80. rokov minulého storočia v porovnaní s veľkými závodmi oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Okolité lesné závody Východoslovenských štátnych lesov ako aj Lesopoľnohospodársky majetok v Uliči mali automatizované spracovanie dát riadené pod správou Východoslovenských štátnych lesov Košice. Tie disponovali centrálnym sálovým počítačom na ústredí a menšími výkonnejšími počítačmi na jednotlivých závodoch. Zozbierané dáta z celého východu Slovenska boli spracovávané v Košiciach. Keďže išlo o rozľahlé spádové územie, otázka zberu a distribúcie dát sa začala riešiť na jednotlivých závodoch. Na digitalizáciu bolo vynaložené obrovské množstvo finančných prostriedkov, ktoré slúžili na zakúpenie osobných počítačov a výsledkom bola decentralizácia jednotlivých agend určených na spracovanie. Išlo o zber a správne vyhodnocovanie údajov o lesnej výrobe, hospodárskej činnosti, chove dobytka a podobne. Údaje vyzbierané v jednotlivých podnikoch sa následne centrálne vyhodnocovali.

K samotnému programovaniu som sa dostal v roku 1988, kedy som odišiel z Vihorlatu v Snine do LPM (LesoPoľnohospodársky Majetok) v Uliči, kde sa začalo s používaním prvých osobných počítačov triedy XT, s procesorom 8088 a monochromatickým čierno-zeleným monitorom. Tie boli neskôr nahradzované počítačmi triedy AT, u ktorých bol výkonnejší procesor, väčšia operačná pamäť, kapacitne väčšie pevné disky a tak ďalej.

Andrej Galanda

Počítače triedy XT (eXtented Technology – rozšírená technológia) boli osobné počítače pôvodne vyrábané americkou firmou IBM (International Business Machines – medzinárodné obchodné stroje). Spoločnosť IBM označením XT upozorňovala na nové rozšírenia modelu IBM-5160 z roku 1983, ktoré predchádzajúci model IBM-5150 z roku 1981 neobsahoval. Modelom IBM-5170, ktorý spoločnosť uviedla v roku 1984, zaviedla nový štandard, ktorého sa začali pridržiavať aj ostatní výrobcovia osobných počítačov. Nová, omnoho výkonnejšia trieda osobných počítačov, niesla označenie AT (Advanced Technology – pokročilá technológia).

Zakúpenie takéhoto počítača bolo finančne veľmi náročné. My sme však mali obrovskú výhodu. Dostali sme možnosť zapožičať si počítače z práce domov, aby sme mohli produkovať určitú nadhodnotu. A tak sme si tieto počítače z nadšenia pre výpočtovú techniku brávali domov väčšinou na víkendy. V Uliči sme začali s programovaním aplikácií, ktoré už vedeli trochu viac – napríklad uskutočňovať zložité výpočty, viesť evidenciu, spracovávať ekonomické výsledky. Programovalo sa v jazyku Turbo Pascal, ktorý bol v tej dobe jedným z progresívnejších. Okrem mňa tam programoval Jaroslav Griščík a Peter Tuleja.

Andrej Galanda

Informatizácia v JASe

História vývoja výpočtových systémov a informatiky v obuvníckej firme JAS v Snine je úzko spätá s realizáciou výpočtovej techniky v národnom podniku JAS v Bardejove, pod ktorý závod v Snine patril. Na prvom sálovom počítači Aritma KA10, ktorý bol kópiou amerického IBM/7, bola pre závod v Snine vytváraná výrobná dokumentácia formou tlačových zostáv na kvalitnej mozaikovej tlačiarni C2111. Aj spätná väzba bola realizovaná papierovou formou. Nevýhodou tohto riešenia bolo, že dokumentácia sa dostala do výroby často po expedícii vyrobenej obuvi. Súbežne s výrobnými aplikáciami na KA10 bola na systéme EC1027 riešená ekonomická agenda. EC1027 ako strediskový počítač rady JSEP-2 (Jednotný Systém Elektronických Počítačov) bol vyrábaný v Československu ako kópia amerického IBM 370.

V tejto fáze informatizácie boli uskutočnené pokusy o online prepojenie cez telefónu linku. Toto riešenie však neustále narážalo na nespoľahlivosť telefónnej linky – dlhé odozvy a výpadky linky odrádzali pracovníkov od práce na týchto termináloch. Z týchto dôvodov bola v roku 1991 v závode v Snine zavedená počítačová sieť na báze osobných počítačov. Operačný systém Novell a počítačová sieť s architektúrou Arcnet posunuli využívanie výpočtovej techniky na podstatne vyššiu úroveň. Postupne sa preprogramovali výrobné aplikácie z KA10, a dokumentácia sa dostavala na výrobnú dielňu v reálnom čase. Vychystávanie materiálu formou limitných lístkov a kalkulačných lístkov bolo prepojené online so skladom materiálu. Skladová evidencia umožňovala rýchlejšiu reakciu na nedostatok skladových zásob respektíve objednávanie materiálov, ktoré boli z ekonomických dôvodov, dodávané a skladované v centrálnom sklade v Bardejove. Vo výkonovej oblasti  naprogramované výkonové normy priniesli prehľad a vyššiu kvalitu v spracovaní jednicových (úkolových) miezd.

Materiálové a výkonové databázy poskytli kvalitné podklady pre kalkulácie a operatívnu cenotvorbu v komunikácií so zákazníkmi. Pre špecifika obuvníckej výroby bol vo vlastnej réžii naprogramovaný podsystém ODBYT, v ktorom sa evidoval príjem hotovej výroby do skladu. Pre zákazníkov bol online, pri prevzatí obuvi zo skladu, vytvorený dodací list a faktúra na expedovaný tovar.

V ekonomickej oblastí sa nakúpil softvér pre spracovanie mzdovej agendy a personalistiky. Tu bol prínos viditeľný aj pre zamestnancov, ktorí dostávali spoľahlivé mzdové „pásky“ a ubudlo reklamácií miezd. Neskôr sa zakúpil softvér pre spracovanie účtovníctva, ktorý bol špecifický tým, že musel nadväzovať na podnikové účtovníctvo spracovávané na sálovom počítači EC1027. Úspechom našich programátorov bol, v obuvníckom priemysle používaný takzvaný „Rozpis do rék“, ktorý nemali automatizovaný ani renomovanejšie firmy. Na rozpise dekádneho plánu „do rék“ pracovali dve pracovníčky plánovania 5 pracovných zmien. Program to zvládol po zadaní výrobkov za 5 minút.

V roku 1991 prejavila záujem o spoluprácu obuvnícka firma Baťa s podmienkou inovácie výpočtového systému na systém IBM AS400. Po zakúpení hardvéru AS400 série B45 v Bardejove sa narazilo na problém nedostatku vhodného softvéru na danej platforme. Preprogramovanie už využívaných agend na AS400 dokončili programátori v priebehu dvoch až troch rokov. Model AS400 série B45 bol nainštalovaný v Bardejove a do Sniny bol na lízing zakúpený model AS400 série B35. To si vyžiadalo aj, vo vlastnej réžií realizovanú, rekonštrukciu siete na architektúru Token ring. Každý systém obsahoval samostatnú databázu. Unikátny softvér na synchronizáciu dát medzi obidvomi databázami umožnil prevádzku v noci, keď vyhradená telefónna linka bola pomerne spoľahlivá. Pri výpadku linky bol softvér schopný zopakovať prenos a dokončiť aktualizáciu dát. Nevýhodu udržiavania dvoch rovnakých databáz kompenzovala operatívnosť a rýchlosť spracovania dokumentácie.

Spracovanie na AS400 prebiehalo až do doby, keď sa podnik rozdeľovať na menšie výrobné jednotky. V Snine vznikla spoločnosť JAS východ, ktorá nemala záujem o platenie lízingu za počítač AS400, preto ho vrátila lízingovej spoločnosti.

Milan Kočan

Programátorská firma Softprojekt

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa zmenili spoločenské pomery a vznikla možnosť zadávať určité zákazky na vývoj programového vybavenia súkromným firmám. Nastupujúca vlna vzniku nových firiem ako aj decentralizácia veľkých podnikov vytvorila potrebu programového vybavenia pre osobné počítače na spracovanie ekonomickej agendy menších podnikov.

S Jarom Griščíkom sme dali dokopy naše úspory a išli do Rakúska kúpiť počítač. Bol to osobný počítač triedy AT s monochromatickým monitorom a grafickou kartou Hercules. Firme, ktorú sme založili, sme dali názov Softprojekt. Paradoxom bolo, že zo začiatku sme obaja pracovali na jednom počítači. Pracovali sme z domu, programovali sme spoločne – jeden z klávesnice zadával kód a druhý ho z obrazovky kontroloval. Neskôr sme si zakúpili ďalší počítač a prenajali si priestor, aby sme nemuseli pracovať z domu. Okrem programovania sme po nejakej dobe otvorili predajňu a začali aj so skladaním a predajom počítačov. Keď sme naprogramovali nejakú aplikáciu, museli sme ju uložiť na disketu a fyzicky zaniesť k zákazníkovi, čo prakticky znamenalo cestovať autom či už 50 alebo 100 kilometrov, aplikáciu u zákazníka nainštalovať a vysvetliť mu ako pracuje. Časom prišli prvé modemy a dáta bolo možné preniesť cez telefón. Preto sme našich zákazníkov začali nabádať k tomu, aby si tie modemy kúpili a naučili sa s nimi pracovať. Zo začiatku sme vytvárali informačné systémy – ekonomické, výrobné, skladové a podobne. Koncom 90. rokov sme sa vydali na cestu spolupráce s väčšími firmami, čo znamenalo programovanie väčších informačných systémov pre väčšie inštitúcie, štátne organizácie a banky. Od Turbo Pascalu, v ktorom sme začínali, sme sa postupne začali špecializovať na vývoj databázových aplikácii na platforme Oracle. Globalizácia v oblasti IT zasiahla aj našu firmu a tak sme po niekoľkých rokoch spolupráce s firmou Asseco Central Europe, prijali ponuku na vybudovanie novej regionálnej pobočky v Košiciach a pracoviskom v Snine.

Andrej Galanda

Softprojekt v čase svojho najväčšieho rozmachu zamestnával približne 20 zamestnancov a podľa dostupných informácií, bol jedinou väčšou programátorskou firmou v Snine.

Vihorlat končí

Už pred rokom 2000 sa vo Vihorlate uvažovalo o náhrade sálových počítačov. Vzhľadom na potreby podniku a ceny sa zvažovalo využitie serverov UNIX a otvorených systémov, na ktorých by mohli bežať aplikácie nezávisle na hardvéri. Z tohto dôvodu bol zakúpený server HP 3000, ktorý mal byť využívaný na riadenie výroby, obchodu, financií a miezd. Veľkosťou sa nelíšil od bežného serveru. Na zálohy bola využívaná bežná DDS páska vysokej kapacity vo veľkosti malej kazety. Spoľahlivosť systému bola veľmi vysoká, IPL systému sa uskutočňovalo raz ročne. Dôvodom bola celozávodná dovolenka a s ňou súvisiace vypnutie napájania. HP 3000 používalo s výbornými referenciami podobne ako Vihorlat v Snine napríklad aj Chemko v Strážskom.

Zvýšenie technickej úrovne výrobkov, zníženie poruchovosti, lepšie dimenzovanie výrobkov, skrátenie doby vývoja viedlo podnik Vihorlat k vybudovaniu systému automatizácie inžinierskych prác. Jej prvá etapa prebehla v rokoch 1988 – 1992, kedy boli v rámci „Akcie 2000“ na počítačoch PC 286 inštalované tri grafické pracoviská s grafickým systémom AutoCAD a jedno pracovisko určené pre kreslenie zložitých tvarov odliatkov a pre generovanie NC programov. Druhá etapa prebehla v rokoch 1992 – 1997, kedy bolo v danej oblasti zavedené technické a programové vybavenie (porovnateľné s poprednými strojárskymi podnikmi) na špičkovej úrovni. Zakúpený bol systém I-DEAS (CAD, CAM, CAE), ktorý používali mnohé zahraničné firmy. Systém bol využívaný pre pevnostné analýzy, riešil akýkoľvek typ obrábania pre širokú škálu riadiacich systémov NC strojov, predstavoval veľký prínos pri výrobe foriem, v oblasti 2D kreslenia a simuláciách, v oblasti 3D modelovania a výpočtoch FEM.

Štefan Marinič

Vďaka systému I-DEAS dokázalo napredovať vo Vihorlate hneď niekoľko pracovísk:

• Lisy – zavedením I-DEASU sa skrátil čas doby návrhu a simuláciou sa odstránili mnohé nedostatky ešte v predvýrobnej etape.
• Žeriavy – I-DEAS umožnil skrátiť čas doby návrhu a s využitím metódy FEM optimalizovať konštrukciu z hľadiska namáhania, hmotnosti a životnosti.
• Metalform – s využitím I-DEASU sa stal podnik konkurenčne schopným vo výrobe – vyrábali sa aj najzložitejšie formy.
• Vapark – s využitím I-DEASU sa dosiahli optimálne návrhy konštrukcie z hľadiska namáhania, hmotnosti a životnosti parkovacích systémov. Podstatne sa skrátil čas návrhu tohto výrobku.

HP 3000 bol využívaný len pre finančníctvo až do roku 2000. Ostatné výrobné moduly neboli zakúpené. Systém fungoval bez hardvérovej a softvérovej podpory. V súvislosti s problémami súvisiacimi s prechodom na rok 2000 bol zakúpený systém HP 9000 s operačným systémom UNIX a ekonomickým systémom MARK IV, ktorý sa prepojil so systémom na riadenie výroby OR SYSTEM. K jeho využitiu už prakticky nedošlo, pretože podnik Vihorlat zakrátko ukončil svoju činnosť.

Vysvetlivky: DDS – Digital Data Storage – ukladanie digitálnych dát; IPL – Initial Program Load – počiatočné načítanie programu; NC – Numerical Control – číselné riadenie; I-DEAS – Integrated Design and Engineering Analysis Software – integrovaný softvér pre návrh a inžiniersku analýzu; CAD – Computer-Aided Design – počítačom podporovaný dizajn; CAM – Computer-Aided Manufacturing – počítačom podporovaná výroba; CAE – Computer-Aided Engineering – počítačom podporované inžinierstvo; FEM – Finite Element Method – metóda konečných prvkov

JAS inovuje

Chaos, ktorý vznikol pri zmene národného podniku na zamestnaneckú akciovú spoločnosť a následná privatizácia podniku viedli k rapídnemu zníženiu zamestnancov a k ukončeniu používania dovtedy aktuálnych aplikácií. V roku 1996 bola v Snine založená spoločnosť JAS-ELMONT, čo zabezpečilo zachovanie zamestnanosti v spoločnosti JAS Snina. Výroba káblových zväzkov zmenila pomery v jednotlivých profesiách. Pribudlo viac strojárskych profesií, a obuvnícka výroba pokračovala v menšom počte pod hlavičkou JAS-EXPORT Snina. Z pohľadu výpočtovej techniky prešli obidve spoločnosti na sieťovú architektúru ETHERNET, pričom ekonomické agendy riešili na zakúpených softvéroch a výrobné agendy vo vlastnej réžii.

Prvé riešenia boli realizované formou peer to peer (sieť so vzájomným sprístupňovaním), s využívaním databáz kľúčových zákazníkov. Aktuálnosť informácií od zákazníkov a spätná väzba bola oproti minulosti skvalitnená internetovou komunikáciou. V tomto čase (roky 2000 až 2008), bolo v spoločnosti JAS zamestnaných historicky najviac zamestnancov. Vo výrobe kabeláži 1200 a v obuvníckej výrobe 400 pracovníkov. V roku 2009 bola z ekonomických dôvodov výroba kabeláži presunutá do Maroka a obuvnícka výroba prešla pomerne veľkou rekonštrukciou. Kľúčový odberateľ, nemecká firma ELEFANTEN vyhlásila bankrot a v spoločnosti JAS nastalo obdobie hľadania nových obchodných partnerov. Práca pre viacerých odberateľov s nízkou sériovosťou si vyžiadala aj promptné riešenia, ktoré mohli byť efektívne len s aktívnym využívaním výpočtovej techniky.

Bola zakúpená licencia pre operačný systém Windows 2000, ktorý plnil funkciu servera a plne nahradila sieťový server Novell. Databáza sa preniesla pod štandardný, voľný systém na prácu s relačnými databázami SQL. Napriek tomu, že už v tom období existovalo veľa databázových programov a každý z nich používa iný spôsob používania databázy, pre SQL sme sa rozhodli, pretože každý sa musí riadiť normou a štandardom ANSI/ISO SQL, čo sa za posledným približne 30 rokov nezmenilo. Na tejto filozofií programovania sú funkčné jednotlivé podsystémy dodnes. Finančná nenáročnosť a otvorenosť SQL umožňujú rýchlu reakciu na časté zmeny vo výrobnom programe obuvi, ktorá v Snine prebieha od roku 1976 a nebola prerušená do dnešného dňa. Veľkú zásluhu na tom majú aj promptné reakcie v inovovaní a flexibilite užívateľských programov a používanej výpočtovej techniky s akceptovaním finančných možností spoločnosti.

Milan Kočan

Vysvetlivky: ANSI – American National Standards Institute – Americký národný inštitút pre normalizáciu, ISO – International Organization for Standardization – Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu, SQL – Structured Query Language – štrukturovaný vyhľadávací jazyk)

Sálové počítače v súčasnosti

Pod pojmom sálový počítač označovaný ako „mainframe“ si väčšina ľudí predstavuje akýsi diernoštítkový stroj umiestnený nanajvýš niekde v technickom múzeu. V skutočnosti je „mainframe“ stále životaschopným produktom spoločnosti IBM (séria Z). Firma IBM predstavila najnovší „mainframe“ nesúci označenie Z16, používajúci najnovšie procesory IBM Telum. Čip bol optimalizovaný na spustenie masívnej pracovnej záťaže a podľa spoločnosti spracuje 300 miliárd finančných transakcií denne len s jednou milisekundovou latenciou.

Stále je to bankovníctvo, poisťovníctvo, verejný sektor, vláda, zdravotníctvo, maloobchod – kdekoľvek, kde vzniká požiadavka na skutočne vysokú priepustnosť transakcií a potreba bezpečnosti, spoľahlivosti a najlepšieho spracovania transakcií na svete, kde sa uplatňuje používanie „mainframových“ počítačových systémov. Najväčšie svetové spoločnosti vrátane dvoch tretín z rebríčka Fortune 100, 45 z 50 najväčších svetových bánk, 8 z 10 najlepších poisťovateľov, 7 z 10 najlepších svetových maloobchodníkov a 8 z 10 najlepších telekomunikačných spoločností využíva práve „mainframové“ riešenia.

Koniec.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan