Úvod
Karol Wielkievič, od roku 1972 predseda Miestneho národného výboru v Snine uvádza vo svojich spomienkach, že jeho nástup do funkcie bol naviazaný na dôležité úlohy spojené s naplánovaným prudkým nárastom výroby vo Vihorlate. V tomto podniku sa mal v krátkom čase zvýšiť stav pracovníkov o 1600, prevažne mužov. Charakter mesta sa začal meniť. Sťahovali sa do neho „presídlenci“ z dedín, ktoré boli plánované na zánik v súvislosti s výstavbou vodného diela Starina, prichádzali tu odborní pracovníci a montážnici zo všetkých kútov Československa. Schopnosť zabezpečiť zamestnanosť žien sa stala úlohou so značne vysokou prioritou.
Možnosti zamestnania žien vo vtedy existujúcom výrobnom družstve Pleta boli obmedzené. Na úrovni Štátnej plánovacej komisie a komisií kraja a okresov boli v tom čase prijaté rozhodnutia, ktoré korešpondovali s požiadavkami na zvýšenie výroby v obuvníckom priemysle, reprezentovanými Výrobno hospodárskou jednotkou OGAKO so sídlom v Partizánskom. Vzniká samostatný národný podnik JAS v Bardejove, delimitáciou závodu 04 ZDA národný podnik Partizánske a ten dostáva úlohy na rýchle zvýšenie výroby. Nový národný podnik JAS v Bardejove mení svoju organizačnú štruktúru závodu 04 národný podnik Partizánske a dňa 1. januára 1973 vzniká závod 01 v Bardejove s prevádzkami v Parchovanoch, Pavlovciach, Vojanoch a závodom 02 v Snine.
Závod 02 v Snine začal výrobu po delimitácii výrobných priestorov a prevzatí zamestnancov od výrobného družstva Pleta. Proces delimitácie výrobných priestorov, prestavbu na obuvnícku výrobu, ako aj prevzatie priestorov od Lesného závodu Stakčín nemôžem popísať s použitím dokumentácie, ani faktických spomienok nakoľko do národného podniku JAS som nastúpil až v roku 1974. V rokoch 1974 až 1978 prebiehala (v troch etapách) v rámci investičných akcií s rozpočtovým nákladom do dvoch miliónov korún tzv. „Dostavba závodu 02 v Snine“. Schválenie takýchto akcií bolo v kompetencii národného podniku JAS v Bardejove. Stavebné akcie projektoval aj realizoval Okresný stavebný podnik Humenné, ktorý v tom čase viedol riaditeľ pán Slosarčík a hlavným projektantom bol Ing. Drozd. Výsledkom bola výrobná kapacita (dve výrobné haly – 60 x 18 metrov, sociálne zariadenia, administratívna budova, garáže, vrátnica, sklady) pri čiastočne dvojzmennej prevádzke takmer jeden milión párov obuvi ročne so zamestnaním približne 600 pracovníkov. Pri započatí výroby v Snine viedol závod pán Dupkala, nábeh sa nedaril podľa plánov a tak sa tam striedali kádre z Bardejova – pán Jašík s pánom Jevčákom, následne pán Tapušík až nakoniec sa od 1. decembra 1977 s úlohami nábehu a zvyšovania výroby úspešne vyrovnal pán Peter Homza.
Výstavba nového závodu 02 v Snine
Investičný zámer na akciu s názvom „Výstavba nového obuvníckeho závodu v Snine“ bol schválený na osobitnom zasadnutí komisie dňa 4. novembra 1975 v Partizánskom. Členmi komisie boli: za Ministerstvo priemyslu Slovenskej republiky pán Oškera, za Generálne riaditeľstvo OGAKO pán Rybanský, za Ústav pre rozvoj kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu pán Šimúnek. Za podnik JAS bola menovaná skupina na prípravu výstavby v zložení: pán Šmída – vedúci odboru technického rozvoja, pán Čerchlan – vedúci odboru technickej prípravy výroby, pán Tapušík – riaditeľ závodu v Snine a pán Štalmach – zástupca odboru investícií.
Vzhľadom na svoju špecializáciu projektovou prípravou bola poverená projektová organizácia Centroprojekt Gottwaldov, ktorá mala za sebou prípravu a realizáciu podobných závodov v Havířove, Komárne, Zlatých Moravciach, Prievidzi a podobne. Centroprojekt vyčlenil na túto akciu pracovnú skupinu pod vedením pána Čechuru a za technologickú časť zodpovedal pán Kmošek. Stavba mala charakter tzv. CPS (Centrálne Posudzovaná Stavba) a tak jej stupeň prípravy „Projektová úloha“ bol zaradený na expertízu FMTIR (Federálne Ministerstvo pre Technický a Investičný Rozvoj).
Navrhnuté riešenie zo strany Centroprojektu predstavovalo trojpodlažnú výrobnú budovu, pričom rozsah jedného podlažia bol približne 5000 metrov štvorcových. Prízemie bolo navrhnuté ako obslužné, prvé a druhé podlažie ako výrobné. Na výrobnú budovu bola napojená budova sociálnych zariadení s príslušnými šatňami, potom administratívna budova a budova závodnej kuchyne a jedálne. Celok bol doplnený o objekt zdravotného strediska, vrátnice, parkovísk a garáži.
Základné parametre schválené v investičnom zámere boli: Výrobná kapacita (3 milióny párov obuvi ročne), Počet zamestnancov (1380 z toho 1113 výrobných robotníkov), Zmennosť (šijacie dielne – 1,1), Montážne spodkové linky (1,6).
Zložito boli riešené otázky spojené s výkupom pozemkov, výkupom porastov a drobných stavieb záhradkárov. V rámci územného konania získanie kladných stanovísk od zainteresovaných orgánov a organizácii výrazne pomáhali riešiť predstavitelia mesta Snina (pán Wielkievič) a okresu Humenné (pán Novák). Situáciu ešte v priebehu projektovej prípravy skomplikoval fakt, že príprava rozšírenia tepelného zdroja vo Vihorlate výrazne meškala a musel byť vypracovaný dodatok ku projektu, ktorý riešil zásobovanie teplom z vlastného tepelného zdroja. Zmenu podporilo Ministerstvo priemyslu (osobne pán námestník Hrivnák). Ďalšou komplikáciou bolo stanovisko expertízy FMTIR – nesúlad parametra zmennosti s platnými smernicami, ktoré boli doriešené až námestníkom ministra pánom Majerským po intervencii pána Mindoša, riaditeľa Vihorlatu a súčasne predsedu národohospodárskeho výboru federálneho zhromaždenia. Povoľovacie konanie stavby sa napriek problémom úspešne uskutočnilo podľa plánu v júni 1979.
Stavba sa vďaka ústretovosti hlavného dodávateľa – Chemkostavu národného podniku Humenné a jeho riaditeľa pána Kulicha odovzdala do predčasného užívania ako tzv. MINIKOMPLEX v závere roku 1983 a začiatkom roku 1984. V januári 1984 začal užívať JAS výrobné priestory a príslušné sociálne zariadenia. Dňa 5. marca 1984 riaditeľ závodu pán Homza podpísal prevzatie priestorov do skúšobnej prevádzky. Začala sa sťahovať výroba zo starých priestorov (nevyhovujúcich už v rôznych parametroch – bezpečnosť práce, hygiena, požiarna ochrana a podobne) a úsilie bolo zamerané na nábeh výroby s cieľom dosiahnuť projektom určené parametre.
Komplexné ukončenie výstavby sa doťahovalo až do konca roku 1984. Slávnostné otvorenie prevádzky v novom závode sa uskutočnilo dňa 29. januára 1985. Otvorenia sa zúčastnili: minister priemyslu pán Urban, generálny riaditeľ VHJ OGAGO pán Hallo, vedúci tajomník krajského výboru KSS (Komunistická strana Slovenska) pán Pirč, zástupcovia okresných orgánov okresov Bardejov a Humenné, zástupcovia mesta Snina, zástupca odborových orgánov pán Goňko, predseda KV OR (Krajský výbor Odborovej Rady) a ďalší predstavitelia podnikov zainteresovaných na výstavbe.
Szentkeresty, Štalmach, Homza, Demeš, Pirč, Urban, Hallo
Ukončenie výstavby a uvedenie do prevádzky sa nevyhlo klasickému zhodnoteniu priebehu investičnej akcie, to jest v prvej fáze – investičné nadšenie, v druhej – realizačné vytriezvenie, v tretej – potrestanie nevinných a vo štvrtej – odmeny nezúčastneným. Nový obuvnícky závod dosiahol plánovanú kapacitu tri milióny párov obuvi ročne už v roku 1985. Zamestnával približne 1200 pracovníkov.
V priebehu rokov 1985 a 1986 rezonovala požiadavka Ministerstva priemyslu Slovenskej republiky, formulovaná námestníkom ministra pánom Lexom na zaradenie do plánu výstavby II. etapy závodu v Snine v rámci prípravy 8. päťročného plánu. Požiadavka bola na zabezpečenie výrobnej kapacity 4,2 milióna párov obuvi ročne s celkovým stavom pracovníkov 1380 plus 300 nových pracovníkov. Na tento zámer sa však už podpora rozhodujúcich miestnych orgánov, vzhľadom na objavujúci sa nedostatok pracovníkov nenašla.
Autor článku: Ing. Jozef Štalmach
