Pokračovanie z minulého týždňa…
Vývoj po spoločensko-politických zmenách v roku 1989
Rokom 1990 začína nová éra charakterizovaná zánikom tzv. RVHP (Rada Vzájomnej Hospodárskej Pomoci) a otvorením trhu s obuvou pre ázijských konkurentov. Odbúravajú sa colné bariéry, nastupuje globalizácia so všetkými výhodami aj nevýhodami. JAS nie je na nové podmienky pripravený. Ako podnik s takmer 6000 zamestnancami, z toho v Snine v priemere 1200, má pomerne konkurencie schopné výrobné kapacity, ale vôbec nedisponuje vlastnými obchodnými a marketingovými útvarmi. Rozpadáva sa odbytová sieť v bývalom Sovietskom zväze, delenie a čiastočný zánik veľkoobchodnej a maloobchodnej siete na domácom trhu pri súčasnom poklese kúpyschopnosti a spotreby zo 4,5 páru na obyvateľa na 2,5 páru na obyvateľa ročne.
Uznesením vlády číslo 33. zo dňa 18. januára 1994 bol schválený privatizačný projekt a formou priameho predaja majetku štátneho podniku JAS zamestnaneckej akciovej spoločnosti JAS, a. s. Bardejov. Predmetom predaja neboli budovy starého závodu a s nimi súvisiace pozemky.
S cieľom pružnejšieho reagovania na potreby trhu zmenil JAS svoju organizačnú štruktúru. Vznikli nové dcérske spoločnosti, ktoré mali byť špecializované na určité segmenty trhu. Tak vznikla spoločnosť JAS-VÝCHOD, ktorá mala mať výrobnú základňu v závode 02 v Snine, pretože Snina už vtedy využívala viac ako 80% svojich výrobných kapacít pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Už v roku 1996 však začali vznikať problémy s predajom obuvi na tomto trhu. Po prijatí rozhodnutia vlády Ruskej federácie nezvýhodňovať obchod cez tzv. „bártrové operácie“ v rámci ktorých bol dovoz obuvi do Ruska oslobodený od cla a platený dodávkami ropy tzv. „nad plán“ z podnikov Bašneft, Komineft, Permneft a ďalších do Slovnaftu. Táto skutočnosť znamenala, že pokles výroby z toho vyplývajúci v závode 02 Snina bol viac ako 90%. Tomu zodpovedala aj ekonomická situácia v závode a rýchle znižovanie stavu pracovníkov sa stalo nevyhnutnosťou.
V priebehu rokov 1996 až 1998 sa hľadali možnosti pre zamestnanie pracovníkov, ktorí mali byť uvoľnení. Pre prvú časť zamestnancov, ako aj časť výrobných priestorov (polovica jedného výrobného podlažia – približne 2500 metrov štvorcových) sa v roku 1996 podarilo uzavrieť zmluvu s firmou SIEMENS, ktorá vyrábala káblové zväzky do automobilov. Firma SIEMENS podmienila spoluprácu tak, že táto časť výrobnej kapacity nebude mať žiadnu väzbu na ostatné časti spoločnosti JAS a tak dňa 24. októbra 1996 vznikla spoločnosť JAS-ELMONT, s. r. o. Spoločnosť riadil Ing. Ján Fencák, neskoršie Ing. Milan Kočan. Táto spoločnosť postupne navyšovala výrobné kapacity a v rokoch 1990 a 2000 už zamestnávala 390 pracovníkov.
Výrobné kapacity na káblové zväzky firma SIEMENS odpredala firme YAZAKI (YWTS – Yazaki Wiring Technologies Slovakia) a JAS-ELMONT pokračoval v spolupráci s touto firmou naďalej výrobou káblových zväzkov pre automobil Ford Fiesta. Zamestnával postupne viac ľudí a získaval si kredit v plnení ukazovateľov plánu v počte kusov aj v kvalite. YAZAKI v osobe pána Hartwicha, riaditeľa pobočky v Michalovciach signalizovala, že výroba pre Ford sa bude presúvať do Rumunska a do Sniny bude presunutá výroba zväzkov pre firmu JAGUÁR. V januári 2007 už spoločnosť rieši nedostatok pracovníkov a celkový stav zamestnancov prekračuje 1200 osôb.
V roku 1998 sa našiel strategický partner – firma ELEFANTEN GmbH, s ktorou došlo ku dohode, že bude exkluzívne využívať existujúce výrobné kapacity na výrobu obuvi v Snine v rozsahu približne 600 pracovníkov. Firma ELEFANTEN trvala podobne ako SIEMENS na tom, aby rozbiehajúca sa spolupráca nemala žiadnu väzbu na existujúcu výrobu a záväzky spoločnosti JAS. Z tohto dôvodu bola založená spoločnosť JAS-EXPORT Snina, s. r. o., ktorá prenajala jednu celú výrobnú halu (5000 metrov štvorcových) a časť skladových priestorov na prízemí. Relatívne veľmi rýchlo, vzhľadom na určitý dosiahnutý stupeň profesionality rozbieha výrobu pre túto firmu a v roku 2001 zamestnáva 650 pracovníkov. Riaditeľom sa pri začatí výroby stal pán Peter Homza.
JAS-ELMONT, s. r. o. a JAS-EXPORT Snina, s. r. o. zamestnávali počas určitých období v rokoch 2000 až 2008 v závislosti od požiadaviek partnerov viac ako 1600 pracovníkov. V areáli pôvodného závodu 02 v Snine sa riešili problémy s nedostatkom miest v sociálnej časti budovy, hlavne šatní.
JAS-EXPORT Snina, s. r. o. sa musela vysporiadať s tým, že firmu ELEFANTEN odkúpila britská spoločnosť CLARKS, ktorá mala jasné zámery s využitím značkovej detskej obuvi ELEFANTEN na trhu Veľkej Británie a Spojených štátov amerických. Už v priebehu jedného roku sa začalo ukazovať, že tieto zámery sú nereálne a firma CLARKS pristúpila nekompromisne ku ukončeniu aktivít s touto značkou a ukončila taktiež spoluprácou s JAS-EXPORT Snina, s. r. o. V rokoch 2004 až 2009 sa darilo nahradiť strateného exkluzívneho partnera a firma vyrábala pre spoločnosti RICOSTA, MEPHISTO, ADIDAS, VAN ELTEN a ďalšie. Podmienky aké mala v rámci exkluzívnej spolupráce s firmou ELEFANTEN, hlavne v oblasti plynulého využívania výrobnej kapacity nezávislé od sezóny, však už nedokázala zabezpečiť.
Celosvetová ekonomická kríza odštartovala vyhlásením insolventnosti americkej investičnej banky Lehman Brothers, štvrtej najväčšej banky na Wall Street. V závere roku 2008 a začiatkom roku 2009 sa prehupla do Európy s nedoziernymi následkami aj na ekonomiku Slovenska. Pre JAS-ELMONT, s. r. o. a JAS-EXPORT Snina. s. r. o. znamenala nezvládnuteľný úder. Výrobu káblových zväzkov pre auto Ford Fiesta presunula firma YAZAKI do Rumunska a pre auto JAGUÁR do Maroka. Tisícka pracovníkov bola v priebehu pár mesiacov bez práce. Výrazne sa znížili aj objednávky pre obuvnícku výrobu.
Vo vtedajšej situácii sa nikto nezaoberal projektami na záchranu firiem, práve naopak – banky reagovali extrémne až chaotický. Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá bola financujúcou bankou oboch spoločností vyhlásila dňa 9. marca 2009 bez varovania okamžitú splatnosť všetkých úverov a tak praktický poslala obidve spoločnosti do konkurzu.
Záver
Tento príspevok bol spracovaný na požiadanie Ing. Milana Kočana s cieľom doplniť existujúce informácie histórie výroby v obuvníckom závode v Snine.
Autor článku: Ing. Jozef Štalmach