Pokračovanie z minulého týždňa…
Vývoj po spoločensko-politických zmenách v roku 1989
Rokom 1990 začína nová éra charakterizovaná zánikom RVHP (Rada Vzájomnej Hospodárskej Pomoci) a otvorením trhu s obuvou pre ázijských konkurentov. Odbúravajú sa colné bariéry, nastupuje globalizácia so všetkými výhodami aj nevýhodami. JAS nie je na nové podmienky pripravený. Ako podnik s takmer 6000 zamestnancami, z toho v Snine v priemere 1200, má pomerne konkurencie schopné výrobné kapacity, ale vôbec nedisponuje vlastnými obchodnými a marketingovými útvarmi. Rozpadáva sa odbytová sieť v bývalom Sovietskom zväze, delenie a čiastočný zánik veľkoobchodnej a maloobchodnej siete na domácom trhu pri súčasnom poklese kúpyschopnosti a spotreby zo 4,5 páru na obyvateľa na 2,5 páru na obyvateľa ročne.
Uznesením vlády číslo 33. zo dňa 18. januára 1994 bol schválený privatizačný projekt formou priameho predaja majetku štátneho podniku JAS zamestnaneckej akciovej spoločnosti JAS, a. s. Bardejov. Predmetom predaja neboli budovy starého závodu a s nimi súvisiace pozemky.
S cieľom pružnejšieho reagovania na potreby trhu zmenil JAS svoju organizačnú štruktúru. Vznikli nové dcérske spoločnosti, ktoré mali byť špecializované na určité segmenty trhu. Tak vznikla spoločnosť JAS-VÝCHOD, ktorá mala mať výrobnú základňu v závode 02 v Snine, pretože Snina už vtedy využívala viac ako 80% svojich výrobných kapacít pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Už v roku 1996 však začali vznikať problémy s predajom obuvi na tomto trhu. Po prijatí rozhodnutia vlády Ruskej federácie nezvýhodňovať obchod cez tzv. „bártrové operácie“ v rámci ktorých bol dovoz obuvi do Ruska oslobodený od cla a platený dodávkami ropy tzv. „nad plán“ z podnikov Bašneft, Komineft, Permneft a ďalších do Slovnaftu. Táto skutočnosť znamenala, že pokles výroby z toho vyplývajúci v závode 02 Snina bol viac ako 90%. Tomu zodpovedala aj ekonomická situácia v závode a rýchle znižovanie stavu pracovníkov sa stalo nevyhnutnosťou.
V priebehu rokov 1996 až 1998 sa hľadali možnosti pre zamestnanie pracovníkov, ktorí mali byť uvoľnení. Pre prvú časť zamestnancov, ako aj časť výrobných priestorov (polovica jedného výrobného podlažia – približne 2500 metrov štvorcových) sa v roku 1996 podarilo uzavrieť zmluvu s firmou SIEMENS, ktorá vyrábala káblové zväzky do automobilov. Firma SIEMENS podmienila spoluprácu tak, že táto časť výrobnej kapacity nebude mať žiadnu väzbu na ostatné časti spoločnosti JAS a tak dňa 24. októbra 1996 vznikla spoločnosť JAS-ELMONT, s. r. o. Spoločnosť riadil Ing. Ján Fencák, neskoršie Ing. Milan Kočan. Táto spoločnosť postupne navyšovala výrobné kapacity a v rokoch 1990 a 2000 už zamestnávala 390 pracovníkov.
Výrobné kapacity na káblové zväzky firma SIEMENS odpredala firme YAZAKI (YWTS – Yazaki Wiring Technologies Slovakia) a JAS-ELMONT pokračoval v spolupráci s touto firmou naďalej výrobou káblových zväzkov pre automobil Ford Fiesta. JAS-ELMONT zamestnával postupne viac ľudí a získaval si kredit v plnení ukazovateľov plánu v počte kusov aj v kvalite. YAZAKI v osobe pána Hartwicha, riaditeľa pobočky v Michalovciach signalizovala, že výroba pre Ford sa bude presúvať do Rumunska a do Sniny bude presunutá výroba zväzkov pre firmu JAGUÁR. V januári 2007 už spoločnosť rieši nedostatok pracovníkov a celkový stav zamestnancov prekračuje 1200 osôb.
V roku 1998 sa našiel strategický partner – firma ELEFANTEN GmbH, s ktorou došlo ku dohode, že bude exkluzívne využívať existujúce výrobné kapacity na výrobu obuvi v Snine v rozsahu približne 600 pracovníkov. Firma ELEFANTEN trvala podobne ako SIEMENS na tom, aby rozbiehajúca sa spolupráca nemala žiadnu väzbu na existujúcu výrobu a záväzky spoločnosti JAS. Z tohto dôvodu bola založená spoločnosť JAS-EXPORT Snina, s. r. o., ktorá prenajala jednu celú výrobnú halu (5000 metrov štvorcových) a časť skladových priestorov na prízemí. Relatívne veľmi rýchlo, vzhľadom na určitý dosiahnutý stupeň profesionality rozbieha výrobu pre túto firmu a v roku 2001 zamestnáva 650 pracovníkov. Riaditeľom sa pri začatí výroby stal pán Peter Homza.
JAS-ELMONT, s. r. o. a JAS-EXPORT Snina, s. r. o. zamestnávali počas určitých období v rokoch 2000 až 2008 v závislosti od požiadaviek partnerov viac ako 1600 pracovníkov. V areáli pôvodného závodu 02 v Snine sa riešili problémy s nedostatkom miest v sociálnej časti budovy, hlavne šatní.
JAS-EXPORT Snina, s. r. o. sa musela vysporiadať s tým, že firmu ELEFANTEN odkúpila britská spoločnosť CLARKS, ktorá mala jasné zámery s využitím značkovej detskej obuvi ELEFANTEN na trhu Veľkej Británie a Spojených štátov amerických. Už v priebehu jedného roku sa začalo ukazovať, že tieto zámery sú nereálne a firma CLARKS pristúpila nekompromisne ku ukončeniu aktivít s touto značkou a ukončila taktiež spoluprácou s JAS-EXPORT Snina, s. r. o. V rokoch 2004 až 2009 sa darilo nahradiť strateného exkluzívneho partnera a firma vyrábala pre spoločnosti RICOSTA, MEPHISTO, ADIDAS, VAN ELTEN a ďalšie. Podmienky aké mala v rámci exkluzívnej spolupráce s firmou ELEFANTEN, hlavne v oblasti plynulého využívania výrobnej kapacity nezávislé od sezóny, však už nedokázala zabezpečiť.
Celosvetová ekonomická kríza odštartovala vyhlásením insolventnosti americkej investičnej banky Lehman Brothers, štvrtej najväčšej banky na Wall Street. V závere roku 2008 a začiatkom roku 2009 sa prehupla do Európy s nedoziernymi následkami aj na ekonomiku Slovenska. Pre JAS-ELMONT, s. r. o. a JAS-EXPORT Snina. s. r. o. znamenala nezvládnuteľný úder. Výrobu káblových zväzkov pre auto Ford Fiesta presunula firma YAZAKI do Rumunska a pre auto JAGUÁR do Maroka. Tisícka pracovníkov bola v priebehu pár mesiacov bez práce. Výrazne sa znížili aj objednávky pre obuvnícku výrobu.
Vo vtedajšej situácii sa nikto nezaoberal projektami na záchranu firiem, práve naopak – banky reagovali extrémne až chaotický. Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá bola financujúcou bankou oboch spoločností vyhlásila dňa 9. marca 2009 bez varovania okamžitú splatnosť všetkých úverov a tak praktický poslala obidve spoločnosti do konkurzu.
Záver
Tento príspevok bol spracovaný na požiadanie Ing. Milana Kočana s cieľom doplniť existujúce informácie histórie výroby v obuvníckom závode v Snine.
Autor článku: Ing. Jozef Štalmach