Retrospektíva

Vznik Uhorska je spojený s príchodom Maďarov do Panónie a Podunajska. Kočovné kmene prišli do tejto oblasti pod vedením Arpáda, ktorého si v roku 890 sedem maďarských vojvodov zvolilo za svojho panovníka. Niekedy medzi rokmi 895 a 896 ako kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polokočovného spôsobu života na usadlý život, bolo založené Uhorské kniežatstvo. Vládnuca dynastia Arpádovcov po vzore európskych mocností upevnila v kniežatstve svoju zvrchovanú moc. Okolo roku 1000 knieža Vajk prijal za svoje náboženstvo kresťanstvo, nechal sa pokrstiť a pod krstom nadobudnutým menom Štefan, sa nechal korunovať na uhorského kráľa. Roku 1301 Arpádovci vymreli, v kráľovstve vypukla anarchia a moc pripadla do rúk šľachticom. V roku 1308 sa kráľovstvo podarilo zjednotiť Karolovi Róbertovi z rodu Anjou. V roku 1526 bolo uhorské vojsko porazené Osmanskou ríšou a uhorský trón pripadol rakúskemu rodu Habsburgovcov. V roku 1541 v súvislosti s postupom tureckých vojsk na sever, sa vplyv Habsburgovcov obmedzil iba na Kráľovské Uhorsko, ktoré stratilo samostatnosť a stalo sa súčasťou habsburskej monarchie. V roku 1683 boli Turci z habsburskej monarchie definitívne vytlačení, no napriek početným protihabsburským povstaniam sa Habsburgovcom podarilo posilniť mocenskú pozíciu Rakúska a až do roku 1867 na území Uhorska odstrániť moc uhorskej šľachty. V rokoch 1848 a 1849 vypukla nacionalistická maďarská revolúcia, ktorá bola síce potlačená, ale na jej základoch došlo v roku 1867 k vytvoreniu konštitučnej dualistickej monarchie nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Išlo o úniu dvoch štátnych celkov, spojených osobou panovníka a spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Zo stručného náčrtu histórie týkajúcej sa maďarského národa je zrejmé, že Maďari prešli dynamickým vývojom a v ceste k samostatnosti im kládli prekážky najmä vládnuci predstavitelia z rodu Habsburgovcov.

V lete roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, dovtedy najväčší konflikt v dejinách ľudstva, ktorý sa odohral prevažne v Európe, ale aj v Afrike, Ázii, Blízkom východe a inde. Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok v priebehu jediného mesiaca rozšírenie vojny po celej Európe. Dnešné Slovensko bolo počas vojny súčasťou Rakúsko-Uhorska. Celkovo bolo do rakúsko-uhorskej armády mobilizovaných odhadom 400 000 až 450 000 Slovákov. Z nich približne 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených. Rakúsko-Uhorsko sa po prehratej vojne na sklonku roku 1918 rozpadlo.

Pokusy maďarských vládnucich kruhov udržať existenciu Uhorska aj po rozpade Rakúsko-Uhorska boli zmarené a Uhorsko bolo rozdelené medzi nástupnícke krajiny – Maďarskú republiku, Česko-Slovensko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, pričom východné pohraničie bolo pripojené k Rumunsku a západné pohraničie k Rakúsku. Dňa 16. novembra 1918 bola v snahe udržať maďarský štát v jeho historických uhorských hraniciach vyhlásená Maďarská demokratická republika, ktorá mala priniesť liberálno-demokratické reformy. Po nezdare uskutočniť tento smelý plán sa dňa 21. marca 1919 po uskutočnení prevratu dostala k moci komunistická strana, čo viedlo k vyhláseniu Maďarskej republiky rád. Bolo to zriadenie na území Maďarska, ktoré bolo vedené komunistickou vládou vyznávajúcou ideológiu diktatúry proletariátu. Na podnet Francúzska a Veľkej Británie bola Maďarská republika rád dňa 16. apríla 1919 napadnutá rumunským a dňa 27. apríla 1919 česko-slovenským vojskom. Následne dňa 20. mája 1919 prešla Maďarská armáda do protiofenzívy. V snahe obnoviť hranice bývalého Uhorska, obsadila veľkú časť východného Slovenska. Dňa 6. júna 1919 obsadila Košice a dňa 8. júna 1919 Prešov.

Vlak s maďarskými vojakmi dorazil aj do Humenného, kde bolo dňa 11. júna 1919 založené takzvané direktórium proletárskej republiky. Bolo tvorené ôsmymi členmi, štyria z nich neskôr stáli pri vytvorení Komunistickej strany v meste. Malý oddiel vojakov maďarskej Červenej armády sa nakrátko objavil aj v Snine. V publikácii s názvom Z dejín Sniny a okolia vydanej v roku 1976 sa uvádza, že miestne obyvateľstvo maďarských vojakov vstupujúcich do mesta srdečne vítalo. Na domoch sa objavili červené zástavy a najmä mládež chodila s červenými kokardami na šatách. Vzhľadom na udalosti týkajúce sa maďarskej intervencie v Snine v predchádzajúcom roku, kedy tu maďarskí vojaci zatkli dvadsaťpäť občanov a jedného občana dokonca usmrtili, nepovažujeme informáciu o vrúcnom privítaní maďarských vojakov za pravdivú. Najskôr ide o dielo komunistickej propagandy.

Dňa 16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád, ktorá ako bábkový štát plne kopírovala maďarské vzory – počnúc súdmi, štátnou správou, armádou, a končiac výškou miezd zamestnancov. Tento útvar propagoval šírenie komunistických a revolučných ideí, ale súčasne bol zásterkou pre obnovenie maďarského vplyvu na Slovensku. A podobne ako voľakedy sa s myšlienkou samostatnosti maďarského ľudu nevedeli zmieriť predstavitelia rakúskeho rodu Habsburgovcov, tak v roku 1919 nedokázali počiatky budovania slovenskej samostatnosti pochopiť vládnuci predstavitelia maďarského národa.

Už v čase vzniku Slovenskej republiky rád prešla československá armáda do protiútoku. Pred hroziacou porážkou pristúpila Maďarská republika rád na rokovanie. Dňa 24. júna 1919 bolo vyhlásené prímerie a dňa 29. júna 1919 bola v Bratislave uzavretá dohoda týkajúca sa stiahnutia maďarskej Červenej armády z územia Slovenska. Sťahovanie jednotiek začalo pod dohľadom spojeneckej komisie dňa 1. júla 1919 na demarkačnej čiare stanovenej parížskou konferenciou dňa 12. júna 1919, ktorá zodpovedá súčasnej slovensko – maďarskej štátnej hranici. Vpád maďarskej armády na územie východného Slovenska v roku 1919 však nebol vpádom jediným.

Po Hitlerovom uchopení moci v roku 1933, Maďarsko spolupracovalo s nacistickým Nemeckom na rozbití Česko-Slovenska, pričom si od tejto spolupráce sľubovalo uspokojenie vlastných revizionistických záujmov. Odstúpenie etnicky prevažne maďarských oblastí realizované na základe prvej Viedenskej arbitráže, bolo v maďarskej politike považované iba za minimálny variant. Maďarsko malo záujem profitovať z nemeckého úspechu pri likvidácii republiky a ďalej rozvíjalo myšlienku obnovenia nadvlády nad nemaďarskými územiami bývalého Uhorska.

Dňa 14. marca 1939 mimoriadny Snem Slovenskej krajiny vyhlásil samostatnosť a prijal názov Slovenský štát. Názov platil až do prijatia ústavy dňa 21. júla 1939, ktorá zaviedla názov Slovenská republika. Na území Podkarpatskej Rusi vznikol dňa 15. marca 1939 štátny útvar s názvom Karpatská Ukrajina. Ešte v ten istý deň však došlo k vojenskému obsadeniu Karpatskej Ukrajiny maďarskou armádou. Bezprostredne po tejto udalosti došlo k vzniku maďarsko-slovenskému konfliktu, ktorý bol neskôr nazvaný ako Malá vojna. Počas konfliktu došlo k obsadeniu východnej časti Slovenského štátu maďarským vojskom. Konkrétne išlo o východné časti okresov Snina a Sobrance. Maďarskou armádou obsadené slovenské územie sa stalo súčasťou Maďarmi okupovanej Karpatskej Ukrajiny prakticky až do ukončenia druhej svetovej vojny.

Pre všetkých záujemcov o oblasť vojnovej histórie pripravujeme prednáškový miniseminár s názvom Snina a okolie vo vojnových konfliktoch, ktorý sa uskutoční v sobotu 27. apríla 2019 v priestoroch Domu vysídlencov v Snine so začiatkom o 13:30. Zaujíma Vás kde sninskí rodáci rukovali a bojovali v čase prvej svetovej vojny? Zaujímajú Vás dôvody a okolnosti vpádu maďarskej armády na východ Slovenska v roku 1919, ako konflikt prebiehal a aké boli jeho dôsledky? Chcete vedieť aká bola situácia v Snine a v jej okolí v roku 1939 – roku vypuknutia Malej vojny a druhej svetovej vojny? Tešíme sa na Vašu účasť.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan