Zápisky z medzivojnovej Sniny I.

Z kartotéky Františka Müllera sme vybrali aj niekoľko po slovensky písaných zápiskov, týkajúcich sa medzivojnového obdobia. Na základe zápiskov sme začali zostavovať ďalší článok, ktorý budeme uverejňovať opäť na pokračovanie.

Veriaci pred rímskokatolíckym kostolom v Snine na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia.

Rok 1919

Sčítanie ľudu. Zakladanie spolkov župou zemplínskou – župan Milutín Križko v Michalovciach, čo bolo sídlo župy. Ústavná listina, ústavné zákony, volebný rád, jazykový zákon, volebný súd, župné zriadenie – to všetko boli témy preberané na zasadnutí parlamentu dňa 28. februára, ktoré trvalo plných 20 hodín. V jeseni 1918 a v jari 1919 chrípka takzvaná „Španielka“, na ktorú za tri mesiace zomrelo viac ľudí ako za celé obdobie prvej svetovej vojny.

Poznámka: Milutín Križko (1871-1926) bol slovenským politikom a medzivojnovým senátorom. V parlamentných voľbách v roku 1920 získal senátorské kreslo v Národnom zhromaždení. Do senátu sa dostal aj po parlamentných voľbách v roku 1925. Vo funkcii senátora zotrval iba niekoľko mesiacov.

V roku 1919 prebehlo prvé slovenské sčítanie ľudu, na základe ktorého vieme, že:

Snina (obec)Snina (okres)
Všeobecné:
Počet domov5886277
Počet obyvateľov326137272
Mužov155817594
Žien170319678
Národnosť:
Československá25329306
Ukrajinská3125009
Maďarská169894
Nemecká18220
Iná5111843
Vierovyznanie:
Rímskokatolícke27486612
Gréckokatolícke10727307
Evanjelické augsburské830
Evanjelické reformované15241
Židovské3893069
Iné013

V tom čase do okresu Snina patrili tieto obce: Belá Cirocká, Berezné Malé, Berezné Veľké, Brezovec, Bystre, Bystre Ruské, Čukalovce, Dara, Dlhé Cirocké, Domašina, Dúbrava, Hostovice, Hrabová, Hrabovec Ruský, Inovce, Jalová, Kalné, Klenová, Kňahyňa, Kolbásov, Kolonica, Kostryni, Krivé, Ladomirová, Ľubňa, Michajlov, Mirče, Novosedlica, Ostrožnica, Parihuzovce, Pčolina, Pichne, Poľana, Potok Ruský, Prislop, Roztoky, Runina, Ruská, Smolník, Snina, Soľa, Stakčín, Starina, Stričava, Strihovce, Stužica Nová, Stužica Stará, Šmigovce, Topoľa, Ubľa, Ulič, Užok, Vaľaškovce, Volosjanka, Volová Ruská, Záhorb, Zausina, Zboj, Zvala.

Poznámka: Z uvedeného jasne vyplýva, že do okresu Snina spadalo aj niekoľko obcí nachádzajúcich sa na území dnešnej Ukrajiny (na slovenskom území vtedajšej Podkarpatskej Rusi), preto sčítaním zistené údaje z okresu nemožno porovnávať s údajmi zistenými na základe sčítania ľudu, ktoré prebehlo o dva roky neskôr.

Rok 1920

Dňa 28. júla bolo podpísané rozhodnutie o rozdelení Těšínska medzi Česko-Slovensko a Poľsko.

Poznámka: Po zániku Rakúsko-Uhorska vznikol medzi novovzniknutým Česko-Slovenskom a Poľskom spor o oblasť Těšínska. Išlo o dlhotrvajúci spor, ktorý vrcholil v rokoch 1918 až 1920 a v roku 1938. S konečnou platnosťou bol ukončený až česko-slovensko-poľskou zmluvou z roku 1958.

Hlavným slúžnym /okresným náčelníkom/ sa stal Július Durčinský. Od roku 1927 bol vymenovaný za radcu, v roku 1931 za hlavného radcu. V roku 1935 odišiel na vlastnú žiadosť, podanú na krajinský úrad do dôchodku. V roku 1939 sa odsťahoval zo Sniny do Humenného.

Poznámka: Július Durčinský bol vysoko postaveným úradníkom, ktorý v Snine pôsobil ešte v období Rakúsko-Uhorska. Predstavitelia rodu Durčinských patrili v minulosti k významným predstaviteľom uhorskej šľachty žijúcej na území Zemplína.

Rok 1921

Voľba obecného zastupiteľstva podľa politických strán. Dňa 27. októbra bola vyhlásená mobilizácia.

Poznámka: Ide o skoro zabudnutú udalosť, kedy rakúsky cisár a český a uhorský kráľ Karol I. Habsburský sa v jeseni 1921 vrátil do Maďarska znovu prevziať moc. Už v marci 1921 stroskotali jeho rokovania s Horthym, keď Československo, Rumunsko a Juhoslávia (vtedy Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov) pohrozili vojenskou intervenciou. Pokus zopakoval v októbri, kedy prekročil hranice v Šoproni v oblasti kontrolovanej vojskami, ktoré mu boli lojálne a vyrazil na Budapešť. Na mnohých miestach i v samotnom hlavnom meste bol vítaný a oslavovaný. Česko-Slovensko vyhlásilo mobilizáciu a vojská sa pripravovali na prekročenie maďarských hraníc. Nátlak zo strany Česko-Slovenska, Rumunska a Juhoslávie prinútil maďarský parlament, aby v novembri 1921 zbavil Karola I. Habsburského trónu.

Dňa 16. februára sa začalo so sčítaním ľudu.

Snina (obec)Snina (okres)
Všeobecné:
Počet domov5924802
Počet obyvateľov342328097
Mužov171513723
Žien170814374
Národnosť:
Československá27047953
Ukrajinská2317551
Maďarská79200
Židia3301177
Cigánineuvedené82
Iná28746
Vierovyznanie:
Rímskokatolícke28636836
Gréckokatolícke14119538
Evanjelické augsburské517
Evanjelické reformované1233
Židovské3951611
Iné262

V tom čase do okresu Snina patrili tieto obce: Belá nad Cirochou, Berezovec, Bystrá Ruská, Čukalovce, Dara, Dlhé nad Cirochou, Dúbrava, Hostovice, Hrabovec Ruský, Inovce, Jablonka Nižnia, Jablonka Vyšnia, Jalová, Klenová, Kolbasov, Kolonica, Krivé Uličské, Ladomirov, Michjlov, Ostrožnica, Papin, Parihusovce, Pčoliné, Pichne, Poľana Veľká, Poľanka Nechvalová, Potok Ruský, Prislop, Roztoka Hrabová, Roztoka Kalná, Roztoka Stakčianka, Runina, Ruské, Sedlica Nová, Smolnik, Snina, Stakčin, Starina, Strihovce, Šmigovec, Telepovce, Topoľa, Ubľa, Ulič, Vaľaškovce, Volová Ruska, Zboj, Zubné, Zvala.

Rok 1922

Nové župné zriadenie. Náš okres pridelený ku župe Košickej. Županom sa stal Dr. Ján Rumann.

V zápiskoch týkajúcich sa roku 1922 nachádzame aj tieto neveselé štatistiky:

Úmrtnosť detí v okrese:ChlapciDievčatá
Menej ako 1 rok13397
Od 1 do 5 rokov3537
Viac ako 5 rokov154150
Lekársky ošetrené deti v okrese:ÁnoNieNeznáme
Počet detí56226324

V zápiskoch sa uvádza, že v tomto roku bola v okrese objavená aj jedna detská mŕtvola.

Rok 1923

Dňa 5. januára bol spáchaný atentát na ministra Rašína. Zomrel 18. februára. Ako reakcia na túto udalosť bol schválený Zákon na ochranu republiky. Kolkovanie bankoviek, to, čo Rašín presadzoval. Kontingent papierových peňazí – 6988 miliónov. Koncom roku razené československé dukáty.

Poznámka: Alojz Rašín (1867-1923) bol významným politikom a ekonómom. Bol autorom textu prvého zákona o zriadení samostatného štátu. Po vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky bol vymenovaný za prvého československého ministra financií. Časom nadobudol povesť budovateľa štátu a stabilizátora rozvrátených povojnových štátnych financií. Bol taktiež tvorcom menovej odluky – takzvanej Rašínovej menovej reformy, ktorá mala za úlohu vytvoriť v Česko-Slovensku peňažný obeh nezávislý od ostatných častí bývalého Rakúsko-Uhorska. Československá koruna sa stala jednou z najstabilnejších peňažných mien v Európe. Po atentáte na Rašína bol prijatý jeden z najvýznamnejších československých trestnoprávnych predpisov, pretože chránil základné inštitúcie štátu rovnako ako idey, na ktorých bol založený.

Dobrá úroda, ale predsa hneď po žatve ceny úžasne stúpali. Jeden kubický meter pšenice stojí 100 korún, no cena stále stúpa. Zemiakov bolo toľko, že neoplatilo sa ich vyberať a nádenníka platiť. Mnoho na poli ostalo nevybratých. Kríza obchodníctva – napriek zdražovaniu obchodníci nazhromaždili veľké zásoby. Burzové špekulácie otriasli celým hospodárstvom. Mnohí ukladali peniaze z úrody do banky a keď nastala devalvácia, prišli o všetko.

Rok 1924

Prvé plynové lampy v uliciach Sniny.

Pánske pozemky sa rozparcelovali.

Úroky v bankách na 14 až 15 percentách.

Politické strany existujú, ale program ani jedna nemá.

Poznámka: Dňa 10. marca 1924 sa uskutočnilo prvé zasadnutie Okresného výboru v Snine. V okresnom výbore zastupovali Sninu lesný radca Gustáv Papp a obchodník Jakub Neumann. Pri okresnom výbore bola zo zákona zriadená finančná komisia na kontrolu hospodárenia okresných orgánov. Mali v nej zastúpenie aj odborníci mimo okruh poslancov, ako napríklad správca píly Jozef Nitsche alebo úradníci ako Gustáv Frank alebo Aladár Juhás.

Rok 1925

V lete rozvodnená Pčolinka spôsobila vyliatie vody z brehov Cirochy, ktorá zaplavila celú vnútornú časť obce okrem Daľkova, čo spôsobilo veľké majetkové škody.

Minister školstva Ivan Markovič navštívil okres. Dňa 2. augusta zomrel župan Košickej župy Dr. Ján Rumann. Jeho nástupca Dr. Juraj Slávik navštívil okres.

Poznámka: Ivan Markovič (1888-1944) bol slovenským právnikom, novinárom, sociálnodemokratickým politikom a verejným činiteľom. Od roku 1918 bol poslancom Revolučného Národného zhromaždenia. V roku 1920 bol ministrom obrany. Neskôr, v rokoch 1922 až 1925 bol ministrom unifikácií a v rokoch 1935 až 1938 podpredsedom poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia. V rokoch 1918 až 1939 bol vedúcim predstaviteľom sociálnodemokratickej strany na Slovensku a v rokoch 1921 – 1939 podpredsedom Československej obce legionárskej. V roku 1939 bol zatknutý gestapom, bol väznený v koncentračných táboroch Dachau a Buchenwald, zahynul začiatkom roku 1944.

Poznámka: Ján Rumann (1876-1925) bol slovenským právnikom a verejným činiteľom. Pôsobil v rôznych verejných funkciách na východe Slovenska. Výrazná osobnosť slovenského národného života na začiatku 20. storočia v právnickej, štátnopolitickej a cirkevnej sfére. Angažoval sa v hnutí za práva národností v Uhorsku. Zakladateľ československej štátnej správy. Aktivizoval kultúrny, spoločenský a hospodársky život. Autor politických a národohospodárskych článkov.

Poznámka: Juraj Slávik (1890-1969) bol slovenským politikom, diplomatom, spisovateľom a prekladateľom. V novembri 1918 sa stal najmladším poslancom Revolučného národného zhromaždenia v Prahe. Ako člen Klubu slovenských poslancov úzko spolupracoval s politickou skupinou okolo ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. Počas československo-maďarského vojnového konfliktu pôsobil od júna 1919 ako civilný poradca generála Edmonda Hennocqua a ako vládny komisár pre východné územie vojenského veliteľstva na Slovensku. Ako košický župan podporoval politiku posilňovania etnickej identifikácie východných Slovákov.

Rok 1926

Veľká povodeň podobne ako v minulom roku, no voda bola taká veľká, že zmietla celé domy a vzala so sebou aj starý Rhollov most.

Oprava železničného mosta cez Pčolinku, v pozadí domy cigánskej osady „Pod Hurou“. Takýmto zariadením sa v minulosti vtĺkali do zeme drevené piliere pri stavbe nového mosta.

V zápiskoch pri danom roku nachádzame aj nasledujúcu štatistiku:

Uzavretých manželstiev 258
Rozviazaných manželstiev1
Detí narodených živých1385
Detí narodených mŕtvych10
Narodených chlapcov721
Narodených dievčat674
Detí manželských1271
Detí nemanželských124
Zomrelých mužov386
Zomrelých žien379

Rok 1927

Úroda už tretí rok veľmi slabá. V tomto roku veľké dažde a povodne.

V zápiskoch pri danom roku nachádzame aj nasledujúcu štatistiku:

Uzavretých manželstiev 293
Rozviazaných manželstiev0
Detí narodených živých1364
Detí narodených mŕtvych7
Narodených chlapcov723
Narodených dievčat648
Detí manželských1265
Detí nemanželských106
Zomrelých mužov408
Zomrelých žien392

Rok 1928

Ľudia začínajú stavať domy. Zima bola veľmi krutá. Jar studená, mrazy do apríla. V lete horúčava do 40 stupňov, takže zrno v klase vyschlo, na mnohých miestach kamenec. Zemiakov bolo veľmi málo.

Zrušenie všetkých žúp, reorganizácia okresov, zavedená zemská správa.

Poznámka: Krajinské zriadenie bolo zavedené zákonom číslo 125/1927 o organizácii politickej správy s účinnosťou od 1. júla 1928. Zaviedla sa tak jednotná politická správa na celom území Česko-Slovenska. Župy na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ako aj Úrad ministra s plnou mocou pre správu Slovenska sa zrušili a územie Česko-Slovenska bolo rozdelené na štyri celky – Česká zem, Moravsko-sliezska zem, Slovenská krajina a Podkarpatskoruská zem. Jednotlivé okresy ostali s drobnými zmenami tie isté ako predtým. Každá krajina bola samostatnou právnickou osobou, okresná a krajinská samospráva bola poštátnená, volené orgány sa podriadili úradníkom menovaným vládou, policajná a trestná právomoc správnych úradov bola zvýšená. Slovensko spravoval Krajinský úrad na čele s krajinským prezidentom. Účasť občanov na správe krajiny malo predstavovať Krajinské zastupiteľstvo.

Rok 1929

V tomto roku bola obec Snina elektrifikovaná.

Úroda veľmi slabá. V jari tuhé mrazy, pšenica vymrzla, museli ju vyorať a siať jačmeň. Mech jačmeňa na siatie – 200 korún. Kríza rastie.

Dňa 27. septembra sa konala oslava 1000 ročnej pamiatky na sv. Václava.

Poznámka: Svätý Václav bol českým kniežaťom z rodu Přemyslovcov, neskôr svätec a hlavný patrón Čiech. Dôkazom významu svätého Václava pre český národ je i mnoho umeleckých spodobení tohto svätca a patróna. Pravdepodobne najznámejším stvárnením svätého Václava je bronzové jazdecké súsošie kniežaťa a štyroch českých svätcov, dotvárajúce kolorit hornej časti pražského Václavského námestia.

Dňa 27. októbra sa uskutočnili voľby do snemu a senátu.

Pokračovanie nabudúce.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

2 thoughts on “Zápisky z medzivojnovej Sniny I.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.