Zápisky z medzivojnovej Sniny II.

Na dnes sme pripravili pokračovanie k minulotýždňovému článku. Vyberáme zápisky z kartotéky Františka Müllera, týkajúce sa medzivojnového obdobia.

1930

V tomto roku veľmi slabá úroda. Úradné ceny obilia boli upravené. Ceny za metrák: pšenica – 130 korún, raž – 100 korún, ovos – 75 korún, jačmeň – 60 korún, kukurica – 70 až 80 korún, zemiaky – 70 korún. Roľníci sa zadlžujú a práve preto nejdú ani obchody.

Podľa oficiálnych údajov je obyvateľov obce Snina vrátane Hámorčanov 4032. Plocha celého chotára je 9681 hektárov. V roku 1930 mal okres Snina 32814 obyvateľov. V máji prebehli voľby do obecného zastupiteľstva.

Zo sčítania ľudu, ktoré prebehlo 1. decembra tohto roku, vyplynulo pre okres nasledovné:

Obyvatelia starší ako 10 rokovMužiŽeny
Celkový počet1044811921
Vedelo čítať a písať70846560
Vedelo iba čítať170316
Nevedelo ani čítať ani písať31945045

1931

Krmiva niet a roľníci nemajú za čo nakúpiť.

Firma Thonet-Mundus prestala odoberať drevo a ukončila prenájom sninskej píly.

Odbytová kríza. Píla zastavila výrobu.

Poznámka: Veľká hospodárska kríza bola celosvetová ekonomická kríza, ktorá začala obrovským prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange dňa 24. októbra 1929 a trvala až do polovice tridsiatych rokov minulého storočia. Napriek hospodárskej kríze sa v chotári „Jakušovo“ začalo v roku 1931 s výstavbou tehelne.

1932

V okrese Snina 235 párov vstúpilo do manželstva. Narodilo sa 1292 živých a 15 mŕtvych detí. Nemanželských detí bolo 111. Celkovo zomrelo 985 obyvateľov okresu, z toho 264 detí do jedného roku.

Nezamestnanosť stúpa, veľká stagnácia obchodu.

1933

Jesenná sejba dobre prezimovala, zima bola mierna. Dobrá bola úroda, ale roľník nemal úrodu kde predať. Veľmi chladný rok a povodeň.

Od firmy R. Kottl z Kláštora pod Znievom bolo pre okres zakúpených 35000 ikier pstruha za sumu 1452 korún a 60 halierov. Vypustené boli do potoka v Ostrožnici a Topoli a taktiež do Hámorského potoka.

Bola poskytnutá podpora 500 korún pre divadelný súbor Jednota Orla.

Športovému klubu v Snine bola udelená podpora vo výške 700 korún. Eduard Vladimír bol proti tomu.

Dňa 1. augusta bola v Snine zriadená sprostredkovateľňa práce. Jej zamestnanca platí okres sumou 2700 korún ročne a potrebnú miestnosť pre tieto účely dostala za povinnosť zaobstarať obec Snina.

V Nitre sa konali celoštátne Pribinove oslavy. Okres na vlastné trovy vyslal štvorčlennú delegáciu (Július Durčinský, Martin Ondriáš, Gustáv Papp a Eduard Vladimír).

Nezamestnanosť stále stúpa. Bola vypísaná štátna pôžička. Bola pomenovaná ako pôžička práce, ale medzi ľuďmi sa používalo označenie hladová pôžička. Na tú pôžičku sa upísali:

Subjekt:Suma v korunách:
Obec Snina5000
Okres Snina5000
Obce okresu20000
Učiteľstvo18700
Četníctvo11300
Zamestnanci okresného úradu26500
Železniční zamestnanci7100
Finanční zamestnanci18600
Jednotlivci16400

Snine, Pichne a Zubné dostali od okresu podporu vo výške 14000 korún.

Štátna stravovacia akcia, núdzové práce. Za 434 korún bol zakúpený krásny album, kde boli uložené fotografie o prácach v rámci hladovej akcie.

Poznámka: Zo spomínaného albumu pochádzajú aj nasledujúce fotografie. Deti v školách dostávali v rámci stravovacej akcie mlieko. Nezamestnaní a hladom ohrození občania chlieb, soľ a iné dôležité potraviny, za prídel ktorých následne museli odpracovať určitý čas pri oprave ciest, stavbe a opravách mostov a podobne.

Mliečna akcia pre školopovinné deti.
Nezamestnaní občania čakajú na rozdeľovanie potravín.
Nezamestnaní občania pri práci na obecnej ceste.

1934

Jar sa začala veľmi skoro, už v apríli bolo stále teplo, až 28 stupňov Celzia. Stromy začali kvitnúť už v marci, naposledy tu taká jar bola pred 130 rokmi.

Na základe vyhlášky zo dňa 15. februára zlatý kryt našej koruny bol znížený na 25 percent. V tomto roku prebehla voľba prezidenta.

Obilný monopol – vyhlásením zo dňa 23. decembra 1934 číslo 281 boli upravené ceny obilnín za metrák: pšenica – 156 korún, žito – 117 korún, jačmeň a ovos – 120 korún. Svetová hospodárska kríza.

V Rakúsku od 12. do 15. februára občianska vojna. Nepokojný rok.

Poznámka: Rakúska občianska vojna je označenie pre ozbrojené konflikty, ktoré se odohrali 12. až 15. februára 1934 v rakúskych priemyselných strediskách. Prišlo o život niekoľko stoviek ľudí.

1935

Zima mala normálny priebeh, od januára do marca bol sneh, ktorý napadal pred Vianocami. Jar prišla dosť neskoro – až koncom apríla. Úroda bola krásna a hojná. V tomto roku žiadne pohromy. Čo sa týka ovocia, bol to zlý rok. Ovocia sa urodilo veľmi málo, 1 kilogram jabĺk stojí 8 korún.

Dňa 14. decembra sa Tomáš Garrigue Masaryk vzdal svojho úradu kvôli chorobe a vysokému veku. Dňa 18. decembra bol za hlavu štátu zvolený Edvard Beneš, ministerským predsedom sa stal Milan Hodža.

Itália napadla Habeš.

Poznámka: Habeš je historickým názvom pre Etiópiu. Zo strany Talianska išlo o rozšírenie svojich kolónií. Vojna skončila dočasnou okupáciou Etiópie a vytvorením Talianskej východnej Afriky (1936-1941).

1936

Suchota a veľa lariev chrústa.

Dňa 7. marca Nemci obsadili Porýnie.

Poznámka: Išlo o významnú udalosť, pretože Nemecko porušilo podmienky Versaillskej zmluvy a zmenilo tak rovnováhu síl v Európe v prospech Nemecka a v neprospech Francúzska.

V Španielsku revolúcia pod vedením generála Franca, nastala občianska vojna.

Poznámka: Španielska občianska vojna (1936-1939) sa radí k najkrvavejším konfliktom 20. storočia. Vypukla v momente, kedy proti demokraticky zvolenej republikánskej vláde vojensky vystúpila armáda pod vedením generála Francisca Franca. Občianska vojna si vyžiadala odhadom viac ako pol milióna obetí.

V Anglicku zomrel kráľ Juraj V., novým kráľom sa stal jeho syn.

Poznámka: Juraj V. (1865-1936) bol kráľom Spojeného kráľovstva a britských panstiev, od roku 1910 do svojej smrti aj indickým cisárom. Jeho nasledovníkom na tróne sa stal jeho prvorodený syn Eduard VIII.

1937

Zima veľmi mierna, sneh napadal až 24. decembra, ale hneď zmizol a potom napadol v januári a vydržal do marca.

Administratívni pracovníci dostali rovnošaty.

Zima mierna, úroda dobrá, ovocie – najmä jablká, až sa konáre lámali.

1938

Dňa 20. marca Anton Hlinka vyhlásil, že rok 1938 bude mať práve taký význam ako rok 1918, nech nás nenájde nepripravených.

Poznámka: Andrej Hlinka (1864-1938) bol slovenským rímskokatolíckym kňazom a politikom, vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia. Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) bola slovenská fašistická a krajne pravicová strana so silnou rímskokatolíckou a nacionalistickou orientáciou, ktorá pôsobila na území Slovenska od roku 1906 do jej rozpustenia v roku 1945. Jej členovia a prívrženci sa označovali ako ľudáci.

Konrad Henlein formuluje požiadavky pre sudetských Nemcov o ôsmych bodoch.

Poznámka: Konrad Henlein (1898-1945) bol Gruppenführerom (neskôr Obergruppenführerom) SS, župným vedúcim NSDAP a poslancom ríšskeho snemu. Dňa 24. apríla 1938 na zjazde Sudetonemeckej strany v Karlových Varoch predstavil takzvaný Karlovarský program, ktorého cieľom nebolo riešenie sudetonemeckej národnostnej otázky, ako mal program na prvý pohľad pôsobiť, ale rozbitie Česko-Slovenska a jeho úplné ovládnutie.

Dňa 21. mája bola nariadená čiastočná mobilizácia.

Poznámka: Napäté vzťahy medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom v druhej polovici mája 1938 vyústili do hrozby vypuknutia ozbrojeného konfliktu. Bezprostrednou príčinou sa stali správy o koncentrácii nemeckých jednotiek na česko-slovenských hraniciach, čo viedlo k čiastočnej mobilizácii.

Dňa 4. júna sa konali oslavy výročia podpísania Pittsburskej dohody a zjazd HSĽS.

Poznámka: Pittsburská dohoda bola politická dohoda, podpísaná dňa 30. mája 1918 v americkom Pittsburghu zástupcami Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov. Schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem.

V Košiciach otvorená výstava „Východu“.

Poznámka: Výstava východu Česko-Slovenskej republiky, ktorá sa konala v Košiciach v období od 16. júla 1938 do 31. augusta 1938, bola krajinská jubilejná výstava usporiadaná pri príležitosti dvadsiateho výročia trvania Česko-Slovenska a šesťdesiatych narodenín ministerského predsedu Dr. Milana Hodžu.

V auguste prišiel do Prahy lord Runciman.

Poznámka: Walter Runciman (1870 – 1949) bol britský vikomt a politik. Jeho misia v Československu bola iniciatívou britskej vlády, zameranou na vyriešenie medzinárodnej krízy v roku 1938, hroziacej vypuknutím vojny v Európe. Úlohou misie vedenej lordom Runcimanom bolo sprostredkovanie rokovania medzi československou vládou a Sudetonemeckou stranou.

Mobilizácia a demobilizácia.

Poznámka: Všeobecná mobilizácia bola vyhlásená dňa 23. septembra 1938 ako reakcia vlády na požiadavku na odstúpenie pohraničného územia v oblasti Sudet. V tento deň vstúpilo Česko-Slovensko do brannej pohotovosti. Celkovo bolo do zbrane povolaných 1250000 mužov a k dispozícii bolo 350 tankov, 5000 delostreleckých hlavní a 950 vojenských lietadiel. Po Mníchovskej dohode boli vojenské jednotky rozpustené.

Dňa 26. septembra bolo Hitlerom vyslovené ultimátum určené Slovákom, 29. septembra sa konala schôdza Hitlera, Daladiera, Chamberlaina a Mussoliniho v Mníchove.

Poznámka: Adolf Hitler vo svojej reči zo dňa 26. septembra 1938 požadoval sebaurčovacie právo nielen pre sudetských Nemcov, ale aj pre Slovákov. Mníchovská dohoda bola podpísaná dňa 30. septembra 1938 zástupcami Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska na konferencii v Mníchove prebiehajúcej od 29. septembra, na základe ktorej Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).

Dňa 5. októbra podal Edvard Beneš demisiu, 6. októbra bola podpísaná Žilinská manifestácia, 7. októbra bola vyhlásená autonómia Slovenska a vymenovaná autonómna vláda – Jozef Tiso (predseda vlády), Matúš Černák (minister školstva a národnej osvety), Ferdinand Ďurčanský (minister verejných prác a dopravy), Ján Lichner (minister pôšt a železníc), Pavol Teplanský (minister poľnohospodárstva, obchodu, verejných prác a financií).

Poznámka: Žilinská dohoda bola deklaráciou autonómie Slovenska v rámci Česko-Slovenska. Dohodu podpísali predstavitelia HSĽS a prevažnej väčšiny ostatných slovenských strán (s výnimkou sociálnych demokratov a komunistov).

Dňa 2. novembra na základe Viedenského rozhodnutia mestá ako Levice, Lučenec, Rožňava a Košice pripadli Maďarsku. Dňa 20. novembra došlo k odtrhnutiu Devína.

Poznámka: Na základe Viedenskej arbitráže uskutočnenej dňa 2. novembra 1938 nacistické Nemecko a fašistické Taliansko donútili Česko-Slovensko vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Obyvateľmi Devína boli prevažne Nemci, ktorí keď zacítili príležitosť, odišli do Viedne a prostredníctvom spolku Karpatských Nemcov žiadali o pričlenenie Devína do Nemeckej ríše.

Dňa 30. novembra bol zvolený Emil Hácha.

Poznámka: Emil Hácha (1872-1945) bol v období od 30. novembra 1938 do 15. marca 1939 prezidentom Česko-Slovenska, v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945 prezidentom Protektorátu Čechy a Morava.

Dňa 1. decembra pripadla Javorina Poľsku.

Poznámka: Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš bol jeden z pohraničných sporov vedený medzi danými štátmi od roku 1918 do roku 1958. Vrcholil v rokoch 1918 až 1920 a v rokoch 1938 a 1939. S konečnou platnosťou bol ukončený až česko-slovensko-poľskou zmluvou v roku 1958.

Vláda Rudolfa Berana.

Poznámka: Rudolf Beran (1887-1954) bol český politik, v období od 1. decembra 1938 do 15. marca 1939 bol predsedom vlády Česko-Slovenska. Po Mníchovskej dohode bolo očakávaním Berlína, že sa Česko-Slovensko pripojí k Nemecku a že odvolá spojenecké zmluvy, ktoré malo uzatvorené s Francúzskom a Sovietskym zväzom. Beranova vláda se tak ocitla v ťažkej situácii, kedy na jednej strane musela s Nemeckom spolupracovať, ale na strane druhej nebola ochotná slepo plniť Nemeckom kladené ultimáta.

Od 6. decembra perzekúcia Čechov.

Poznámka: Radikálna časť ľudákov žiadala, aby boli zo Slovenska vypovedané všetky osoby českej národnosti. Vláda Slovenskej krajiny a centrálna vláda v Prahe viedla rokovania o postupe pri prepúšťaní českých zamestnancov. Tie začali 6. decembra 1938. Zo Slovenska následne odišlo približne 9000 českých zamestnancov napriek tomu, že tu žili už 20 rokov od vzniku Česko-Slovenska a boli tu usadení spolu so svojimi rodinami.

Dňa 18. decembra prebehli voľby. Vládnym komisárom pre Zemplín sa stal Štefan Haššík.

Poznámka: Štefan Haššík (1898-1985) bol slovenský politik, poslanec za stranu HSĽS. V roku 1939, počas maďarského vpádu do okresov Snina a Sobrance, velil vojenskej skupine „Michalovce“. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol menovaný ministrom Národnej obrany a veliteľom novovzniknutej Domobrany, nazývanej aj „Haššíkova armáda“.

Dňa 31. decembra prebehlo sčítanie ľudu.

Poznámka: Toto sčítanie prebehlo na území celého Slovenska, ale nebolo zvlášť precízne vyhodnotené. Údaje zo sčítania je možné nájsť v archívoch, ale nie sú zďaleka kompletné.

1939

V lete veľa dažďov a prietrží mračien.

Dňa 14. marca 1939 bola vyhlásená samostatnosť Slovenska. Českí úradníci a vojaci utekajú z Podkarpatskej Rusi. S nimi odchádzajú aj tunajší. Zanechajú vyrabované auto, predávajú aj vojenské zbrane. Jedna vojenská puška stojí 20 korún.

Zaujímavé je, že medzi materiálmi kartotéky Františka Müllera sa nenachádza ani slovo o maďarsko-slovenskom ozbrojenom konflikte, ktorý vstúpil do histórie ako Malá vojna. Tá mala bezprostredný vplyv na obyvateľov väčšiny obcí okresu Snina.

Za povšimnutie stojí aj štatistika týkajúca sa obyvateľov okresu Snina z pohľadu ich povolania:

Obyvateľstvo okresu Snina na základe vykonávaného povolania193019401946
Roľníctvo a lesníctvo281832983125428
Priemysel a živnosti199819811596
Obchod, peňažníctvo a doprava11271117812
Verejná služba a slobodné povolanie611621594
Domáca a osobná služba2879750
Iné povolanie28720391704
Obyvateľov celkovo324933568630184

Z obdobia druhej svetovej vojny sa v kartotéke Františka Müllera, žiaľ, veľa materiálov nenachádza. Po štatistickej stránke sa dozvedáme, že Snina v roku 1940 má rozlohu 9681 hektárov, 772 domov a 4746 obyvateľov. Objavili sme tu taktiež útržkovité poznámky k termínom deportácií židovského obyvateľstva z roku 1942, zoznam mien deportovaných židovských rodín a jeden výtlačok obežníka určeného všetkým notárskym úradom na Slovensku. Pri poznámkach sa nachádza iba jediný zápis: „Roky 1943-1944 a partizánske hnutia.“ Avšak žiadny materiál hovoriaci o partizánoch sa v danej pozostalosti nenachádza…

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.