Zápisky z povojnovej Sniny III.

Pokračujeme v predošlom článku venovanom zápiskom vyňatým z kartotéky Františka Müllera (ide o priečinok kartotéky s názvom Rôzne informácie z povojnového obdobia z rokov 1944 až 1951), ktoré by bolo možné označiť za obdobie od oslobodenia do spustenia prevádzky v podniku Vihorlat.

1950

Súkromné stavby stavať je zakázané, len v najnutnejších prípadoch sa to povoľuje, pretože predovšetkým na priemyselné stavby je potrebný materiál a pracovné sily. Naproti tomu takzvané čierne stavby sa prevádzajú v obci, ale aj v celom okrese. Ľudia vyplatia pokutu a postavia si krásny nový domček.

Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu v Prahe zo dňa 7. decembra 1950 bol majetok Zemplínskeho lesného hospodárstva prevedený na Československý štátny drevokombinát Košice.

Bola vytvorená družba medzi okresmi Aš a Snina.

Zhodnotenie dodávok: Hovädzí dobytok – 154 %, ošípané – 91 %, obilie – 105 %, zemiaky – 80 %, vajcia – 80 %.

Máme za sebou len niekoľko rokov plánovanej industrializácie Slovenska, sme len v začiatkoch socialistickej výstavby našej republiky a tvár Slovenska sa zmenila od základu. Hospodársky, sociálny a kultúrny život sa rozprúdil nevídaným tempom a na všetkých úsekoch verejného života boli dosiahnuté obrovské pokroky.

Poznámka na okraj: V poslednom prípade si František Müller vypožičal slová od Viliama Širokého vyrieknuté na IX. zjazde Komunistickej strany Slovenska.

1951

Počty hospodárskych zvierat: Koní – 181 kusov, dobytka – 1062 kusov, ošípaných – 310 kusov, oviec – 3 kusy, sliepok – 1810 kusov, husí – 28 kusov, kačiek – 19 kusov.

Bol založený poľovnícky ochranný spolok, zakladajúcimi členmi boli predstavitelia lesníckeho personálu.

Cez obec vedie štátna cesta druhej triedy z Humenného do obce Ruské a ďalej cez priesmyk do Poľska – do obce Cisna a do Baligrodu. Z blízkeho Stakčína odbočuje cesta druhej triedy cez Ubľu na Užhorod. Cez obec vedie železničná dráha z Humenného do Stakčína. Denne osemkrát ide vlak alebo motorka do Humenného a osemkrát späť do Sniny. Aby pre veľkú továreň Vihorlat mohli robotníci dochádzať riadne a každodenne do práce, vybudovaná bola v Snine autobusová stanica a denne dochádzajú a odchádzajú autobusy smerom na: Pčoliné, Hostovice a Papín; Pichne; Stakčínsku Roztoku; Ostružnicu a Zvalu; Ruské; Ulič a Novú Sedlicu; Belú nad Cirochou a Jozefovu Hámru; Kolonicu, Klenovú a Ubľu. Okrem robotníkov v Snine bývajúcich, dochádza do práce do Sniny denne 550 robotníkov a to najviac autobusmi. Okrem toho je vystavaná cesta do Pčoliného a do Pichní.

Jedni z prvých cestovateľov povojnovým autobusom, ktorý premával v okrese Snina.

Bytové pomery v obci sú nedostatočné. Kým v roku 1900 na 2750 obyvateľov pripadalo 507 domov, zatiaľ v súčasnej dobe na 5500 obyvateľov pripadá len 718 obytných domov. Aj keď sa vezme, že toho času je viac domov, je tu nedostatok bytov. Obec bola po druhej svetovej vojne citeľne poškodená, no počet obyvateľov v dôsledku rozmachu priemyslu a stavebného ruchu silne stúpa. Plánovite vystavané bytové stavby v rámci jednotnej akcie obnovy nestačia a ľudia si domy aj naďalej budujú sami a bez povolenia. Čierne stavby rastú ako huby po daždi, ľudia si pomáhajú ako sa dá.

Staré chatrče sa zbúrajú a už aj tak veľmi málo týchto starých domčekov máme v Snine. Celá Snina akoby sa obrodila za tých šesť rokov od oslobodenia. Staré haraburdy miznú z domov a ľudia si nakupujú nové moderné zariadenie. V izbách majú po zemi koberce, v rohu keramické kachle, na oblokoch záclony. Kuchyňu už má každý zvlásť. Varia sa nielen zemiaková alebo kapustová polievka, jucha, pirohy a halušky, ale už aj riadne jedlá sa nejedna gazdiná naučila variť. Jedlo svojej rodine podáva nie v hlinenej miske, ale v pekných porcelánových tanieroch. No akoby nie, keď v Snine väčšina gazdov má kone, pracovných možností je dostatok, taký povozník si denne ľahko zarobí od 800 do 1000 korún. Plat úradníkov a kancelárskych zamestnancov je ustálený na obnos od 2000 do 7000 korún za mesiac.

Dlhodobé úlohy: Kanalizácia, vodovod, regulácia ciest a vodných tokov; Kultúrny dom; Kino; Budova miestneho národného výboru; Výstavba okresnej nemocnice; Obchodný dom a hotel; Detské jasle, materská škôlka a národná škola; Sokolovňa, letné a zimné kúpalisko; Hasičský dom; Detský domov, starobinec a útulok pre matky; Výstavba potrebných bytov.

Je zaujímavé, že František Müller nevenuje veľkú pozornosť povojnovému rozvoju priemyslu v Snine (napríklad pílu alebo tehelňu nespomína vôbec, Vihorlat spomína iba okrajovo), ale skôr sa zaoberá počtom dobytka, v rukopisných poznámkach radšej uvádza klimatické podmienky pôsobiace na stav poľnohospodárstva, ktoré dopĺňa všeobecnými štatistikami. Ako príklad by sme mohli uviesť:

1950. Alkoholické nápoje pomerne sú veľmi drahé a predsa ľudia veľmi pijú. Príjem z predaja alkoholu v republike bol 20 miliárd a z tabaku 12 miliárd korún.

1951. Krčmy boli stále preplnené a príjem z predaja alkoholu bol v republike 22 miliárd a z tabaku 14 miliárd korún.

Z tém, ktoré súvisia s uvedeným obdobím, vo svojich poznámkach uvádza pri roku 1950 (napríklad Revolučné odborové hnutie v Snine, Jednotný telovýchovný oddiel Sokol Snina, program oslavy 1. mája, plán okresného národného výboru k telefonizácii okresu, plnenie dodávok) a 1951 (napríklad Hostiteľský kombinát v Snine, zárobkové pomery a ceny, menoslov cigánov a menoslov živnostníkov) zlomky informácií, ku ktorým sa nám žiaľ v kartotéke nepodarilo objaviť žiadne podklady. František Müller mal v pláne spísať informácie aj k ďalším témam (napríklad vypísať sumárne údaje pre popis dobytka po jednotlivých rokoch, zozbierať podpisy učiteľov, úradníkov, administratívnych pracovníkov, predsedov politicky organizovaných spolkov a podobne, počty obyvateľstva hovoriace o náraste populácie, či bližšie poznatky súvisiace so životom okresnej a miestnej organizácie Komunistickej strany Slovenska), no buď sa mu tento zámer nepodarilo uskutočniť alebo sa tieto informácie z kartotéky do dnešných dní jednoducho stratili. V jeho rukopisných poznámkach napríklad nachádzame priezviská ako Kováč v súvislosti s ovocinárstvom a lesnou škôlkou alebo Zabo v súvislosti s rozvojom lyžovania a turistiky. Pokiaľ v prípade rozvoja ovocinárstva v Snine nemáme v tejto chvíli k dispozícii žiadne bližšie informácie, v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu by sme vedeli doplniť nasledovné:

Dňa 20. júna 1952 bol všetkým pobočkám Slovakotouru, kanceláriám CIS-u (Cestovné Informačné Stredisko) a ČEDOK-om (ČEskoslovenská cestovná a DOpravná Kancelária) na Slovensku odoslaný predstaviteľmi miestnej kancelárie Slovakotouru zaujímavý prospekt s názvom SNINA – nádherný kút našej vlasti.

Ukážka hlavičkového papiera sninskej pobočky Slovakotouru.

Prosíme, aby ste s obsahom prospektu oboznámili pracujúcich v oblasti Vášho pôsobiska a vhodnou úpravou vo výlohách upozornili na možnosti návštev Sninského kameňa a Morského oka. Na ubytovanie Vašich výprav máme k dispozícii vlastnú nocľaháreň v Snine o kapacite 100 a v lete 120 postelí a nocľaháreň Slovakotouru Sobrance pri Morskom oku o kapacite 50 postelí. Napíšte nám zavčasu Vaše požiadavky na ubytovanie, aby sme mohli zostaviť plán ubytovania. Súčasne Vás prosíme, aby ste nám zaslali Váš propagačný materiál.

Tieto riadky tvorili prevažnú časť obsahu sprievodného listu vytlačeného na hlavičkovom papieri. Spomínaný prospekt SNINA – nádherný kút našej vlasti je prakticky najstaršou známou vydanou tlačeninou týkajúcou sa turistického ruchu v Snine a jej okolí.

Tajomníkom kancelárie Slovakotouru v Snine bol v rokoch 1947 až 1949 Dr. Ladislav Zabo, z ktorého iniciatívy bola vydaná aj jedna z prvých povojnových pohľadníc s vyobrazením sninského kaštieľa.

Povojnová pohľadnica zobrazujúca sninský kaštieľ.

Medzi popredných propagátorov turistiky v Snine patrili v tom čase napríklad Jozef Cuprák, Ladislav Hoffmann, Štefan Dunajčín, Mikuláš Gombár, Juraj Ondica, Ladislav Zabo, Eugen Pavelka, Jozef Rujak a Erik Verner.

A čo vo svojich poznámkach v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu uvádza František Müller?

Náš okres je krásny, no všetky jeho krásy ešte nie sú odkryté a známe. Je potrebné vyzdvihnúť jeho prírodné krásy a možnosti ubytovania. Napríklad v takom Uličskom chotári jest na skale vyrytý kalich. Je potrebné spropagovať staré drevené kostoly alebo iné pamiatkové stavby a popísať cenné starožitnosti, ktoré sa v nich nachádzajú. Napríklad veľmi starý kalich sa nachádza vo Veľkej Poľane.

Z uvedeného je vidieť, že ciele rozvoja cestovného ruchu a turistiky v okrese sú známe a jasné už niekoľko desaťročí. Stačí pristúpiť k ich efektívnemu napĺňaniu.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.