Pokračovanie z minulého týžňa…
VI. Veľkoformátová fotografia z obce Starina
Vo Vojenskom archíve vo Viedni, v zložke fotografií s názvom Galizien 1914-1918 (Halíč 1914-1918), sa pod katalógovým číslom 1170 nachádza fotografia s popisom Cirókaofalu – während der Offensive in Przemysl (Starina – v časoch ofenzívy na Przemyśl). V časoch prvej svetovej vojny bolo pomerne bežné rozmnožovanie a zväčšovanie fotografií pre účely medializácie a propagandy. Reprodukciu spomínanej fotografie sa mi do zbierky podarilo získať len nedávno – prostredníctvom internetovej aukcie. Rozmery fotografie sú 14,5 x 10,5 cm. Fotografia uzrela svetlo sveta vo viedenskej tlačiarni Xilophot v roku 1915. Odtlačok značky tlačiarne sa nachádza v pravom dolnom rohu fotografie. Na jej zadnej strane sa na prilepenom štítku nachádza popis: Rastender Proviant Train in den Karpathen (Odpočinok zásobovacej kolóny v Karpatoch). Obec Starina pocítila hrôzy Veľkej vojny už koncom novembra 1914. Neskôr sa front k obci priblížil v apríli 1915. V Starine sa nachádzala poľná nemocnica a v obci vznikol taktiež aj vojenský cintorín. Starina sa nachádzala na trase zásobovacej cesty vedúcej cez Ruské sedlo do poľskej Haliče. Dôležitosť tejto zásobovacej cesty potvrdzuje aj prítomnosť koľajníc poľnej železnice vybudovanej zo Stakčína až po Ruské, ktoré je možné v ľavej časti fotografie vidieť.
VII. Pohľadnice Veľkej Poľany
Fotoateliér rodiny Divaldovcov bol jeden z najznámejších v celom Uhorsku. Po skončení priebehu bojov na severovýchodnom Slovensku sa vedenie Národného uhorského inšpektorátu múzeí a knižníc rozhodlo, že je potrebné navždy zachovať pamiatky a spomienky na tieto udalosti. Touto úlohou bol poverený historik umenia Kornel Divald – syn známeho prešovského fotografa Karola Divalda, aby vycestoval na miesta bojov v Šarišskej a Zemplínskej župe a vytvoril fotografie miest významných bojísk, zničených budov a vojenských cintorínov. Hrozilo totiž, že miestne obyvateľstvo po krátkom čase svojou každodennou prácou odstráni stopy vojny vo svojom najbližšom okolí. Kornel Divald preto už v máji 1915 navštívil Šarišskú župu, kde vytvoril 72 fotografií o rozmeroch 13×18 cm na ktorých zachytil pozostatky stôp vojnového besnenia. V druhej polovici mája 1915 následne navštívil Zemplínsku župu kde na svojich 31 fotografiách zachytil stopy ruského vpádu na toto územie. Medzi archívnymi materiálmi je možné objaviť ucelený zoznam a popis fotografií, ktoré nasnímal. Z okresu Snina sa v zozname pod číslami nachádzajú napríklad aj tieto vyobrazenia – Zimné prístrešky slúžiace pre ubytovanie vojska pri vstupe do Veľkej Poľany, Gréckokatolícky kostol vo Veľkej Poľane – pohľad zdola, Gréckokatolícky kostol vo Veľkej Poľane – pohľad zblízka, Ruské hrobky v dedinke Ruské na ktorých sa nachádza kríž, vytvorený zo šrapnelov delostreleckých granátov patriaci delostreleckému veliteľovi Danielovi Fjodorovičovi Gebronymu pochádzajúcemu z Vladimirského gubernátu s nápisom: Delostrelecký majster 1. batérie 111. brigády zahynul 8. IV. 1915, ďalej snímky ruín a zákopov v obci Smolník a snímka štvrtiny časti cintorína v Snine vedľa kalvárie.
Po prechode frontu boli zo snímok Kornela Divalda vytvorené dve zberateľsky vzácne a vyhľadávané série pohľadníc s názvom – Sárosvármegyei harcterek 1914-15 (Bojiská Šarišskej župy) a Az oroszdulta Zemplén 1914-15 (Rusmi vyplienený Zemplín).
Zberatelia vedia, že väčšina vyobrazení na pohľadniciach z týchto sérií pochádza práve zo záberov, ktoré Kornel Divald vytvoril počas svojej návštevy týchto regiónoch v máji 1915. Nie všetky Divaldove zábery boli použité pri zostavovaní pohľadnicových sérií. Niektoré boli vydané i ako samostatné pohľadnice – objavujú sa v nízkonákladovej produkcii miestnych obchodníkov, ktorí si nenechali ujsť vzácnu návštevu známeho historika a fotografa vo svojom meste a ten im poskytol zábery, ktoré od neho vyžiadali. Boli to fotografie budov, kostolov, železničných staníc, mostov a podobne. V prípade miestneho sninského židovského obchodníka Henrika Rochlitza to bol napríklad záber na cintorín v doline Daľkovského potoka, ktorý bol spomínaný v minulotýždňovom článku. Väčšina Divaldom nasnímaných fotiek na území Zemplína bola zahrnutá do spomínanej pohľadnicovej série s názvom Az oroszdulta Zemplén. K fotografii z obce Ruské, ako aj k fotografii zákopov zo Smolníka sa nám žiaľ doposiaľ nepodarilo dopátrať. Avšak dnes už vieme, že štvrtina sninského cintorína pri kalvárii je zachytená práve na veľmi vzácnej pohľadnici vydavateľa Henrika Rochlitza a nachádza sa aj v sérií Az oroszdulta Zemplén.
Okrem iných pohľadníc zo spomínanej série sa v mojej zbierke nachádzajú dve pohľadnice z obce Veľká Poľana. Problematike vydávania pohľadníc série Az oroszdulta Zemplén sa venujem už dlhšiu dobu. Jednoznačne som dospel k záveru, že jednotlivé kusy záberov na pohľadniciach nevychádzali v rovnakých nákladoch. Preto sú niektoré vyobrazenia fotografií Kornela Divalda v tejto pohľadnicovej sérií mnohonásobne vzácnejšie. Vydavateľmi týchto pohľadníc boli najčastejšie Waller Mor z Humenného, Lájos Danielisz z Medzilaboriec, Pál Szabo zo Sátoraljaújhely, či Bertalan Varga z Košíc.
do Veľkej Poľany vydaná Bertalanom Vargom, obchodníkom z Košíc.
VIII. Pohľadnice obce Zboj
Pohľadnice Karola Plicku boli na stránke Retrospektívy už dávnejšie spomínané. Zo série pohľadníc z prostredia Zemplínskej župy ma zaujal práve pohľad na drevený kostol v Zboji. V spodnej časti pohľadnice je totiž možné vidieť trojicu typických vojenských drevených krížikov. Vojenský cintorín v Zboji vznikol hneď v tesnej blízkosti vyobrazeného kostola sv. Mikuláša Biskupa. O tom, že sa počas Veľkej vojny pochovávalo aj blízkosti kostola, svedčí nasledujúca spomienka poľného kňaza Ireneja Kontratoviča:
Oblasť v okolí Zboja bránil 25., 73. a 76. pluk spoločnej armády a 18. honvédsky peší pluk. Po večeroch aj tu bolo jasno. Naši vojaci zapaľovali jeden až dva domy každý večer aby mali svetlo pred svojou líniou a tak postupne aj Zboj zhorel. Faru zasiahli dva ruské granáty a jeden náš granát ale zapálili ju tie ruské, prvý poškodil múr a druhý ju vznietil. Medzi civilistami nedošlo k stratám na životoch, až na jeden prípad. V Novej Sedlici zasiahol granát dom miestneho hrobára, v ktorom sa ešte nachádzala nepochovaná mŕtvola, ktorá v dome uhorela a jedna črepina usmrtila jedno hlúpe dievča, ktoré sa rozhodlo schovať sa v dome Michala Buchláka. Kostol v Zboji si strely zrejme vážili a veľmi ho nepoškodili. Za kostolom je stále vidieť jednu vykopanú jamu. Chceli tu pochovať veliteľa pechoty nadporučíka Sándora Heida z Hindenburgu, ktorého smrteľne zranil šrapnel v blízkosti fary. Spočiatku ho chceli jeho vojaci pochovať pri kostole, ale kvôli neutíchajúcej delostreleckej paľbe ho nakoniec pochovali pri kostole v Uličskom Krivom.
S históriou obce Zboj sa spája ešte jedna pohľadnica, ktorú sa mi pred istým časom podarilo zakúpiť a zaradiť do zbierky. Na informačnej tabuli vojnového cintorína v Zboji sa nachádza reprodukcia fotografie s popisom, ktorý hovorí, že ide o fotografiu zajateckého tábora v miestnej lokalite „Oblazy“. Podarilo sa mi však zistiť, že táto fotografia je súčasťou pohľadnicovej série s názvom Sárosvármegyei harcterek 1914-15 (Bojiská Šarišskej župy). Už názov série prezrádza, že ide o záber, ktorý nepochádza z územia Zemplína a teda je zrejme nesprávne pripisovaný k obci Zboj. Podľa zoznamu fotografií, ktoré nafotil Kornel Divald, tento záber vznikol v okolí obce Zborov. Je všeobecne známe, že v Zborove bolo počas Veľkej vojny sústreďované obrovské množstvo ruských zajatcov, o čom svedčia aj mnohé ďalšie fotografie z tohto územia.
Pokračovanie nabudúce…
Autor článku: Ing. Radovan Vrabeľ