Toto je pokračovanie poznámok notára Františka Müllera, týkajúcich sa zasadaní obecných zastupiteľstiev v období po druhej svetovej vojne v meste Snina.
Okresný národný výbor zatvoril nasledovné krčmy: u Karola Pavlíka, u Eduarda Naščáka, u Štefana Kornucika, u vdovy Barbory Kovaľovej a u Jána Svarčuka.
Podľa nového matričného zákona má sobáše uzatvárať predseda Miestneho národného výboru. Na návrh predsedu Miestneho národného výboru, uzatváraním sobášov sa poveruje vedúci Úradu národného výboru Michal Ircha.
Miestna správna komisia na vlastnú žiadosť prijíma Antona Barnu, hostinského v Sninských Hámroch do zväzku komunálnych podnikov obce Snina.
Boli pomenované ulice v Snine a to takto: Beľanská cesta – Beľanská cesta, Daľkov – Daľkov, Majer – Majer, Hlavná ulica – Leninová ulica, Vyšný koniec – Štúrova ulica, Riadok – Vajanského ulica, Kostolná ulica – Májová ulica, Podhura – Kollárová ulica, Kút – Duchnovičová ulica, Kozáky – Hviezdoslavova ulica, Lužok – Šafárikova ulica a Staničná ulica – Mojzesová ulica.
Za správcu komunálnych podnikov sa namiesto Eduarda Belaja dňom 1. apríla menuje Bohumil Kašpar.
Prenájom mýtneho práva bol pridelený na verejnej dražbe. Vydražil ho Ján Andrejčík za 3600 korún, čo primerane k predošlým rokom je príliš nízky obnos, lebo jarmoky v roku 1949 už boli veľmi slabé.
Mlatba sa začala o 13 dní skôr ako bolo plánované a to 14. júla 1950. Poľnohospodársky referent dostal za úlohu postarať sa o prevedenie včasnej podmietkovej orby a mal požiadať prednášateľa, ktorý by význam toho propagoval a tiež prednášal o „mandelinke zemiakovej“ a jej škodlivosti.
Vyživovací referent hlási, že dodatkové povinnosti sa uspokojivo plnia. Dodávky vajec boli splnené na 70 % a mäsa na 110 %.
Sociálnemu referentovi sa ukladá za úlohu, aby v 44 bytových jednotkách obstaral potrebné pracovné sily k budovaniu 10 bytových jednotiek, pretože Trebišov na túto prácu dodáva iba študentov a to nestačí.
Technickému referentovi sa ukladá za povinnosť, aby častejšie navštevoval stavby a staral sa o to, aby bol stavebný plán na čas splnený.
Zdravotnému referentovi sa ukladá za povinnosť, aby previedol hygienickú kontrolu v obchodoch, mäsiarskych závodoch a v hostincoch.
Za matrikára bol vymenovaný Václav Brečka a za jeho zástupcu Štefan Harmaňoš.
Spor medzi Rímskokatolíckym farským úradom a medzi Júliusom Raďákom stále trvá, preto ukladá sa sociálnemu referentovi, aby túto vec spolu s cirkevným kurátorom dal do poriadku.
Hasič Michal Savka utrpel pri hasení požiaru úraz. Jeho liečenie platí obec.
Poľnohospodársky referent hlási, že mlatba bola ukončená.
Technický referent hlási, že stavby zaradené do päťročného plánovania boli prekontrolované a stavebná práca na 10 bytových jednotkách v posledných dňoch nepokračuje. Nové bytové jednotky, ktoré mali byť postavené na Lužku, budú postavené na inom mieste – smerom na Pčolinku. Na novú ulicu je zaistený obnos 450 tisíc korún. Obec má na päťročné plánovanie zaistené štyri dotácie: 230 tisíc korún na opravu kúpaliska, 90 tisíc korún na opravu ihriska, 200 tisíc korún na Hámorskú cestu a 100 tisíc korún na stavbu mosta cez Pčolinku.
Bezpečnostný referent uvádza, že Okresný národný výbor je za vystavanie bezprašnej cesty cez Sninu, pretože keď je daždivé počasie, je tu plno blata a keď je sucho, tak je tu prachu na nevydržanie.
Bol vyhlásený jednotný osevný plán platný pre všetkých obyvateľov.
Do služieb Miestneho národného výboru nastúpil do funkcie tajomníka Ladislav Džupon.
Rada Miestneho národného výboru menuje Štefana Harmaňoša za vedúceho úradu.
Za obecného pokladníka bol vymenovaný Jozef Salaj a za úsporného referenta Jozef Harmaňoš.
Rada splnomocňuje Rybársky spolok v Snine, aby previedol práce na výstavbe rybníka v rámci päťročného plánovania. Rybník má byť vystavaný v lokalite Široká lúka.
Keďže roľníci nesplnili dodávku zemiakov ani na 50 %, bola vymenovaná komisia, ktorá mala roľníkov presvedčiť o dodávkovej povinnosti. Jej členmi sú: Adam Bajus, Ján Vajda, Michal Gabor a Michal Manduch.
Technický referent Jozef Ferko referuje, že na mnohých miestach vznikajú čierne stavby.
V roku 1950 bola referentom vyplatená nasledujúca odmena: bezpečnostný referent Michal Manduch, pôdohospodársky referent Michal Gabor, referent školstva a osvety Viktor Ortutay, Ján Vajda a Štefan Ferko – každému po 1500 korún, Michal Pavlisko – 2500 korún.
V roku 1950 zasadalo plénum obce v zložení: Michal Pavlisko, Juraj Gerboc, Michal Gabor, Adam Bajus, Štefan Ferko, Viktor Ortutay, Michal Manduch, Ján Vajda, Ján Jelo, Štefan Juhás, Ján Copak, Juraj Holota, Ján Štofira, Štefan Kornucik, Štefan Kováč, Michal Kuchta, Štefan Jaronin, Jozef Kudrak, Ján Avuk, Gregor Čopik, Juraj Kornucik, Štefan Štofira, Štefan Aľusik, Michal Pčola, Mária Piričová, Július Novobilský, Ján Naščák, František Lukáč a Michal Kislik.
Za referentov boli zvolení Michal Pavlisko – referent vnútra a plánovania, Ján Maliňak – referent zdravotníctva, Juraj Gerboc – referent práce a sociálnej starostlivosti, Michal Gabor – referent pôdohospodárstva, Viktor Ortutay – referent školstva a osvety, Štefan Ferko – technický referent, Michal Manduch – bezpečnostný referent a Ján Vajda – finančný a hospodársky referent.
Plénum vzalo na vedomie zriadenie predajne Medika v Snine a za jej námestníka schválilo Mr.Ph. Petra Gališina.
Plénum prijalo priateľstvo uzatvorené medzi okresmi Snina a Aš, to jest medzi najvýchodnejším a najzápadnejším okresom Československej republiky.
Obec zaslala protestný telegram J. A. Malikovi do Lacce Succes v Spojených štátoch amerických, v ktorom odsudzuje agresiu amerických imperialistov v Korei.
Predošlé zápisky sninského notára Františka Müllera zo zasadaní obecných zastupiteľstiev v Snine z roku 1950 dopĺňame o zápisky Vladimíra Slimáka, niekdajšieho redaktora závodných novín Vihorlatský kovák.
Dňom 1.1.1950 bol zriadený národný podnik Vihorlat so sídlom v Snine. V tomto roku pokračujú stavebné práce na výstavbe Haly I., ktorá pozostáva z troch lodí výrobných a jednej lodi materiálovej. Vo výstavbe je i druhá priečna loď (montážna) a celá táto etapa má byť dokončená podľa termínovaného plánu Československých stavebných závodov a Kovoprojektu do konca prvého polroka 1951 tak, aby k 1. 7. 1951 mohla byť zahájená výroba.
Druhá etapa haly, ktorá doplní rozsah haly o druhú polovicu má byť dokončená do konca roka. V závode je toho času učňovská škola s vedúcim učňovského strediska a dvanástimi pedagogickými pracovníkmi to jest učiteľmi a vychovávateľmi. Učni sú školení vo dvoch zmenách teoreticky a v učňovských dielňach prakticky. V závode Snina je zatiaľ okrem učňov i 52 zamestnancov, dospelých pracovníkov na zaučenie, ktorí sú taktiež školení – zapracovávaní v učňovskom stredisku a okrem toho vypomáhajú vo dvoch zmenách na údržbe a pomocných prácach.
Pracovné sily sú prevažne pôvodu domáceho, lesní a poľnohospodárski robotníci z najbližšieho okolia. V Snine je ešte štátna píla v blízkosti závodu, ktorá zamestnáva 150 – 200 zamestnancov a postupne bude zlikvidovaná…
Autor článku: Mgr. Ján Bocan