Toto je pokračovanie poznámok notára Františka Müllera, týkajúcich sa zasadaní obecných zastupiteľstiev v období po druhej svetovej vojne v meste Snina.
Z histórie obce Snina
Dňa 3. februára 1951 referent vnútra a plánovania hlásil na rade, že dedinskí špekulanti v obci Snina nakúpili veľké množstvo múky, ktorou kŕmia kone a dobytok. Bezpečnostný referent informuje, že hasiči budú vystrojení moderným náradím. Miestne hasičstvo sa doteraz volalo DHS – Dobrovoľný hasičský sbor a odteraz bude premenované na MPS – Miestny požiarny sbor. Vyživovací referent informuje, že v januári bolo odovzdaných 1225 vajec a dodávka mäsa bola splnená na 100 %.
Dňa 17. februára 1951 sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie, na ktorom kádrový Š. Minčič vo svojej reči zdôraznil, že iba plánovanou prácou môžeme zaistiť stálu prácu a vybudovať socializmus. Farár Martin Ondriáš vystúpil s prejavom na tému „Svetový boj za mier“. Dr. Ladislav Zabo vysvetlil význam budovateľského plánu.
Dňa 24. februára 1951 boli roľníkom doručené časové plány.
Z rozpočtu vo výške 120 tisíc korún bolo pre členov rady zabezpečených a v mesačných platbách rozdelených: predseda – 3500 korún, prvý podpredseda – 1000 korún, druhý podpredseda – 1000 korún, vyživovací referent v Snine – 1000 korún, vyživovací referent v Sninských Hámroch – 500 korún, piati ďalší referenti – 3000 korún.
1. apríla 1951 Ján Jelo, Ján Štofira, Štefan Ferko, Ján Vajda, Jozef Matus a Juraj Banik previedli súpis hospodárskych zvierat.
10. apríla 1951 boli menovaní Štefan Juhas, Ján Copak, Štefan Kováč, Michal Kuchta, Jozef Kudrák, Gregor Čopik, Ján Kornucik, Štefan Štofira a Viktor Ortutay vyňatí z pléna Miestneho národného výboru a namiesto nich boli prijatí Július Gavron, Štefan Gerboc, Michal Legemza, Ján Bučko, Júlia Nízka, Marta Raďaková, Andrej Pčola, Michal Hudák a Ján Hreško.
14. apríla 1951 bol do služieb obce Snina ako záhradník v parku pri kostole prijatý Ján Jelo.
15. apríla 1951 sa v Sninských Hámroch započalo s výstavbou autobusovej garáže.
Miestny národný výbor ustálil pokutu 100 korún za každý kus dobytka, ktorý sa na zakázanom mieste pasie.
Dňa 5. mája 1951 zvolal referent Juraj Gerboc komisiu, ktorá sa konala 9. mája 1951. Jej cieľom bolo urobiť nábor pracovných síl do ťažkého priemyslu. To isté propagoval vo svojej prednáške prečítanej do rozhlasu aj tajomník Ladislav Džupon.
Za členov zboru dôverníkov boli vymenovaní: Anna Jušková, Anton Demčak, Andrej Juško, Štefan Pčola, Jozef Kepič mladší, Jozef Kuchta mladší, Štefan Pavlík, Štefan Hodničák, Katarína Bednáriková, Štefan Špitalik, Štefan Marinič, Jozef Juško, Karol Kopecký, Ján Andrejčík, Katarína Müllerová, Jozef Ontkovič, Jozef Holota, Ján Kračunik a Andrej Hollý.
Dňa 19. mája 1951 za sociálneho referenta namiesto Juraja Gerboca bol vymenovaný Štefan Jarolin.
V obci Snine bola zriadená Komisia pre ľudové hlasovania v zložení: Martin Ondriáš – predseda, Michal Manduch, Ján Kračunik, Vasiľ Maleš, Peter Gališin, Viera Obšitníková, Anna Durkotová, Štefan Aľušik a Ján Vajda – členovia.
Štefan Harmaňoš bol pozbavený funkcie matrikára a na jeho miesto bol poverený Štefan Kriško a ako zástupca Terézia Lešková. Za obecného knihovníka a obecného kronikára bol vymenovaný František Müller. Za úsporného referenta bol vymenovaný Štefan Kriško.
Dňa 17. augusta 1951 bola v Snine založená inseminačná stanica. Výsledky umelého oplodnenia nie sú uspokojivé. Približne 400 kráv nie je teľných, čomu na vine je práve inseminačná stanica.
Dňa 25. augusta 1951 bol za podpredsedu pre Jozefové Hámre zvolený Jozef Brečka a za členov pléna Štefan Vozar, Štefan Cenkner, Anton Dudič a Ján Zaremba.
Dňa 26. augusta 1951 bol na Okresný národný výbor predložený zoznam rezerv pracovných síl.
V obci Snina sa nachádza 554 roľníckych usadlostí. Mlatba sa začala 27. júla 1951 a dokončená bola 14. septembra 1951. Obilné klasy sa ukazovali veľmi sľubne, ale pri mlatbe sa ukázalo, že úroda je slabá.
Dňa 15. septembra 1951 začala v Snine panovať bytová kríza spôsobená náhlym rastom obce z dôvodu výstavby závodu pre ťažký priemysel. Do Sniny majú prísť štyria lekári, ale Miestny národný výbor im nie je schopný zabezpečiť potrebné byty.
Dňa 24. septembra 1951 boli roľníkom doručené osevné plány.
Dňa 1. októbra 1951 sa uskutočnil druhý súpis poľnohospodárskych zvierat. Súpisovú komisiu tvorili Ján Kirňák, Jozef Matus, Mária Hribiková, Anna Jušková, Mária Sušková, Terézia Lešková – všetci zamestnanci Miestneho národného výboru a Michal Manduch – bezpečnostný referent.
Obecná knižnica bola umiestnená do domu knihovníka Františka Müllera a knihovníkovi bolo poukázaných 5000 korún ako preddavok na prenájom miestnosti pre knižnicu.
Dňa 19. októbra 1951 obec Snina poskytla podporu pre Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska vo výške 90 tisíc korún. Členovia rady sa zaviazali, že na počesť mesiaca Československo-Sovietskeho priateľstva sa stanú riadnymi a aktívnymi členmi Spolku Československo-Sovietskeho priateľstva.
Dňa 5. novembra 1951 bolo prevedené očkovanie hydiny proti moru.
Namiesto Štefana Kriška bol za matrikára vymenovaný bývalý notár Hubert Bydlo.
Z histórie závodu Vihorlat
Predošlé zápisky sninského notára Františka Müllera zo zasadaní obecných zastupiteľstiev v Snine z roku 1951 dopĺňame o zápisky Vladimíra Slimáka, niekdajšieho redaktora závodných novín Vihorlatský kovák.
Ku dňu 15. 7. 1951 bola dokončená výstavba prvej etapy prvej haly v národnom podniku Vihorlat. V tento deň nastupujú na stavenisko najlepší robotníci závodu Vihorlat i Československých stavebných závodov Kovo, ktorí sa o tento úspech pričinili. Tu je vyzdvihnutá v prejave vedúceho výroby inžiniera Sekničku skutočnosť, že otvorením prevádzky závodu Vihorlat je pre celý tento kút republiky zahájená tiež nová etapa života – nová éra socialistickej výstavby.
Nálada pri zahájení prevádzky je výborná a mládež skanduje budovateľské heslá. Ľudia volajú na slávu Komunistickej strane a jej predstaviteľom. Pod Gottwaldovým heslom: „Rýchlejšie a smelšie k socializmu!“ črtá sa aj ďalšia epocha výstavby závodu Vihorlat i keď každý vie, že príde ešte mnoho prekážok, ktoré sa však spoločným úsilím dajú zvládnuť. Po tejto významnej udalosti nastáva v závode opäť normálny život plný budovateľských úloh a udalostí…
Koniec.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan