Pred niekoľkými týždňami sme uverejnili sériu článkov, týkajúcich sa Sniny v Oficiálnych zoznamoch adries a mien Maďarska (Magyarország tiszti cím- és névtára). Na ich základe sme začali zostavovať menné súpisy osôb, ktoré pôsobili v Snine a v okolitých obciach. Prvé dva články sa týkali Uhorského kráľovstva ako integrálnej časti štátneho útvaru nazývaného Rakúsko-Uhorsko. Táto dualistická monarchia sa po prehratej prvej svetovej vojne rozpadla a jej územie bolo rozdelené medzi takzvané nástupnícke štáty, medzi ktoré patrilo aj Česko-Slovensko. Predstavitelia maďarského národa sa po dlhý čas nevedeli zmieriť s územnými stratami a rozpadom Uhorska. Vytýčenie definitívnej štátnej hranice medzi Slovenskom a Maďarskom sa po prvej svetovej vojne naťahovalo necelé dva roky a zo strany Maďarska bolo neustále cítiť tlak a revizionistické postoje.
Slovenská histografia rozlišuje dva rôzne názvy pre označenie Maďarmi obývaného územia na základe historických období – Uhorsko a Maďarsko. Maďarská histografia pozná a používa iba jeden jediný názov pre označenie historického i súčasného štátu – Magyarország (magyar – maďarská, ország – krajina).
Oficiálne zoznamy adries a mien Maďarska neprestali vychádzať ani v medzivojnovom období. Akurát sa v nich prestali objavovať informácie o meste a okrese Snina. Zoznamy navyše nevychádzali pravidelne. Konkrétne boli vydané v rokoch 1927, 1928, 1929, 1931, 1932, 1936, 1937 a 1938. Počas druhej svetovej vojny vychádzali v rokoch 1940 až 1944.
Maďarský zábor a zánik okresu Snina
V roku 1939, počas takzvanej Malej vojny, došlo k obsadeniu najvýchodnejšej časti Slovenska maďarskými vojskami. Počas druhej svetovej vojny bolo toto slovenské územie pripojené k Maďarmi okupovanej Karpatskej Ukrajine (územie bývalej Podkarpatskej Rusi). Tým pádom sa toto územie dostalo do správy Maďarska. Okres Snina zanikol a jeho západná časť bola pridružená k okresu Humenné.
Pri prechádzaní zoznamov sme upriamili pozornosť na úradníkov, ktorí v čase druhej svetovej vojny pôsobili v Stakčíne a v celej východnej časti niekdajšieho okresu Snina. Dozvedeli sme sa, že v rámci okresu Veľké Berezné bolo zriadených deväť administratívnych obvodov. Dva z nich – Ubľa (s obcami Brezovec, Dúbrava, Hrabová Roztoka, Inovce, Michajlov, Ruská Bystrá, Ruský Hrabovec, Strihovce a Šmigovec) a Ulič (s obcami Kolbasov, Nová Sedlica, Ruský Potok, Runina, Topoľa, Uličské Krivé a Zboj) sa nachádzali na území niekdajšieho okresu Snina. V Stakčíne bol zriadený samostatný služobný úrad, pod ktorý patrili štyri obvody – Klenová (s obcami Kalná Roztoka, Ladomírov a Ruská Volová), Stakčín (s obcami Kolonica a Stakčínska Roztoka), Starina (s obcami Dara, Jalová, Ostrožnica, Príslop a Zvala) a Veľká Poľana (s obcami Ruské a Smolník).
1940
Zoznamy z roku 1940 týkajúce sa okresu Veľké Berezné uvádzajú vo funkcii hlavného slúžneho úradníka Kolomana (Kálmán) Nagyho, slúžneho úradníka Augustína (Ágoston) Hegedűsa, stážistov Gabriela (Gábor) Händela a Gabriela Štefana (Gábor István) Karpincza. Meno prvého z nich sa v období rokov 1941 až 1944 už v súvislosti s okresom Veľké Berezné v zoznamoch nevyskytuje. Vo funkcii kancelárskeho pomocníka sa uvádza meno Jozef (József) Kovács. Vo funkcii okresného lekára vystupuje Alexandr (Sándor) Gerendási a vo funkcii cestného komisára Štefan (István) Tóth. Vedúcim colného úradu v Stakčíne bol Ladislav (László) Kiss. Na železničnom úseku Stakčín – štátna hranica sa po celé vojnové obdobie neuvádza žiadny vedúci pracovník.
1941
Miesto slúžiaceho úradníka na služobnom úrade v Stakčíne nebolo v roku 1941 obsadené. Zoznamy udávajú iba meno pomocného kancelára, ktorým bol Edmund (Ödön) Jendrék. V zoznamoch z roku 1941 sú uvedené aj mená obvodných notárov: Ubľa – Jozef (József) Molnár, Ulič – Jozef (József) Czuprák, Klenová – Alexander (Sándor) Badó, Stakčín – Juraj (György) Bicsánszky, Starina – Július (Gyula) Nyiri, Veľká Poľana – Juraj (György) Gondos.
1942
V zoznamoch z roku 1942 sa ako vedúci služobného úradu v Stakčíne uvádza Augustín (Ágoston) Hegedűs. Jeho dovtedajšie miesto slúžneho úradníka obsadil Štefan (István) Megyesi. V roku 1942 prevzali funkcie obvodných notárov: Peter (Péter) Boksay v Klenovej a Peter (Péter) Stecz v Stakčíne. Vo funkcii vedúceho colného úradu v Stakčíne sa v zoznamoch uvádza meno Edmund (Ödön) Eitner.
1943
V zoznamoch z roku 1943 sa už služobný úrad v Stakčíne neuvádza. Štyri notárske obvody (Klenová, Stakčín, Starina a Veľká Poľana), ktoré boli v zoznamoch uvádzané v súvislosti so služobným úradom, boli zaradené priamo pod okres Veľké Berezné. Bývalý vedúci služobného úradu Augustín (Ágoston) Hegedűs je opäť v zoznamoch uvádzaný ako slúžny úradník okresu Veľké Berezné. V roku 1943 došlo k zmene úradníkov na viacerých postoch. Novým okresným lekárom sa stal Eliáš (Elek) Mészáros, novým obvodným notárom v Stakčíne Andreas (András) Papp a novým vedúcim colného úradu v Stakčíne Michal (Mihály) Szotyory.
1944
V roku 1944 pribudli v zoznamoch vedúcich pracovníkov okresu Veľké Berezné dve mená – Štefan (István) Megyesi vo funkcii slúžneho úradníka a Ján (János) Mérai vo funkcii cestného komisára. V danom roku došlo taktiež k zmene niekoľkých obvodných notárov. Novými obvodnými notármi sa stali Peter (Péter) Stecz v Klenovej, Johan (Jenő) Kovács v Stakčíne, Peter (Péter) Boksay v Starine, Jozef (József) Szántó v Ubli a Július (Gyula) Gallay vo Veľkej Poľane.
V období od 1941 do 1944 sa v zoznamoch uvádzajú aj mená obvodných lekárov. Najväčšiu časť bývalého okresu Snina mal na starosti Ľudovít (Lajos) Horváth zo Stakčína. Lekársku starostlivosť vykonával v obciach Dara, Jalová, Kalná Roztoka, Kolonica, Ladomírov, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Stakčín, Stakčínska Roztoka, Starina, Veľká Poľana a Zvala. V Uliči pôsobil František (Ferenc) Deák, ktorý mal na starosti obce Kolbasov, Nová Sedlica, Príslop, Runina, Ruský Potok, Topoľa, Ulič, Uličské Krivé a Zboj. V Ubli pôsobil Štefan (István) Tóth, ktorý bol zároveň okresným lekárom. Do jeho pôsobnosti spadali obce Brezovec, Dúbrava, Hrabová Roztoka, Inovce, Klenová, Michajlov, Ruská Bystrá, Ruská Volová, Ruský Hrabovec, Šmigovec, Strihovce a Ubľa.
Veterinárnu službu v rokoch 1942 a 1943 zabezpečoval Augustín (Ágoston) Szokol, okresný veterinárny lekár vo Veľkom Bereznom.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan